Chateau Palugyay – návrat slávnej značky

Jozef Sedlák, Pravda, 15. decembra 2017 o 06:00

Víno je nápoj krásneho okamihu. Je neľahké ho polapiť vo vinohrade aj v pivnici. Príbeh opäť zrodeného Chateau Palugyay, za ktorým stojí energia vinárstva Villa Vino Rača, hovorí o výnimočnom vinárskom a podnikateľskom potenciáli Prešporka – Bratislavy, o schopnosti vinárov presadiť sa so skvelým vínom v globálnom priestore.

Lucia Palugyayová, Ján Krampl
Lucia Palugyayová, potomok slávneho vinárskeho rodu s račianskym vinárom Jánom Kramplom.
Autor:

Moderné slovenské víno má hrdinov, ktorých nepoznáme alebo poznáme len veľmi málo. Stačí sa však pozrieť trochu do histórie, a to nie veľmi vzdialenej, a zistíme, že Bratislava, presnejšie Prešporok v druhej polovici 19. storočia držal krok s Bordeaux, konkuroval mu a vína pod značkou Chateau Palugyay sa radili medzi top vína sveta.

V čase, keď na druhom konci Európy na pobreží Atlantiku v Bordeaux spisovali legendárnu klasifikáciu vín Grand Cru Classé, rodilo sa v rakúsko-uhorskom Prešporku vinárske impérium, aké nemalo v strednej Európe obdobu a rozsahom výroby ju nenašlo vlastne dodnes. Založil ho Jakub Palugyay, podnikavý Prešporčan, ktorého rod korenil v liptovskej Palúdzke. V obrodzujúcom sa Uhorsku, ktoré otváralo náruč kapitalizmu, dostalo víno, dobré jedlo a muž, čo ho reprezentoval, krídla.

Vinárom revolúcie priali

Víno vždy súviselo s politikou, bolo jej palivom, rozpaľovalo hlavy, podnecovalo k činu. Jakub Palugyay bol mužom z pozadia revolúcie roku 1848. V jeho chýrnej reštaurácii u Zeleného stromu, stojí dodnes na bratislavskom Hlavnom námestí, sa schádzali poslanci a tu pri Palugyayovom víne a dobrom jedle snovali plány, ako definitívne vymaniť Uhorsko z feudalizmu a urobiť ho modernou krajinou.

Národy Uhorska sa snažili emancipovať, vymedziť sa v monarchii a zobrať veci do svojich rúk. Palugyay ako bystrý podnikateľ uvidel slobodu v rozvoji svojej firmy. Expanzia jeho rýchlo rastúceho vinárskeho podniku bezprostredne súvisela s revolučným časom roku 1848.

Ostatne, keď sa pozrieme na súčasné prosperujúce slovenské vinárstva, ich zrod sa viaže tiež k revolúcii roku 1989, ktorá definitívne uvoľnila priestor súkromnej podnikateľskej iniciatíve. No kým pred pol druha storočím revolúcia rúcala feudalizmus, pred necelými tridsiatimi rokmi pod jej náporom padol monopol štátu okrem iného aj na výrobu vína. V lone veľkých spoločenských zmien vznikla v Rači na základoch bývalého družstva spoločnosť Villa Vino Rača. Villa ako symbol pre mestečko vína, dobrého vína.

"Ísť dopredu znamená obzrieť sa späť a pohľad do dejín vinárskej Rače a Prešporka sa nespájal len s tradíciou frankovky, ktorá bola obľúbeným vínom cisárovnej Márie Terézie, ale aj s vínami, ktoré dorábal a po celom svete predával Jakub Palugyay a jeho dvaja synovia Jozef a František,“ hovorí Ján Krampl, generálny riaditeľ spoločnosti Villa Vino Rača.

Tento muž patrí k pamätníkom prevratných zmien v slovenskom vinohradníctve a vinárstve. O rok to bude šesťdesiat rokov, čo sa upísal vínu. Vraví, že Palugyayov príbeh je preňho osobne, ale aj celé súčasné slovenské vinárstvo nesmierne inšpiratívny.

Vína pre cisára i anglickú kráľovnú

"Palugyay ako značka nemohol zostať len dejinám, len archívnym záznamom,“ hovorí Ján Krampl. "Chateau Palugyay sme oživili ako atribút krásneho vína, ako odkaz na výnimočný potenciál vinohradov obklopujúcich Bratislavu, veď dve vynikajúce Palugyayove vína – Prešporský rizling a Račianske červené sa rodili priamo v nich.“

Palugyay napriek tomu, že o dva roky uplynie dvesto rokov od jeho narodenia, zostáva prototypom moderného podnikania s vínom – počnúc jeho dorábaním a končiac obchodom spojeným s nadčasovým marketingom.

"Pre nás je mimoriadne dôležité, že úspech mu zaručilo víno, kultúrny nápoj, ktorý žije a púta pozornosť každej generácie. Preto cez našu radu vín hľadáme kontinuitu s dielom Jakuba Palugyaya,“ hovorí Ján Krampl.

Vráťme sa ešte na chvíľu k postave Jakuba Palugyaya. Kariéru odštartoval vlastne ako hostinský. Nemecké noviny Frankfurte Zeitung ho v roku 1863 opísali ako človeka "jemných spôsobov, priateľského a ústretového správania“.

Grácia vystupovania by mala byť výbavou aj súčasného podnikateľa. Palugyayovi pomáhala v komunikácii s vtedajšou spoločenskou elitou jeho výborná kuchyňa a delikátne vína. Pripravoval hostinu pre cisára Františka Jozefa počas jeho návštevy Prešporku, neskôr, pri vysvätení Ostrihomskej katedrály, jeho vína kraľovali mestským bálom a rôznym kongresom.

Ján
Krampl, muž, ktorý obnovil slávnu značku Palugyay.
Ján Krampl, muž, ktorý obnovil slávnu značku Palugyay.
Autor: Jozef Sedlák, Pravda

O pol druha storočia neskôr pri historickej návšteve anglickej kráľovnej Alžbety II. v októbri roku 2008 v bratis­lavskej Redute servírujú jej veličenstvu vína Villa Vino Rača z rady Chateau Palugyay. Veľká značka je späť a opäť je ozdobou slávnostných tabúľ, ktoré pri štátnych návštevách reprezentujú vinárske umenie Slovenska.

Palugyay aj vinári súčasníci riešili rovnakú historickú úlohu – upozornili svet, že krásne vína sa nerodia len v Bordeaux, Burgundsku či Toskánsku, ale že uprostred Európy existuje krajina s pozoruhodným vinohradníckym územím a ľuďmi, ktorí vedia skvapalniť jeho krásu do vína, aké sa inde nerodí.

Priekopnícka rola Palugyaya spočívala v tom, že radikálne zmodernizoval uhorské, teda aj slovenské vinárstvo. Zásadnú modernizačnú vlnu urobili slovenské vinárstva aj po revolúcii roku 1989. Vtedy aj dnes to boli moderné technológie, ktoré otvorili cestu k vínu čistejšiemu, kvalitnejšiemu, chutnejšiemu, zdravšiemu. Ale žiadna technológia, ako vraví Richard Polkoráb, dnešný výrobný riaditeľ Villa Vino Rača, nenahradí človeka, vtedy aj dnes to boli šikovní vinári, ktorí citlivo narábali s hroznom, muštom a vínom.

Di Caprio a tajomstvo Titanicu

"Vedeli by sme vyrobiť autentické víno z čias Jakuba Palugyaya?“ Pri tejto otázke sa Richard Polkoráb pousmeje. Čas sa posunul a s ním aj naše chute a vnímanie vína. Jedno však zostalo, umenie robiť dobré víno, ktoré vyrastá z dobrého vinohradu, kontinuálneho zveľaďovaných znalostí a, samozrejme, z dobrého vybavenia pivnice.

V roku 1870 priniesol Pressburger Zeitung článok s titulom Putovanie v podzemí. Vzorová vínna pivnica v Prešporku. Všimnime si jedno konštatovanie z reportáže: "Ak obtriete bielou šatkou akýkoľvek sud, nenájdete na nej najmenšej stopy po špine…“ Autor zrejme nie náhodou podčiarkol hygienu, ktorá garantovala dlhý život a čistotu vína. Palugyay bol pedant a na pedantnosti si zakladajú aj vo Villa Vino Rača.

Uprostred sedemdesiatych rokov podnikla korveta Arciknieža Fridrich plavbu okolo sveta. Na palube mala vína z Palugyayovej pivnice. Vína boli vystavené nevídanému stresu, ale udržali si kvalitu. To o. i. svedčí o pozoruhodnej technologickej disciplíne pri výrobe vína.

Poriadok, nadštandardná technologická vybavenosť, originálne logistické riešenia, keď napríklad železničnú stanicu s dnešným Palugyayovým palácom, vtedajším vinárskym závodom spájal vínovod, hovoria o tom, prečo Palugyay predbehol dobu. No nielen ako výrobca. Palugyayov syn Jozef si potrpel na perfektné adjustovanie vína, atraktívny tvar fliaš, grafiku etikiet, kvalitné štuple. Úspechy na medzinárodných výstavách otvárali Palugyayovým vínam cestu do salónov vtedajšej smotánky a podávali sa v reštauráciách na palubách luxusných zámorských lodí.

Mimochodom, jedna z najlepších kolekcií palugyayovského vína sa potopila s posádkou a cestujúcimi Titanicu. Ozaj, vedel herec Di Caprio, hrdina rovnomenného filmu, aké vína sa podávali na palube legendárnej lode?

Palugyay nebol hocikto, predbehol dobu, udal tón, jeho vinárske dedičstvo sa oplatí študovať. "Ak hľadáme na Slovensku príklad globálneho podniku s celosvetovým dosahom, potom Palugyay taký vybudoval,“ tvrdí Gejza Blaas, slovenský agrárny ekonóm, ktorý podrobne zmapoval dielo tohto veľkého muža uhorského – slovenského vína.

Villa Vino Rača predstavuje Palugyaya ako človeka, ktorý urobil z Bratislavy moderné mesto. Využil jeho prirodzené bohatstvo spočívajúce v mori vinohradov, ktoré obklopovali Prešporok a priľahlé vinohradnícke obce a mestečká. Ján Krampl vzkriesil Chateau Palugyay, aby cez vína pripomenul mimoriadnu vinohradnícku hodnotu Bratislavy a vôbec celých Malých Karpát. Ochutnajme tieto vína, lebo práve ony sú najlepším argumentom, dobré víno nepotrebuje advokáta.

Ojedinelé granátovočervené rúcho

Moderný Palugyay, to je, samozrejme, Frankovka modrá, a to hneď v štyroch podobách, ako suché červené víno, hrozienkový výber, ľadové víno a tiež ako pôvabné rosé. Hon Krivé, odkiaľ jedinečná frankovka z územia Slovenska pochádza, je vari poslednou ucelenou enklávou viniča v Rači, ktorá sprítomňuje slávnu minulosť jednej z najstarších slovenských vinohradníckych obcí. Pohár vína z Krivého je krásnym pozdravom poctivých vinohradníkov a zároveň aj ich protestom proti búrlivo sa rozrastajúcemu mestu, ktoré živelnou výstavbou siaha na samú podstatu vinohradníckej Rače a Bratislavy.

"Frankovka z Rače má pozoruhodnú granátovočervenú farbu s fialovými odleskami. Nikde inde na Slovensku sa nenarodí víno s takýmto farebným prejavom. V chuti je víno mäkké, hodvábne. Je to slovenské Grand cru pre frankovku,“ tvrdí Ján Krampl.

Pravda, rodia sa tu aj ďalšie skvostné vína. Povedzme Rizling rýnsky. Od Rače k Svätému Juru sa tiahne pás žuly, ktorej podložie svedčí rizlingom. Rizling si podobne ako frankovka udržiava vysoké renomé. Keď ho v šesťdesiatych rokoch vystavili na zámku Johannisberg, ktorý sa vypína nad Rýnom, Nemci boli vo vytržení. Objednali si tritisíc fliaš a za každú zaplatili po 2,5 marky.

Nesporne potrebujeme ocenenia zo sveta. Potvrdzujú, že slovenské vína sa v medzinárodnej konkurencii nestratia. Potrebujeme ich tiež preto, aby sme uverili, že to, čo robíme, robíme dobre. Je to v slovenskej povahe. Naše sebavedomie sa však má o čo oprieť – o samotný produkt. "Rozumieme vínu a naozaj máme čo ponúknuť. Svedčí o tom aj naše Chardonnay alebo Tramín červený,“ upozorňuje na ďalšiu výnimočnú dvojicu vín z radu Chateau Palugyay Ján Krampl a dodáva, že musíme viac hovoriť o našich vínach, vytvoriť vo vedomí vzťah k výnimočným lokalitám.

Je to paradox, mnohí Slováci vedia, kde v Bordeaux leží Chateau Margaux, La Tour, Haut Brion, ale poriadne nepoznajú slovenský vinársky zemepis. "Som však optimista, dobré víno naučí pýtať si ho po druhý, tretí a ďalší raz a vyzve človeka, aby sa viac zaujímal o miesto, kde sa narodilo,“ uvažuje nad budúcnosťou Ján Krampl.

Slovensko dnes žije Petrom Saganom, trojnásobným majstrom sveta v cyklistike. Pobláznil krajinu a posadil ju na kolesá bicyklov. Zo sedla bicykla možno dobre pozorovať aj vinohradnícku krajinu. Práve ona pozýva, aby sme sa s ňou zoznámili bližšie, s vínom aj veľkými postavami, tvorcami vína či už z minulosti, alebo zo súčasnosti. A Rača má čo ponúknuť. Oplatí sa zastaviť vo Villa Vino Rača.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Máte radi víno? Nájdite ho na novom webe vino.pravda.sk

Komentáre k článku:

Pridaj komentár
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


Inšpirácie z nových receptov
TOPlist