Muž, ktorý učí reči vinohradu

Jozef Sedlák, Pravda, 23. júna 2017 o 06:00

Vinica má svoju reč, ako aj pamäť. Bruno Gábel, biológ a vedec celou dušou, vraví, že vinohrad pripomína veľkú otvorenú knihu. Ak ju vie vinohradník čítať, dokáže viniču porozumieť. Gábel dešifroval pamäť niektorých slávnych francúzskych viníc, teraz spolu s vinohradníkom Ladislavom Šebom lúskajú i tvoria príbeh viníc Karpatskej perly.

Biológ, Bruno Gábel
Biológ Bruno Gábel.
Autor: ,

Vinič je nadnárodný, milovali a zveľaďovali ho staroveké i moderné národy. Vaši predkovia neboli zrejme Slováci. Odkiaľ pochádzate.?

Starý otec prišiel na Slovensko z Talianska ešte za čias Rakúsko-Uhorska. Bol to skúsený geológ a zručný kamenár, otváral viaceré lomy na Slovensku a Zakarpatskej Ukrajine. Okrem iného postavil spolu so svojimi robotníkmi Štefánikovu mohylu na Bradle, ktorú naprojektoval slávny architekt Dušan Jurkovič. Starý otec pridal teda svoju tehličku do histórie Slovenska.

Nielen on, ale aj jeho vnuk. Patríte k uznávaným odborníkom na ochranu rastlín, ktorého na 16 rokov angažovali do svojich služieb aj Francúzi. Ako vás vlastne objavili?

Všimol som si veci, ktorým iní nevenovali pozornosť. O môj pobyt vo Francúzsku sa postarala burina, vratič obyčajný, ktorá rastie v malokarpatských vinohradoch. Keď kvitne, rastlina láka samice jedného z kľúčových škodcov viniča – obaľovačov. Publikoval som o tom články v zahraničí, ktoré vzbudili pozornosť francúzskych kolegov. Vyrástol som v Ústave experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV v Ivanke pri Dunaji, ktorý bol výnimočný svojím konceptom ochrany rastlín. Od 50. rokov minulého storočia sa tam chodila učiť celá Európa, vrátane Holanďanov, Francúzov, Nemcov a Američanov. Žiaľ, po päťdesiatich rokoch sme my Slováci ústav zrušili. Je to smutný, žiaľ, nie ojedinelý príbeh kvalitných a významných výskumných pracovísk.

Takže v súčasnosti neexistuje odborné špičkové pracovisko, ktoré by vychovávalo kvalifikovaných fytopatológov?

Žiaľ, prišli sme oň, a tým sa na Slovensku uvoľnil priestor pre rôznych šarlatánov, ekoentuziastov, ktorí prezentujú „spásonosné“ myšlienky. Je to jeden z paradoxov doby, čím viac poznatkov veda zhromažďuje, tým viac hlásateľov zaručených právd sa objavuje, aspoň na Slovensku.

Dnes sú populárne biopotraviny. Takých by sa nemala dotknúť chémia. Môžeme pestovať vinič bez ochrany?

Určite nie, a nielen vinič. Každá poľnohospodárska plodina sa pestuje v neprirodzenom prostredí. To je dané vysokou hustotou jedného druhu rastliny vysadenej na jeden štvorcový meter, napríklad viničných krov vo vinici. Vysoká koncentrácia krov spôsobuje stresové podmienky, čo rastlinu zoslabuje a žičí rozvoju patogénov rôzneho typu. V neprirodzenom prostredí nemôžeme rozprávať o prirodzenej rovnováhe, preto je zásah človeka proti chorobám a škodcom nevyhnutný.

Vedec Bruno Gábel a vinohradník Ladislav Šebo.
Vedec Bruno Gábel a vinohradník Ladislav Šebo.
Autor: Robert Hüttner, Pravda

O aké metódy ochrany sa opierate?

O všetky – o eko-bio-agropesticídy. Nedá mi zastaviť sa pri eko-bioprípravkoch, lebo tu narážame často na zahmlievanie a obchádzanie platnej legislatívy pri registrácii. Zdôrazním, že aj pri nich ide o chemické zlúčeniny, len na rozdiel od agropesticídov, nevieme vždy, čo tam je. Protagonisti biopesticídov sa tvária, že sú neškodné, ale to vôbec nie je pravda, ony len jasne nemajú definovanú molekulu, a preto sa zdá, že sú neškodné. Často sa ich zloženie kamufluje, aby sa mohli registrovať ako pomocné látky. A pritom sa deklarujú, že sú to prípravky s fungicídnym alebo insekticídnym účinkom. Opatrnosť je na mieste. Aj viniču a vínu ublížili nadšenci ekologickej ochrany.

Ako?

Počuli ste niečo o lienkovom víne? To je víno, ktoré znehodnotila ázijská lienka dovezená do Európy z druhého konca sveta. Ekonadšenci mienili ázijskú lienku použiť na boj proti voškám na kvetinových a zeleninových plantážach. Keď ju vypustili do prostredia, vyničila všetky európske druhy lienok. Na konci augusta, keď už lienka nemá prirodzenú potravu – vošky, nasťahuje sa ázijská lienka do vinohradov. Zalezie dovnútra strapca a keď ju vylisujú s hroznom, je o katastrofu postarané. Do muštu sa dostane tekutina, ktorou sa lienka bráni proti predátorom. Má jej trojnásobne viac ako naša domáca európska voška, stačia dva nanogramy na liter vína a je nepitné. To je výsledok, keď sa človek mieša do kompetencií Pána Boha.

Ako si počínať, aby sme vytvorili prostredie, ktoré bude zdravé pre vinič?

Vychádzam z autoekologickej školy ochrany, ktorú sme rozvinuli v Ústave experimentálnej fytopatológie a entomológie. Jej podstatou je dokonalé poznanie vývojového cyklu patogénu alebo škodcu. Vieme vytvoriť matematické modely a pomocou nich načasovať zásah proti chorobám a škodcom či už agro- alebo biopesticídmi, keď sú najzraniteľnejšie. Ide o koncept založený na vedomostiach, poznaní, s cieľom optimalizovať čas aplikácie ochrannej látky, aby bola maximálne účinná, ale zároveň sa používala len vtedy, keď je to opodstatnené. Vylučujeme tak tzv. kalendárnu aplikáciu, ktorá je založená na paušálnej aplikácii ochranných prostriedkov.

Už tretí rok robíte biomonitoring vo vinohradoch v Karpatskej perle. Čo vás tam priviedlo?

Šebovci majú experimentálneho ducha a vytvárajú priestor na spoluprácu s vedou. Ich partnerom je napríklad aj geológ Ivan Kraus. Myslím si, že aj preto sú úspešnými vinohradníkmi a vinármi, lebo vedomostne plynule rastú. Spoločne odskúšavame nové koncepty ochrany. Napríklad skúmame patogénmi napadnuté kry, získavame protilátky, ktoré produkuje vinič, a následne ich potom vo forme postreku priamo využívame ako "liek“ vo vinici. Výsledkom je, že sme schopní pripraviť rastlinu na imunitnú reakciu ešte pred nástupom patogénu.

Má tento systém ochrany budúcnosť?

Má, lebo využívame prírodné látky, ktoré sú vlastné pre každú rastlinu. Ten systém sa už skúša aj vo Francúzsku v najprestížnejších vinohradníckych regiónoch, pričom sa testuje súčasne aj na iných plodinách – moruši, slivkách, kokosových palmách, tabaku. Robí sa v najrozmanitejších geografických regiónoch. Ukazuje sa, že ide o univerzálny spôsob ochrany.

Ak je vinič zdravý, potom prinesie strapce hrozna, po akých vinár túži.

Určite, ak rastlina nemusí plytvať energiu na boj s chorobami a škodcami, odvďačí sa nám zdravými dobre vyfarbenými bobuľami s krásnou arómou. Zistili sme, že keď sa dlhodobo a opakovane používajú tieto látky, vinič má prirodzene zvýšenú imunitu. Potom nie je nevyhnutná ani častá intervencia s protilátkami.

Ak je vinič zdravší, dožije sa vyššieho veku a staršie kry, ako je známe, produkujú najkvalitnejší muš­t.

Čím menej chémie požijeme, tým lepší bude pôdny život a zároveň bude bohatšie zloženie mikrobiálnej flóry, a to tak na koreňoch, ako aj na nadzemnej časti kra – na listoch i v bobuliach. To sú kľúčové parametre, ktoré vplývajú na terroir. Hovorím o prirodzenom terroiri, nie o tom, ktorý sa vytvára v pivnici rôznymi alchymistickými postupmi, umelými kvasinkami, chémiou, ktorá sa dáva dovnútra.

Biológ Bruno Gábel.
Biológ Bruno Gábel.
Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Mení sa vinica?

Neskutočne. Mám z toho radosť ja i Šebovci. Vytvárame prirodzené podmienky na ďalší rast kvality vína. A tá, ako je známe, sa rodí práve vo vinohrade.

Ako ste začali spolupracovať so Šebovcami?

Napríklad tak, že som ich presvedčil, aby si kúpili meteorologickú stanicu. Riadená ochrana bez vstupných meraných dát je nezmysel. Dnes máme tri meteostanice, pretože geografická poloha a z nej vyplývajúca mikroklíma vinohradov je veľmi rozdielna. Túto rozdielnosť vieme postihnúť, preto je ochrana efektívna, a nie intuitívna.

Starí vinohradníci sa opierali o intuíciu, ktorá vyrastala z dlhoročných skúseností.

Veda je na to, aby pochopila to, čo intuícia opisuje. Vieme javy vo vinici zdôvodniť a matematickými nástrojmi opísať, prečo sa veci majú tak, ako ich starý agronóm cítil.

Je prostriedkom k nej biomonitoring?

Vybrané vinohrady dva razy v týždni kontrolujem – všímam si ich zdravotný stav, fenologické fázy viniča, rýchlosť vývoja. Potom porovnáme dáta aj v súvislosti s geologickým podložím, odrodou a podpníkom. Tak vytvárame to, čomu hovorím pamäť vinohradu. Pamäť vinohradu zostane majetkom vinohradníka a jeho potomkov. Je to jedno z najväčších bohatstiev, aké im Lacko Šebo s manželkou zachová. Je v nej odpoveď, ako správne hospodáriť vo vinici.

Ako dokumentujete pamäť vinice?

Údaje sa skladujú v počítačovom úložisku, je to akási zdravotná karta či chorobopis vinohradu. Je tam zapísané všetko, čo sa vo vinohrade udialo. Od rezu, výživy, ochrany po zber.

Pamäť vinohradu je veľkou učebnicou.

Iste. Ako jeden z prvých som s kolegami publikoval matematický model na signalizáciu vývoja kľúčového živočíšneho škodcu. Veľký záujem oň prejavili Francúzi v oblasti Sautern, pretože vinič tam má takmer nulovú tolerancia k obaľovačom. Predstavte si, že v Ch?teau d'Yquem dva deci vína predstavujú zber z celého klča, tam naozaj závisí dostatok vína od každej bobuľky. Keď zistili, že som v Bordeaux na výskumnej stanici, požiadali ma, aby som spätne prepočítal z ich dát výskyt škodcu. Priniesli mi fytosanitárne karty od roku 1905! Z tejto pamäte sa dá kadečo vyčítať. Starostlivo vedené záznamy hovoria o poctivej vinohradníckej prá­ci.

Na Slovensku by sme takúto kontinuitu hľadali ťažko.

Prácne a nanovo ju vytvárame. Za veľa vecí môže naša nekultúrnosť. Podliehame rýchlo zmenám a predovšetkým zakaždým búrame. O výskum, ktorý robím, majú záujem vinohradníci a vinári s intelektuálnym potenciálom. Obklopujú sa ľuďmi, ktorí im majú čo povedať. Celkove však v spoločnosti nie je záujem o nové poznatky. Hráme sa so slovami, ale úroveň školstva je katastrofálna. Každý rok meníme pravidlá pre výučbu, od revolúcie nemáme vydané učebnice, z ktorých by sa naše deti mohli a mali učiť, tak čo sa bavíme o nadstavbe v poľnohospodár­stve.

Chvalabohu, máme ešte ľudí, ktorí budujú oázy rozvoja. Čo vám priniesla spolupráca s Ladislavom Šebom?

Možnosť pokračovať v praktickom overovaní vecí, ktorými sa zaoberám celý profesionálny život. Spoločne zdokonaľujeme našu komunikáciu s vinicou. Vinohrad je otvorená kniha, v ktorej viete čítať, ak dobre poznáte jazyk, ktorým hovorí. To si uvedomujú aj ďalší slovenskí vinohradníci. Začali sa starať viac o vinič. Konečne v širšom kontexte chápeme to, čo má Karpatská perla už dlhodobo vo svojom slogane. A síce, že kvalita sa rodí vo vinohrade. Napokon v renomovaných vinárstvach v okolí Bordeaux už dávno vravia, že keď sa kvalitne staráš o vinohrad, nemusíš nič robiť v pivnici… len počkať na dobré víno.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Máte radi víno? Nájdite ho na novom webe vino.pravda.sk

Komentáre k článku:

Pridaj komentár
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


TOPlist