Červené víno:
prežívame nové, vzrušujúce dejstvo

Jozef Sedlák, Pravda, 24. decembra 2016 o 07:00

Slovenské červené víno dlho stálo v tieni bieleho. Tretie tisícročie však prinieslo príjemnú zmenu. Vína sú teplejšie, plnšie, voňajú a chutia po ovocí, taníny už nie sú zvieravé, niekdajšia drsnosť ustúpila na okraj.

vladimír mrva, víno, sudy
Čo asi šepká víno Vladimírovi Mrvovi?
Autor: ,

"Narodilo sa krásne červené víno, nezameniteľne slovenské,“ hovorí vinár Vladimír Mrva. Vínu pomohlo globálne oteplenie, nástup nových technológií i domácich odrôd a umnejšia, trpezlivejšia práca vo vinohradoch a v pivniciach.

Ešte pred 10–15 rokmi sa slovenskému červenému vínu neverilo. Dnes ho ľudia s chuťou pijú. Čo sa vlastne za relatívne krátky čas zmenilo?
Na zmene kvality a charakteru slovenského červeného vína sa podieľalo viac okolností. Spomeňme si na prelom osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia. Úspešnosť vinohradníctva sa vtedy hodnotila podľa hektárových úrod. Pestovali sa vysoko plodné odrody, z bielych najmä Veltlínske zelené, Rizling vlašský, Müller Thurgau a z červených Frankovka modrá, Svätovavrinecké dopĺňané Modrým Portugalom. Doba si ctila množstvo, a to sa odzrkadľovalo na kvalite vína.

Pamätník tých čias, vrábeľský vinár Milan Handzuš povedal, že v móde boli vtedy značkové vína, pričom trend Československu udali Nemci svojou sladkastou čiernou mačkou Schwartze Katze.
Každá doba má svoju chuť a predstavy o chutnom víne, ale aj reálne možnosti a poznatky, ako dobré víno vyrobiť. Pokiaľ prím hrali vysoké hektárové výnosy, prevládali menej slnečné roky ako dnes a nebola zvládnutá ani technológia výroby červeného vína, nečudujme sa, aké vína vtedy prevládali. Na Slovensku dominovali značkové vína ako Nitrianske knieža, Kláštorné červené, ktoré boli postavené na zvyškovom cukre, nie prírodnom, ale repnom. Víno sa vylepšovalo zahusteným muštom, ktorý mal prekryť určité nedostatky, napríklad vysoký obsah tanínov a kyslosť.

Mohla za všetko doba?
Mohla aj nemohla. Pamätám sa, že v druhej polovici osemdesiatych rokov, keď som chodil na modranskú školu, sme praxovali v rôznych vinárskych podnikoch. Cukornatosť červeného hrozna dosahovala nejakých 18–19 stupňov podľa normalizovaného muštomeru, a to už bola veľmi vysoká. Bývala aj o stupeň či dva nižšia. Z takejto suroviny by ani súčasníci vybavení modernou technológiou nevedeli urobiť kvalitné víno. V tých časoch sa nepoužívala pri výrobe červeného vína ani jablčno-mliečna fermentácia, počas ktorej sa odbúrava kyselina jablčná. Zostávala v ňom a spôsobovala istú drsnosť – adstringentnosť vína. Tiež sa len málo červených vín nechávalo zrieť v sudoch. Tie vína boli jednoducho produktom doby a obmedzených možností štátom riadených vinárskych závodov.

Ešte aj po novembri 1989 sa červené dlho nemenilo. Čo bolo impulzom na zmenu?
Nepochybne politická sloboda, ktorá priniesla súkromné podnikanie a ľuďom možnosť porovnávať životnú úroveň, súčasťou ktorej je aj víno, s úrovňou života v západnej Európe. Moderné vína, tak ako ich poznáme dnes, tam začali vyrábať skôr, niekedy na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Otvorenie trhu, ale aj tlak uvedomelejších spotrebiteľov, ktorí sa dožadovali slovenských vín porovnateľných so zahraničnou konkurenciou, boli výzvou pre rodiacu sa mladú generáciu vinárov.

Bol tu však ešte jeden názor, s ktorým sa muselo vinárstvo vyrovnať, a to s predstavou, že Slovensko je najmä krajina bielych vín.
Je pravdivý a niet na ňom čo spochybňovať. Dôležitý však bol ustavične opakovaný dôvetok, tvrdiaci, že na červené vína nemáme jednoducho polohy. Tento názor ešte nedávno šírili rešpektované autority. Zákazníci ho, samozrejme, vnímali, uviazol im v hlavách a podľa toho si aj kupovali či objednávali víno. Zo Slovenska biele, ale červené zo zahraničia. A dodnes to v istej miere pretrváva. Aj preto sa musíme veľmi usilovať, aby sme dokázali, že na Slovensku vieme urobiť aj červené vína kvalitné. Dôkazy o tom podávajú predovšetkým teplé slnečné ročníky. Vína z nich nútia zmeniť ustálené predstavy, že na Slovensku sa nedajú dorobiť chutné červené moky.

Otepľuje sa, a to výrazne. Lenže iba viac slnka na dobré červené nestačí. Čo všetko sa v ostatnom čase zmenilo?
Výdatné slnko je podmienkou dobrého červeného vína. Hendikep severnej vinohradníckej oblasti s menším príkonom slnečnej energie mal odstrániť ambiciózny šľachtiteľský program zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia. Totiž svetové modré odrody ako Cabernet Sauvignon, Cabernet franc alebo i Frankovka modrá sú síce vysokokvalitné, ale potrpia si na veľmi dlhú a teplú juhoeurópsku jeseň. A tie bývali na Slovensku zriedkavo. Cieľom bolo vyšľachtiť odrody, ktoré by intenzívne zachytávali septembrové slnko a slnečné lúče zo začiatku októbra. Mali dozrievať minimálne o dva-tri týždne skôr.

Dorota Pospíšilová výdatne podporovaná pri výbere a overovaní novošľachtencov Ondrejom Korpásom sa postarala o celú plejádu modrých odrôd, z ktorých sa viaceré očarili vinárov, najmä Dunaj a Hron. Ale len ony na obrat ešte nestačili.
Veruže nie. Dôležitá bola zmena v myslení vinohradníkov. Keď sa prešli po európskych vinohradoch, uvideli krásne obrobené vinice a všimli si, že kry viniča tam nepreťažovali úrodou. Spočítali si očká aj strapce a rýchlo prišli na to, že ak chceme dobré víno, musíme znížiť úrody na úroveň Rakúšanov, Talianov či Francúzov. Bol to však iba prvý krok, ale vzápätí prišli ďalšie.

Aké?
Týkali sa modernizácie technológie, ale opäť predovšetkým myslenia vinohradníkov a vinárov. Dobré červené víno pochádza len zo zdravého a dostatočne cukornatého hrozna. Kľúčová je pritom fyziologická vyzretosť hrozna, teda optimálne pH muštu, ktorý by nemal mať ani málo, ani veľa kyselín. Dôležitý je správny pomer medzi jablčnou, vínnou, citrónovou a mliečnou kyselinou, k tomu obsah polyfenolov či vyzretosť tanínov. To všetko dokážeme odmerať, posúdiť a na základe toho správne načasovať zber. Ak je teplá slnečná jeseň, sú predpoklady na vysokokvalitné slovenské červené víno.

Iba predpoklady?
Ešte stále predpoklady, pretože s vínom treba potom citlivo a trpezlivo pracovať v pivnici. Nemá zmysel sa ponáhľať, naopak treba byť trpezlivý a vínu dožičiť čas na dozretie.

V súvislosti s oteplením sa hovorí, že od roku 1900 sa po súčasnosť zvýšila teplota takmer o tri stupne Celzia. To je obrovská zmena. Prejavilo sa to na kvalite červených vín?
Jednoznačne áno. Povedzme oproti osemdesiatym rokom stúpla cukornatosť napríklad frankovky o tri-štyri stupne. Keď mala frankovka, hlavná predstaviteľka slovenských červených odrôd, cukornatosť 19 stupňov podľa normalizovaného muštomeru, boli sme šťastní. Dnes nielen frankovka, ale aj Cabernet Sauvignon, ktorý sa dosť rozšíril, či Pinot noir, Merlot, dosahujú cukornatosť v kategórii výberov z hrozna. Kedysi sme si nevedeli predstaviť modré muštové hrozno s cukornatosťou viac ako 24 stupňov. To bývalo v malých vinohradoch, ale nie na ucelených plochách. V ostatných rokoch, keď naozaj vládne teplé slnečné počasie, môžeme hovoriť o kvalitnom slovenskom červenom víne. Zdôrazním však: Neprepadajme eufórii a nenahovárajme si, že na Slovensku vieme vyrobiť špičkové červené vína kedykoľvek. To možno viac-menej pripustiť pri bielych vínach, ale pri červených musíme s veľkou pokorou prijať, že ročník nám musí byť dopriaty.

Tri veľké postavy slovenského červeného vína: Karol
Braniš (vľavo), Vladimír Mrva a Dorota Pospíšilová.
Tri veľké postavy slovenského červeného vína: Karol Braniš (vľavo), Vladimír Mrva a Dorota Pospíšilová.
Autor: Robert Hüttner, Pravda

Mimochodom, aké červené víno prinesie ročník 2016?
Ročník 2016 nás veľmi prekvapil. Ak sme si mysleli, že horšie ročníky ako 2010 a 2014 už nemôžu prísť, opäť príroda ukázala svoju mnohorakosť. Aprílové mrazy spôsobili asi 30-percentné straty na úrode. Potom prišli výdatné zrážky, silný tlak múčnatky. S ňou si ale dobrí vinohradníci poradili. Napriek tomu považujem ročník 2016 za nadpriemerný. V bielych odrodách určite.

Aké však budú červené, keď október nenadviazal na slnečný september?
Možno nebudú také šťavnaté a plné, ale už prvé červené vína, ktoré máme v pivnici, hovoria, že prichádza zaujímavý ročník. Vína si však vyžiadajú trpezlivú prácu. Obsahujú trošku viac tanínov a polyfenolov, no ležaním a zretím v dreve ich možno zjemniť. Podčiarkujem, o výsledku rozhodne trpezlivosť, vinársky um a cit, predvídavosť a znalosť procesov odohrávajúcich sa vo víne. Nepôjde o úžasný, ale nadpriemerný ročník. A to je dobrá správa.

Mohla byť lepšia?
Mohla, keby bol október pokračoval v septembrovom slnečnom štýle aspoň dva týždne. Vtedy by sme hovorili o výnimočnom ročníku. Nuž človek mieni, Pánboh mení. Ale berme rok taký, aký je, v tom je pointa vína, umne zareagovať na konkrétne podmienky. Urobili sme veľa ružových vín, ktoré budú znova nádherné, a to je naozaj skvelý variant, ako mať osoh z modrých odrôd, pokiaľ sa ročník nevyvíja pre červené víno ideálne. Na Slovensku ružový potenciál modrých odrôd využívame čoraz lepšie.

Ako si viedli tohto roku nové slovenské odrody?
Už roky spolupracujeme s vynikajúcim orešianskym vinohradníkom Karolom Branišom. Práve uňho mala šľachtiteľka Dorota Pospíšilová takrečeno materskú malokarpatskú vinicu svojich noviniek Hron, Váh, Rimava a Rudava. Tohto roku sme pozbierali viac než 5¤000 kg Hrona, ktorý dosiahol cukornatosť 24 stupňov. Dostali sme ideálne vyzreté hrozno. Predpokladám, že to bude jedno z najkrajších našich červených vín za posledných desať rokov. Víno už dokváša a vykazuje mimoriadnu ovocnosť a zároveň mäkkosť, ktorú pri červených vínach v takomto čase zvyčajne ešte nenachádzam. Hron je nádherne opulentný, zamatový, čistý a ovocný.

Možno, prihliadnuc na rozmarnosť ročníka, povedať, že úsilie prvej dámy slovenského šľachtenia nebolo márne?
S istotou možno povedať, že pani Dorota Pospíšilová spolu s Ondrejom Korpásom dali Slovensku odrody, ktoré jednoznačne patria do našich pôdnych a klimatických podmienok. A pokiaľ bude otepľovanie pokračovať, tieto odrody budú mať vrch – dajú ešte kvalitnejšie vína, než sme doteraz chutnali. Napriek tomu svetová ikona červeného vína Cabernet Sauvignon si uchová svoje výnimočné postavenie. Je to fenomén hlboko zapísaný vo vinárskom vedomí ľudí.

Z toho vyplýva, že imidž, autorita odrody sa nedá vybudovať za jedno dve desaťročia?
Veru tak, kabernet sa opiera o tradíciu, a nie hocakú. Stoja za ním najlepšie vinárstva, a nielen z Bordeaux, ale aj Nového sveta. Má celosvetovú prestíž. Aj preto dochádza k takým paradoxom, že spotrebiteľ bude v reštaurácii radšej popíjať nie príliš vyzretý kabernet ako špičkovú frankovku. Slávne meno pomáha odrodám, ľudia im dôverujú, „lebo veď je to kabernet, Chardonnay“. Slovenské novošľachtence si mnohí kupujú skôr zo zvedavosti. Všetko nové ľudí láka. Zvedavosť je mocná čarodejnica. No až čas ukáže, či nové odrody svojím charakterom a prejavom zaujmú zákazníkov.

Jedna vec je spokojnosť vinohradníka z hľadiska pestovania odrody a druhá, ako ho prijme spotrebiteľ.
Presne. Víno napokon hodnotí konzument, a on je ten, ktorý si ho buď žiada, alebo ho odsunie na vedľajšiu koľaj. O budúcnosti slovenských odrôd, o tom, ktorá z nich sa stane lídrom a ktoré sa dostanú na perifériu, rozhodne čas. Múdrejší budeme o 10–20 rokov.

Ondrej Korpás so synom šľachtia modrú muštovú odrodu, ktorá by mala byť ešte lepšia ako to, čo máme doteraz. Ochutnali ste vína z viacero krížencov. Čo na ne hovoríte?
Ďakujem za možnosť byť pri takpovediac autorskej ochutnávke novošľachtencov, ktoré vyvíjajú a testujú Korpásovci. Projekt Lavina opierajúci sa o kríženie Merlot x Dunaj a Dunaj x Merlot má priblížiť slovenské červené víno k jeho ideálu. Po ochutnaní mikrovzoriek môžem povedať, že šlo o pozoruhodné, ušľachtilé mäkké červená vína. Viaceré ma nadchli a veľmi sa teším na finále, keď vyberú jednu-dve možno tri Laviny, ktoré sa začnú pestovať na Slovensku. To, čo Korpásovci robia, nemá obdobu v krajine, kde sa rozpadol v minulosti štátom financovaný výskum. Zobrali zodpovednosť za budúcnosť do svojich rúk. Je to nezištné a vzhľadom na rozsah prác hodné zreteľa všetkých kompetentných.

Hovorili ste o fenoméne veľkých svetovo rozšírených odrôd. Nie je to prejav vinárskej globalizácie?
Áno aj. Slovensko si však uchováva svoju identitu aj vďaka takým ľuďom, ako sú Dorota Pospíšilová a Korpásovci. Je tu však ešte jedna zvláštnosť slovenských milovníkov vína. Keď prídu do vinárovej pivnice a ochutnajú desať odrôd, opýtajú sa ho, či ešte nemá niečo, čo inde nepili. Tento dopyt po rôznych odrodách, bohatej skladbe vín priviedol k tomu, že sa začali pestovať rôzne vychytené odrody všade a možno aj tam, kde nepatria. Vznikla situácia, keď to, čo a kam sa vysádza, určoval – alebo aspoň doteraz – skôr trh a nie vinohradník, ktorý pozná svoj terroir a vie, čo do daných klimatických a pôdnych podmienok patrí. Pritom by tam mali ísť len odrody, ktoré dávajú výnimočný a jedinečný vnem. Iné tam nemajú čo robiť, prekážajú. Lebo vždy budú len priemerné alebo podpriemerné.

Koľko nám potrvá urobiť si poriadok vo vinohradoch?
Vinič nie je pšenica, pri ktorej možno zmeniť odrodovú skladbu z roka na rok. Odhadujem, že "odrodové upratovanie“ potrvá vari tridsať rokov. Vinič sa pestuje najmenej 30–35 rokov, dobre vedená vinica vydrží 40 aj 50 rokov. Po 10 až 15 rokoch však vinohradník už vie, či odrody dávajú výnimočné, jedinečné víno, alebo do vinohradu nepatria. Investície do vinohradov sú obrovské, preto aj tam, kde netrafili, budú musieť vinice dožiť svoj plodný vek. Verím, že vinohradník dá synovi či dcére radu, vysaď do tejto polohy túto odrodu, lebo tu dala vždy výnimočné hrozno, vždy dozrelo, vinič nikdy nezmrzol. Tieto skúsenosti sa musia dediť z otca na syna alebo z agronóma na ďalšieho vinohradníka. Táto kontinuita bola narušená a teraz po drahých omyloch ju ešte len obnovujeme.

V ústrety akým časom kráčame?
K časom, ktoré uprednostnia jedinečné vína. Vína znalí ľudia ho už nebudú kupovať len podľa mena, ale podľa lokality, odkiaľ hrozno je. Budú vedieť, že Rizling rýnsky je výborný z Mojmíroviec, či Mužle alebo Orešian, Tramín červený z Rúbane, Chardonnay z Čachtíc či Kamenného Mosta, Veltlínske zelené zo Šenkvíc, Silvánske zelené z Limbachu. Ľudia prichádzajú na to, že odrody v tom či onom terroire ponúkajú určité nuansy a úplne iné prejavy. To najpodstatnejšie však je, že odroda sa tam bude cítiť doma a bude dávať výnimočné vína. Táto zmena nepríde z roka na rok, ale bude sa posilňovať každým desaťročím.

Vráťme sa ešte k červenému vínu. Ján Smrek písal verše o víne na sude, tým dával najavo, kde je domov vína. Leží dnes červené víno v sude? Je mu táto slasť vyjadrená v slovách ležať, odpočívať, naberať prostredníctvom blahodarného spánku silu a krásu dožičená?
Zretie vína je delikátna vec. Prichádza móda výrazne ovocných, sviežich, čistých červených vín. Ľahké červené ako Svätovavrinecké, Pinot noir, Modrý Portugal, ktorých črtou sú ovocné tóny, sa dnes už ani nedávajú do suda. A to preto, aby tzv. elegické taníny pochádzajúce z duba neovplyvnili štruktúru vína. Tieto vína sa pijú mladé, aby sme si užili ich sviežosť, chuť rôznych druhov ovocia – lesného či kôstkového.

A teraz sa pozrime na vína v dubových sudoch. Čo im dáva dotyk s drevom?
Obohacuje ich vo vôni aj v chuti. Ale nie je sud ako sud. Sú tzv. veľké ležiacke sudy s objemom od pár sto po niekoľko tisíc litrov. A potom barikové sudy, kde sa rodia rovnomenné vína. Ide o sudy s objemom 225 litrov. Zvnútra sú opálené ohňom, a podobne ako pri steaku sa tu rozlišuje miera opálenia. Víno, ktoré v nich vyzrieva, získava okrem elagických tanínov, ktoré sú mäkké, akoby melancholické, preto elagické, aj ďalšie nové črty. Objavujú sa tóny vanilky, čokolády, cédra, tabaku, kávy, praženého orieška, opečeného chlebíka. Zdá sa mi, že prichádza čas, keď ľudia pri barikových vínach citlivo reagujú na vplyv dreva. Nechcú, aby drevo potláčalo prirodzený prejav vína a uprednostňujú jeho odrodový charakter. Nech teda prehovorí hrozno, miesto, kde sa víno narodilo, a sám barik nech je iba krásny a ľahký odev zvýrazňujúci prirodzenú osobnosť vína.

Barikový sud môže teda víno povýšiť, ale aj svojím spôsobom urobiť z neho uniformné víno.
Je to tak. Som zástanca bariku, ale nie každé víno je súce na zretie v barikovom sude. S vínom treba pracovať s citom a previesť ho cez sud elegantne. Vo vínach ubúdajú tóny pražených toastov, vanilky, tabaku a samotný elagický tanín len dopĺňa určitú štruktúru, jemne hladí víno aj ústa, ktoré ho pijú.

Vladimír Mrva v siločiarach vína.
Vladimír Mrva v siločiarach vína.
Autor: Pravda, Robert Hüttner

A čo kyslík, je priateľom či nepriateľom vína?
Opäť tu hrá veľkú rolu sud. Pri červenom víne je veľmi podstatná mikrooxidácia, počas nej dochádza k polymerizácii tanínov, čo ľudsky povedané znamená, že víno mäkne. Taníny sa stávajú „sladkými“ a víno dostáva mäkkosť, „lahodnosť“ a vláčnosť hodvábu. Táto premena sa odohráva v sude, ktorý sprostredkúva kontakt vína s vonkajším svetom – kyslíkom práve cez drevo. Červené víno potrebuje mikrooxidáciu, miluje dozrievanie vo veľkých ležiackych sudoch. O dĺžke zretia rozhoduje vinár degustáciou. Do úvahy berie odrodu, osobitnosť ročníka aj štýl vína, ktorý chce ponúknuť zákazníkom.

Aký je optimálny vek červeného vína? Všetci vravia, doprajte mu čas. V Bordeaux otvárajú červené po desiatich aj dvadsiatich rokoch. U nás o takých vinách nechyrujeme. Prečo?
Veci treba vidieť v širšom kontexte. Francúzi síce vyrábajú vína, ktoré dozrievajú 10, 15, 20 rokov, ale ide o veľmi úzku skupinu ikonických vín. No práve tie robia obraz a reklamu Francúzsku ako krajine najlepšieho vína na svete. Bordeaux je pojem, ale na slepých degustáciách na rôznych svetových súťažiach som pil červené z Bordeaux a čudoval som, aké priemerné vína to boli. Ba našli sa medzi nimi tvrdé, zvieravé, neharmonické. Bordeaux má stotisíc hektárov vinohradov a ani tam nie je víno ako víno ani vinár ako vinár. Punc vysokej kvality dávajú regiónu svetoznáme vinárstva ako Chateau Margaux, Latour, Lafite, Petrus. No okrem nich sú aj v Bordeaux priemerní vinári. A ešte poznámka k veku. Víno, ktoré má zrieť 10, 15, 20 rokov, nemožno popíjať v druhom, treťom ani piatom roku. Potrebuje obrovský kapitál, čas a peniaze.

Vedia s časom ako citlivou veličinou narábať slovenskí vinári?
Všetky slovenské vinárstva sú v porovnaní so zahraničím mladé. Dvadsiate storočie plné prevratov vyvrátilo z koreňov staré vinohradnícke rody a vinárstva. Hľadáme kontinuitu. No ide skôr o pomyselnú ako priamu fyzickú súvislosť. Pravda, prihlásenie sa k tradícii, jej oživenie je mimoriadne dôležité. Dnes máme prístup k technológiám, ale na dlhodobé zretie treba nielen vinársku skúsenosť, odhodlanie, ale aj financie. Neviem si teraz predstaviť, že by sme vyrábali vína, ktoré by boli chutné po 6–7 rokoch. Ľudia sú hladní po vínach, náhlia sa ich piť. Lenže vinári tým, že vína sprístupnia skôr, im skrátia aj životnosť, to je prirodzená vec. Na druhej strane je jasné, že červené vína, ktoré potrebujú kontakt so sudom, nemajú čo robiť na trhu v prvom roku života. Už im vieme dopriať dva, tri aj viac rokov času na naozaj dobré vyzretie v dreve i vo fľaši.

Ako rieši večný konflikt mladosť verzus zrelosť svet?
Všímam, si že trend vyrábať dlhoveké vína ustupuje aj vo Francúzsku. Možno je to dôsledok zrýchlenia životného tempa. Ľudia nechcú čakať na víno 10–15 rokov. A pre vinára takéto dlhé zrenie viaže obrovský kapitál. Červené musia byť isteže vyzreté, ale luxus dlhovekosti si dovolí pestovať iba úzka skupina vinárstiev. Je to dané aj obrovskou konkurenciou červených vín z Nového sveta. Čile, Argentína, Južná Afrika, Austrália ponúkajú mladé červené ovocné vína, ktoré sú obrovskou konkurenciou aj pre Francúzov, hoci si ju navonok nepripúšťajú.

Aké je postavenie slovenských červených vín z hľadiska medzinárodnej konkurencie?
Naše červené vína nemôžeme prirovnávať k francúzskym, španielskym alebo talianskym. Nezabúdajme, sme na severnom kraji pestovania viniča, a to sa v červenom víne napriek všetkému úsiliu prejavuje. Slovenské červené vína sú krásne ovocné, možno nie sú až tak elegantne oblečené a uhladené, ale sú priame, otvorené a čisté. Nehľadajme podobnosť s Bordeaux alebo Toskánskom. Hovorme, toto je slovenské červené, krásna frankovka, ktorá očarí višňovou, čerešňovou vôňou, nádhernou plnosťou a zároveň pevnejšou trieslovinou. A že je v nej trochu drsnosti? Nuž to je naše územie, to sme my Slováci, s naším všedným jadrným prejavom, víno neodtrhneme od seba a prostredia, v ktorom sa narodilo. Ale kultivujeme seba i frankovku, rodia sa novošľachtence s vyššou pridanou hodnotou. Naše červené má teda budúcnosť.

V roku 2050 sa predpokladá, že na Zemi bude teplejšie o 1–2 stupne. Vieme si predstaviť, aké víno budeme piť?
Dostaneme sa zrejme do klimatických podmienok, ktoré dnes vládnu v Bordeaux. Možno budeme piť okrem Pospíšilovej modrých riek Lavinu, ktorú pripravujú Korpásovci. Jednoducho budeme mať dve-tri vlastné odrody kabernetovského typu, ktoré sa vyrovnajú zahraničným, ale tradičné svetové odrody neustúpia. Stále budú žiadané. Súčasný milovník vína je však veľmi zvedavý a chce ochutnať, ako chutí odroda vo Francúzsku, v Južnej Afrike, na Slovensku, v Čile. Dnes sa Slovensko dostáva do Európy pre svoju odlišnosť. Po tom, čo premiéri EÚ ochutnali naše vína, už nám volali z reštaurácií z Luxemburska, že chcú "premiérske“ vína. Už sme ich poslali a vína sú už zaradené vo vínnej karte. Dokonca sa ozvali Číňania takisto na základe premiérskej hostiny. Záujem prejavili Holanďania. Ide to pomaly, ale začínajú nás objavovať krajiny, kde nás veľakrát prv odmietali. To je úžasná zmena a prináša zadosťučinenie, že poctivá práca sa vypláca.

Oteplenie žičí červeným vínam, nezhorší však podmienky pre biele vína?
Výhodou sa stáva naša nevýhoda, to, že vinice ležia na severnej vinohradníckej periférii. Oteplenie nám neublíži ako južanom, ktorí sú na hranici pestovania bielych odrôd, kde je už teraz príliš teplo na ich pestovanie. Budeme mať možno trochu viac tepla pre pestovanie bielych odrôd, ale v krajinách, kde sú už teraz biele vína dosť opulentné a chýba im expresivita, sviežosť a ovocnosť, majú problémy už dnes. Predpokladám, že na Slovensku zavládnu o pár rokov ideálne podmienky na pestovanie bielych aj červených vín. Dostaneme sa do istej rovnováhy. Sme krajinou s dobrou budúcnosťou vína – bieleho aj červeného.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Máte radi víno? Nájdite ho na novom webe vino.pravda.sk

Komentáre k článku:

Pridaj komentár
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


TOPlist