Etiketa ako tvár vína

Jozef Sedlák, Pravda, 17. júla 2018 o 06:00

Etiketa je tvárou vína, práve ona sprostredkúva prvý kontakt s ľudskými očami a rozhoduje o náklonnosti spotrebiteľa. "Etiketa reprezentuje ľudí a prostredie, z ktorého víno pochádza,“ tvrdia manželia Ladislav a Margita Šebovci z rodinného vinárstva Karpatská perla.

Ladislav Šebo, Margita Šebová,
Ladislav a Margita Šebovci hovoria, že etiketa je tvárou vína.
Autor: ,

Nielen víno, ale aj etiketa sa časom menia, obe podliehajú jeho vplyvu, sú obrazom doby, v ktorej vznikli, jej technologických možností, ale najmä vyjadrujú postavenie vína vo vedomí spoločnosti. Etikety na fľašiach Karpatskej perly zobrazujú nedávny včerajšok slovenského vína, aj to, ako sme z neho vkročili do súčasnosti. Môžeme porovnávať nielen vína z archívu, ale aj etikety na fľašiach, ktoré sú na regáloch vinoték.

V Karpatskej perle zmenili etikety v priebehu necelých tridsiatich rokov štyri razy, aj ich prostredníctvom vnímame ako premýšľajú reprezentanti novej vinárskej vlny, kam sa uberá ich vinárska filozofia, lebo aj etiketa je jej poslom.

Od chvíle, čo vznikla etiketa, si ľudia uvedomovali, že má viac než len jednoduchú identifikačnú rolu, vedeli, že neprináša iba informáciu o víne, ale môže sa stať aj jeho príťažlivou tvárou. Krásna etiketa rovnako ako dobré víno bola a zostala umením. Len vinár umelec vie v dúšku vína obsiahnuť nenapodobiteľnú krásu, energiu a emóciu priestoru, v ktorom sa narodilo, autor etikety by mal vytvoriť predmostie tohto zážitku, ktoré ho navodí a katapultuje k nemu.

Umelci ako partneri vinárov

Na Šebovcoch je pozoruhodné to, že od prvej chvíle hľadali pri tvorbe etikiet kontakt s umelcami, ktorí by pretlmočili šifru ukrytú vo víne na etiketu. Keď v druhej polovici deväťdesiatych rokoch na Slovensku prijali prvý vinohradnícky zákon, vinári stáli pred úlohou ako naučiť ľudí rozlišovať vína. Trvalo to nejaký čas, kým milovníci vína pochopili klasifikáciu prebratú z nemeckého zákona, ktorá vychádzala z cukornatosti hroznovej bobule.

Dnes ľudia, ktorí sa zaujímajú o víno, vedia, že základom vtedajšej hierarchie sa stali akostné vína a potom nasledovali vína prívlastkové – kabinetné, neskoré zbery, výbery z hrozna – čo stupienok, to vyšší obsah cukru v bobuli hrozna.

Bezmála najedno desaťročie sa stali tvárami šebovských vín etikety, ktoré vytvárala štvorica slovenských akademických maliarov a grafikov v zložení Marián Komáček, Igor Benca, Karol Félix a Stanislav Černý. Na etiketách sa objavili miniatúrne umelecké diela s rôznymi vinohradnícko-vinárskymi motívmi, vrátane mysterióznej premeny Ježišovej krvi na víno. Tieto etikety nepochybne vyčleňovali vína Karpatskej perly z prúdu ostatnej slovenskej produkcie.

Ako však plynul čas, Šebovci si uvedomovali, že komunikáciu s rastúcou spoločnosťou milovníkov vína treba modifikovať. V roku 2007, keď sa slovenským vínam začalo dariť už aj na medzinárodnej scéne a čoraz populárnejšími sa stali vínne cesty, prišla Karpatská perla s novou podobou etikiet.

Čas mení víno aj etikety.
Čas mení víno aj etikety.
Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Vytvorila tri jasne graficky aj zmyslovo rozlíšiteľné rady – kolekcie vín. Základom sa stala rad Jagnet predstavujúca akostné vína, kolekcia Varieto reprezentovala výberové prívlastkové vína a ročníkovo vzácne prírodne sladké špeciality dostali názov Dílemúre. Všetko sa zdalo nad slnko jasné – bol tu jednotný symbol spájajúci všetky tri rady vína – veselé slniečko – ich logo ako symbol radosti a optimizmu, čo víno prináša. A bola tu tiež jasná hierarchia vín. Fanúšikovia Karpatskej perly sa vedeli orientovať v ponuke svojho vinárstva.

Nič však nestojí na mieste, aj Karpatská perla sa mení. Je to očividné. Stačí sa podívať na vinárske sídlo dominantou, ktorého je 21 metrov vysoká vyhliadková veža. O čosi nižšie sa nachádza letná degustačná terasa – tak z nej ako aj z veže, ktorá prekryla pôvodný vodojem, sa otvárajú za dobrého počasia dych vyrážajúce pohľady do krajiny. Na západ od veže leží Modra s vinohradníckymi vŕškami. Táto panoráma zrodila slogan, že Karpatská perla ponúka vína s rozhľadom.

Nečudo , že v polovici tohto desaťročia sa práve zlatistá silueta vinárstva so strieškou rozhľadne stala novým symbolom vinárstva. Pekne sa vynímal na bielom podklade etikety.

Úponky, bobuľa, list

Z rozhľadne dovidieť do vinohradov, ktoré Šebovci od začiatku svedomite budovali. Práve Karpatská perla sa v mysliach ľudí spája s predstavou klasického vinárstva zrasteného s vinohradmi v malokarpatskom priestore. Perly sa rodia vo vinohrade, toto je roky rozvíjaná a vínom z vlastných viníc potvrdená ústredná šebovská myšlienka. Ako jedni z prvých pod Malými Karpatmi vybudovali Šebovci moderný vinohrad na Suchom vrchu a postupne k nemu pridávali obnovené vinohrady v okolí Šenkvíc, Modry a Vištuku.

Už dobrých pár rokov sa na Slovensku aj v súvislosti s premietnutím francúzskeho vinárskeho konceptu do európskej legislatívy diskutuje o tom, že víno by malo jasne deklarovať terroir – územie, prostredie, z ktorého pochádza. Francúzi hovoria, že v pohári vína sa ukrývajú tri sily, jedna pramení z pôdy a podložia, na ktorom leží, druhou silou je vzduch, teda mikroklíma pre daný vinohrad a treťou je človek, vinohradník, ktorý vyberá vhodnú odrodu prihliadajúc na pôdu a mikroklímu.

Šebovci dnes disponujú jedinečným terroirovým potenciálom – na Suchom vrchu na nánosoch spraše pestujú Devín, Muškát moravský, Rulandské modré, Rulandské sivé aj Rizling rýnsky, vo Vištuku, na hrubozrnnejšej spraši, ktorá je takisto bohatá na vápnik a obdarúva vína sviežimi kyselinami, sa rodí Müller Thurgau a čoskoro to bude frankovka modrá.

Na Novinách, čo je hon medzi Šenkvicami a Modrou s hlinitou pôdou premiešanou so zrnami kremeňa, sa už dobrých tridsať rokov rodí jeden z najlepších slovenských veltlínov.

Napokon sú tu skvelé slnečné polohy v okolí modranskej Kalvárie, ako sú Plázle, Ingle, Kramáre, Šajby i samotná Kalvária, kde Šebovci vysadili Rizling rýnsky, Veltlínske zelené, Rulandské biele, Tramín červený a bude tu aj frankovka. Pôda tu leží na žule, čo hneď vidno na charaktere vín, sú minerálnejšie, pevnejšie. Rodina už roky spolupracuje s geológom Ivanom Krausom, ktorý pomohol presnejšie identifikovať potenciál jednotlivých viníc a ušiť preň priliehavú odrodovú skladbu.

Farby prírody

Nedávno dospeli Ladislav a Margita Šebovci k rozhodnutiu, že etiketa by mala poslať milovníkovi vína ešte hlbší odkaz. Nemusí byť úplne priamočiary, nevadí ak bude trochu obostretý tajomstvom, jasne by však mal signalizovať spätosť vína s prostredím, odkiaľ pochádza. A tak prišla po diskusii v rodine s dcérami Máriou a Kristínou nová etiketa, autorom ktorej je mladý grafik Miroslav Kozel.

Pre biele vína sa stáva typickou etiketa so sýto zelenou farbou, pre červené s hnedou zemitou farbou. Obe farby evokujúce živé puto vína s prírodou tvoria základný farebný podklad etikety, pre sladké vína bude podkladovou farbou etikety čierna.

Hornej časti etikety dominuje kruh. Bude mať tri varianty – prvý tvoria úponky viniča, druhý bobuľa hrozna a tretí list viniča. Moderné umenie sa inšpirovalo krásnou výšivkou zo šenkvického ženského kroja. Pod kruhom sa objaví logo vinárstva – životodarné slnko, ktorého lúče tvoria písmena zo slov Karpatská perla. Je to firemný podpis a hneď pod ním kľúčová informácia o odrode vína a obci , kde sa vinohrad nachádza. Napríklad Sauvignon, Sv. Martin, Suchý vrch, 2017.

Keď záujemca pootočí fľašu vína, zistí ďalšie podrobnosti o víne. Informácie sú stručné, ale výstižné. Napríklad správa o tom, že ide o rodinné vinárstvo, napovedá, že je to víno nielen s osudom ročníka, ale aj rodiny a jej príslušníkov, ktorí spojili svoju existenciu a vôbec predstavu o harmonickom ľudskom žití, čistej prírode a dobre spravovanej spoločnosti práve s vinohradmi a vínom.

Kód vína aj vinice

Keď Šebovci začiatkom deväťdesiatych rokov začali budovať rodinný vinohradnícko-vinársky podnik, nemali zďaleka predstavu o jeho súčasnej podobe. Podmienky boli skromné, správne však odhadli, že budúcnosť majú vinárstva, ktoré sa môžu oprieť o vlastné vinohrady. Utvrdili sa v tom počas ciest do západoeurópskych vinárskych krajín.

To, čo dokázala Karpatská perla a jej podobné vinárstva (nie je ich veľa) nemá v histórii európskeho vinárstva obdobu, leda ak by sme hľadali paralelu na južnej Morave, v Maďarsku alebo v Rumunsku či Bulharsku. Šebovci patria ku generácii zakladateľov rodinných vinárstiev, ktorá v neuveriteľne krátkom čase dokázala vybudovať podniky, čo na Západe vytvárali celé generácie vinohradníkov.

Karpatská perla má unikátne vinohradnícku základňu, ktorá je prehliadkou veľkej pestrosti a rôznorodosti pôd, horninového podložia aj klímy. Práve ich vinohrady sú ukážkou, ako sa niekedy z metra na meter zmenia životné podmienku pre vinič. Poctiví vinohradníci, akými Šebovcu sú, vedia zhodnotiť informácie odovzdávané z generácie na generáciu, vrátane tých, čo prináša moderná veda.

Sú to praví malokarpatskí vinári opierajúci sa už výlučne o malokarpatské hrozno – má mnoho podôb, vidno to na povahe vín, ktoré prezrádzajú genetický kód vinice.

Milovníkom poctivého moku sa v spleti tajomstiev vinice a vína pomáha zorientovať aj etiketa. Práve ona hovorí o tom, že víno pochádzajúce z dobrého hrozna sa tvorí najprv vo vinici a až potom v jeho zdokonaľovaní pokračuje človek.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Máte radi víno? Nájdite ho na novom webe vino.pravda.sk

Komentáre k článku:

Pridaj komentár
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


Inšpirácie z nových receptov
TOPlist