Digitálne mapy spresňujú súradnice terroiru

Jozef Sedlák, Pravda, 20. mája 2015 o 16:53

Slovensko má unikátnu počítačovú mapu vinohradov, ktorá zobrazuje s 50-centimetrovou presnosťou vinohradnícke hony a ich odrodovú skladbu. "Keď do mapy vložíme údaje o pôde, hornine, na ktorej leží, mikroklíme, môžeme citlivo a diferencovane reagovať na možnosti každého územia poskytnúť ideálne víno,“ hovorí Igor Matečný z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.

Igor Matečný
Igor Matečný z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.
Autor: ,

Pracujete na katedre fyzickej geografie a geoekológie. Podieľali ste sa na vytvorení máp, ktoré ako tomograf presvietili každý vinohradnícky kút Slovenska. Zistili ste niečo, čo sme predtým nevedeli?
Neobjavili sme Ameriku, ale keďže sme mapy vytvárali pomocou GPS systému, nadobudli sme presnejší obraz o území, kde sa pestuje vinič. Takéto mapy sú v Európe výnimkou. Digitálne vrstevnicové mapy umožňujú precíznejšie zakladať nové a obnovovať staré vinohrady, lepšie zhodnocovať obrovské investície, dorábať krajšie víno.

Ako vlastne vznikol nápad vytvoriť takýto súbor máp?
Mal som šťastie podieľať sa na príprave registra vinohradov SR. Najprv sme v roku 2001 uskutočnili modelový projekt v obci Sv. Jur, ktorý financovala EÚ, a potom sme postupne na objednávku rezortu pôdohospodárstva zmapovali celé vinohradnícke územie Slovenska. Vznikol tak súbor máp 603 vinohradníckych obcí s výmerou viníc na rozlohe vyše 22-tisíc hektárov.

Priniesli mapy poriadok do územia?
Svojím spôsobom áno. Zamerali sme malých aj veľkých vinohradníkov. Všetci dostali registračné číslo a  vznikol tak centrálny register, ktorý dodnes obhospodaruje Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky. Každý, kto chcel víno predávať, musel byť doň zaregistrovaný a zároveň zadarmo dostal od štátu bezplatne vinohradnícku mapu s veľkou výpovednou hodnotou.

Čo sa z máp dá vyčítať?
Presná plocha v štvorcových metroch, odroda, vedenie i to, v akom stave je vinohrad, či je obrábaný, alebo opustený. Odborníci z ÚKSUP-u a agronómovia dodali údaje o viniči a geodeti sa postarali o presné zameranie. Navyše som navrhol doplniť mapy o sklon a orientáciu vinohradníckych honov, čím vznikla pomôcka umožňujúca voliť správny spôsob obrábania viniča, ale aj na diferencované poskytovanie dotácií.

Slovenskí vinári usilovne pátrajú, ktoré polohy sú najlepšie pre pestovanie tej-ktorej odrody viniča. Ako im môžu pomôcť mapy?
Dobrým príkladom je zakladanie nových vinohradov na ploche 68 hektárov v Chateau Topoľčianky. Základným krokom bolo vytvorenie digitálnej vrstevnicovej mapy reliéfu. Postaral sa o to tím pracovníkov z našej katedry spolu so študentmi. Odborníkom na výsadbu je Dr. Walter Biassi z Talianska, služby ktorého využívajú v mnohých európskych krajinách.

Priblížte nám vysádzanie viníc v Topoľčiankach?
Vieme, že starí otcovia nikdy nesadili vinohrad na severné svahy. Vyrátali sme sklony a orientáciu svahov vrátane príkonu slnečného žiarenia. Samozrejme, potvrdilo sa, že juhozápadný svah je pre vinič ideálny, dostáva najviac slnka a tepla, severný je chladný, jednoducho nevhodný.

Skúmali ste aj zloženie pôdy?
Pochopiteľne. Odber pôdnych vzoriek sme navrhli tak, aby reprezentovali všetky reliéfové areály. Cieľom je komplexný obraz o pôde z celého záujmového územia, aby sme získali reprezentatívny pohľad do každej priestorovej jednotky. Na Slovensku máme verejne prístupné pôdne mapy (www.podnemapy.sk), lenže stav týchto pôd sa od posledného prieskumu spred štvrťstoročia zmenil, preto je dobré vedieť, ako sa pôdne pomery zmenili.

Čo ste zistili?
Nuž to, že vlastnosti pôd sa dosť zmenili. Napríklad z hnedozeme luvizemnej máme kalbizem kultizemnú (skeletnatú). Táto zmena je výsledkom zmeny obrábania pôdy.

Vyplýva z toho niečo pre vinohradníkov?
Niektoré sondy odhalili, že pôda obsahuje polygenetické sedimenty (sprašové hliny + kremence), inde je iné zloženie. Na základe znalosti pôdy a priestoru sa dá presnejšie voliť výber odrôd viniča. Spolupráca s Dr. Biassim priniesla detailnejšie skúmanie zloženia pôdy. Na rozdiel od klasického agrochemického skúšania zameraného na skúmanie kyslosti pôdy, obsah fosforu, draslíka, sa urobilo okolo 30 druhov analýz vrátane obsahu stopových prvkov. Pri skúmaní ph pôdnej reakcie sa zistilo, že kým na povrchu bola ešte dobrá, v hĺbke 50 cm už bola kyslá. Objavili sme pseudoglej, vrstvu, kde stojí voda. Z toho vyplynula potreba zrigolovať pôdu do jedného metra. Zistili sme rozdielne zásoby živín v pôde, ktoré bude treba doplniť. Mapy ukazujú, kde a čo chýba. Všeobecným problémom je, že obrábame veľké polia, ktoré sú vnútorne diferencované a poľnohospodári to často nezohľadňujú.

Mnohí vinohradníci sa púšťajú do obnovy vinohradov. Čo im odporúčate?
Určite by bolo dobré, aby si dali urobiť dôkladnú analýzu reliéfu vinohradov, rozbor fyzikálno-chemických vlastností pôd a tiež urobili výberové pôdne vzorky, aspoň do jedného metra, aby zistili skutočný stav príslušného stanovišťa. Lebo pôda sa spôsobom hospodárenia mení. Slovensko je nesmierne rozmanitá krajina s veľmi rôznymi stanoviskami na pestovanie viniča. Máme tokajskú oblasť ležiacu na sopečných tufoch, v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti zasa vinohrady ležia na rozpadávajúcej sa žule a bridlici, v Južnoslovenskej na mohutných sprašových nánosoch. Nehovoriac o tom, že každá oblasť a jej rajóny sú vnútorne veľmi diferencované. Ak chceme dorobiť krásne víno, musíme lepšie, detailnejšie poznať naše vinohradnícke priestory. Dobrý príklad, ako postupovať pri zakladaní či obnove vinohradov, ukazuje Elesko, vinárstvo Jozefa Mikuša v Doľanoch alebo Karpatská perla v Šenkviciach či spomínané Chateau Topoľčianky. Máme dosť skúseností, poznatkov aj prostriedkov, ako rýchlejšie než doteraz dvíhať úroveň slovenského vinohradníctva a vinárstva.

Príloha Víno – v denníku Pravda v piatok 22. mája

Slovenské víno sa má k životu. Prežívame nevídané obrodenie a víno robíme krajším aj prostredníctvom našej historickej kolektívnej a rodovej pamäti zároveň.

Palugyayovci, Hubertovci, Fussmannovci, to je nedávna minulosť, ale o čo bohatšia je prítomnosť. Na Slovensku sa objavilo niekoľko desiatok životaschopných a už aj medzinárodne úspešných vinárskych firiem.

Sú to napospol rodinné firmy s kratučkou históriou – čo je to päť či 25 rokov života v histórii vína.

Ponúkame vám príbehy vašich – našich súčasníkov. Ich víno mení našu krajinu a ponúka nám netušený pohľad na Slovensko, jeho prírodu, jej farby, vône a chute.

Tieto príbehy si prečítajte v prílohe Víno, vloženej do denníka Pravda v piatok 22. mája.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Máte radi víno? Nájdite ho na novom webe vino.pravda.sk

Komentáre k článku:

Pridaj komentár
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


TOPlist