Muži v úniku

Jozef Sedlák, Pravda, 19. júna 2017 o 06:00

Máloktorá súťaž vydáva také hodnoverné svedectvo o postavení vinárstiev ako Národný salón vín. Nik v salóne nemá vyárendované miesto, každý rok sa začína odznova. Dve vinárstva dlhšie pútajú na seba pozornosť - Víno Matyšák a Karpatská perla. Aj tohto roku odštartovali výborne.

matysak, degustacia, jedlo, víno
Peter Matyšák: Víno je liek, ktorý aktivuje netušené sily.
Autor: ,

Pred jesenným kolom má Peter Matyšák vo vrecku šesť umiestení v salóne a dvoch šampiónov, Ladislav a Margita Šebovci jedného šampióna a dve vína. Kartami môže v septembri miešať aj Vinárstvo Mrva&Stanko, má zatiaľ tri vína v salóne, po dve Villa Vino Rača, ktorá ich mala obe v rozstrele o šampióna. A dobre vykročil aj Golguz Hlohovec tiež s dvoma umiestneniami.

Byť pravidelne medzi top sto vínami hovorí o trvale nadpriemernej úrovni vinárstva, kto má šampióna, udáva tón danej kategórii vín. Zažiariť raz znamená upútať na seba pozornosť, ale udržiavať si dlhodobo postavenie lídra je oveľa ťažšie. Svedčí to o tom, že v takomto vinárstve sa cieľavedome pracuje.

Medzi šampiónom a vicešampiónom býva niekedy minimálny rozdiel, ale štatistiky sú kruté, poznajú len víťazov. No práve v tom spočíva pointa salónu: podnecuje porazených, aby o ďalší rok dokázali, že sú lepší ako aktuálny majster, a ten sa zasa usiluje potvrdiť svoje vodcovské postavenie. Salón podnecuje súťaživosť, je to faktor, ktorý významne vstupuje do tvorby vína, pretože povzbudzuje lepšie pracovať vo vinohrade a v pivnici. Pozrime sa, z čoho vyrástol úspech tohtoročných šampiónov.

Víno, čo ma drží nad vodou

Jožo Ráž spieva v jednej pesničke o vode, ktorá ho drží nad vodou. Petra Matyšáka drží nad vodou a dodáva mu energiu žiť víno. Sprevádza ho po celý život, teší ho a opätovne sa mu vzďaľuje. Nezostáva nič iné, len za ním kráčať a dobyť nový cieľ. Kto postojí, stratí sa v dave.

Víno je večná nekonečná výzva, keď sa človeku zdá, že si ju splnil, nemá ju, lebo víno vypil. A to, čo uchováva v archíve, podlieha zmene ako človek sám. Rok čo rok sa cesta za dobrým vínom začína odznova, keď sa do cesty postaví choroba, je to ťažšie. Ale víno je naozaj liek, láskavý aj naliehavý životobudič, mobilizuje v tvorcovi nepoznané sily.

Ladislav Šebo: Vinica je moja láska.
Ladislav Šebo: Vinica je moja láska.
Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Matyšák sa tohto roku blysol v salóne nie dvoma, ale rovno troma vínami. V dvanásťročnej histórii súťaže sa ešte nestalo, aby sa v rozstrele o šampióna ocitli dve vína od jedného a toho istého vinára. V kategórii skorých bielych aromatických vín stáli proti sebe Matyšákov Müller Thurgau a Muškát Ottonel. Ďalšieho finalistu malo pezinské vinárstvo sídliace na Glejovke v suchých ružových. Frankovka potvrdila nemenšiu univerzalitu ako konkurenčné kabernety, stala sa víťazom.

Málokto ako práve Peter Matyšák sa postaral o vzkriesenie odrôd odsúdených do pozície outsidera. Z periférie vytiahol Silvánske zelené aj Müller Thurgau a pripomenul slávu Muškátu Ottonelu. Nie je to len Matyšákov úspech, nesporne sa oň pričinilo vinohradnícke družstvo v Grinave, kde uchovali pred náporom developerov jeden z posledných zvyškov silvánu, ktorý potom v Matyšákovom podaní zažiaril na svetovej súťaži v Štrasburgu.

Z Hlohovca od Richarda Sojáka nakupuje už roky Matyšák nielen frankovku, ale aj Müller Thurgau. Pred troma rokmi to bolo najvyššie hodnotené víno na Bacchuse v Madride. Tohto roku súperilo víno zo Sojákovej vinice s Muškátom Ottonel, ktorý sa narodil v Mužli vo vinohrade spoločnosti Rivel. Hrozno voňajúce muškátom sa stalo šampiónom. Nečudo, dopestovali ho Miroslav Petrech s Atilom Szabom.

Všetky moky prešli rukami technológa Jaroslava Žáka. Matyšák mal šťastnú ruku pri výbere tohto muža. Vraví sa, že na víno treba mať nos, pridajme že aj ústa, vlastne všetky zmysly. Víno treba aj počúvať, aj ohmatať, keď je v bobuli i v sude. Žák má vyladené zmysly, preto tvorí harmonické vína.

Tomáš Dilong miluje vo víne emóciu.
Tomáš Dilong miluje vo víne emóciu.
Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Muškát Ottonel, doprajme si toto víno, nie je ho v ponuke veľa, zodpovedá zastúpeniu odrody v slovenských vinohradoch. Víno je suché, krásna aromatika muškátového orieška sa opiera o výstuž kyselín. Iste, sú pozdravom minulého roka, chladnejšieho, vlhšieho. Hrozno voňalo už v debničkách, čo potom koncentrát mladej dievčenskej vône vystupujúci z pohára. Je to nevesta snov. To víno si podmaní každú i každého bez rozdielu veku.

Na Slovensku urobil meno ružovým vínam kabernet. Potom sa vinári obrátili k frankovke a dobre urobili, lebo podarovala rosé vínam nový vnem. Už to nebolo len svieže ovocie, ale vo víne sa objavila lahodná smotanová príchuť. A nebol by to Matyšák, gastronóm par excellence, keby by jej nenašiel partnera v jedle. Odporúča ju k jemnej hydine, napríklad k bažantovi. Víno vynikne v kombinácii s jedlom, už nehrajú každý sám za seba, ale tvoria pár.

Matyšákovi ide karta. Nuž nie je to náhoda, šťastie predsa čaká na pripravených.

Ružová perla

Ružové vína sa stali samozrejmou súčasťou slovenského nápojového lístka. Mladým ľuďom sa zdá, akoby na ňom boli odjakživa. Roséčka sa však na vínne karty dostali celkom nedávno, je to vari desať rokov. Dovtedy Slováci poznali len biele a červené víno. Veď aj v reštauráciách sa hostí bez premýšľania pýtali: biele alebo červené? Akoby iná voľba neexistovala.

Ružové boli samozrejmým vínom Francúzov na čele s dlho neprekonateľnými majstrami z Provensalska. Počas dovoleniek sa s nimi zoznámili aj Slováci. Vrátili sa domov, pochválili sa dojmami… a na víno časom vo virvare všedných dní zabudli.

V roku 2001 bol Ladislav Šebo s manželkou Margitou na medzinárodnej vinárskej výstave v Nemecku. Vystavovali sa tu aj ružové vína. Šebovci sa už dlhšie pohrávali s myšlienkou, že začnú s ich výrobou. Mali ich ochutnané z Francúzska, ale stále váhali. Na Pro Wine sa dal Ladislav Šebo do reči s Francúzmi. Videl, že víno sa im na výstavisku dobre míňa.

"Skúste a uvidíte, že ľudia si naň zvyknú. Je to typické letné pohodové dovolenkové víno,“ povedal mu jeden z francúzskych vinárov. Táto poznámka v hlavách Šebovcov zarezonovala, doba sa menila, pracovné nasadenie stúpalo a ľudia hľadali únik a úľavu zo stresu aj v ľahkom sviežom víne.

"V roku 2002 vyrobili zo Svätovavrineckého svoje prvé ružové víno. Predávali sme ho pol druha roka, ale na trh sme prišli v pravej chvíli, akurát sa začala dvíhať vlna záujmu o ružové vína,“ vráti sa spomienkou do nedávnej minulosti Ladislav Šebo.

Vinárom chvíľu trvalo, kým sa cez experiment s modrými muštovými odrodami dopracovali k poznaniu, že Cabernet Sauvignon, neskorá odroda, nie vždy dozrievajúca na Slovensku, má obrovskú ružovú potenciu.

Jaroslav Žák s dvoma šampiónmi salónu: Počúvaj víno všetko ti
povie.
Jaroslav Žák s dvoma šampiónmi salónu: Počúvaj víno všetko ti povie.
Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Demonštruje ju aj polosladký šebovský ružový kabernet, aktuálny šampión salónu. Narodil sa na Suchom vrchu. Vinič tu korení v spraši bohatej na vápnik, a ten obohacuje šťavu v bobuli o bohaté, živé, ihravé kyseliny.

Šebovci vysadili kabernet pred sedemnástimi rokmi. Za ten čas vinič dospel, vinohradníci spoznali svoju vinicu, zistili, kedy sú bobule najlepšie pripravené na ružové víno. "Keď obsah cukru dosiahne 20,5 až 21 stupňov, hrozno pozberáme. Vtedy – a potvrdzujú to aj merania – sa blíži k optimu aj obsah kyselín,“ opisuje vznik dobrého vína Ladislav Šebo.

Už počas kvasenia mal šampión polosuchých a polosladkých roséčok krásnu jahodovú farbu, voňal čiernymi ríbezľami, jahodami, žihľavou. Ako rodiace sa víno Ladislav Šebo ochutnával spolu s technológom Tomášom Dilongom, skrsol nápad, že zastavia kvasenie, mok podchladia a urobia nie suché, lež víno so zvyškovým cukrom. Ecce víno, veru tak, narodilo sa skvelé rosé.

Sviežosť, farebnosť jari a skorého leta spolu s ovocnými tónmi sú prednosťami ružových vín. Tomáš Dilong ich preferuje. Niekoľko rokov strávil na Novom Zélande. Je tam iná klíma, do viníc sa opiera vietor z oceánu. Vína vždy pôsobia čerstvo a tento pocit sviežosti, ktorý má človek po okúpaní v mori, preniesli Novozélanďania do vína.

Sviežosť vystupuje aj zo šebovského ružového vína zo Suchého vrchu. Nuž oplatí sa chodiť do sveta. Aj Suchý vrch má svoju atmosféru a živú emóciu. Je transformovaná do vína. Polapiť ju živú a neporušenú do vinárskej siete je umenie. Ladislavovi Šebovi a Tomášovi Dilongovi sa to podarilo. Kto vie, vie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Máte radi víno? Nájdite ho na novom webe vino.pravda.sk

Komentáre k článku:

Pridaj komentár
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


TOPlist