Ako zo zlatých slovenských vín získať zlato

Jozef Sedlák, Pravda, 25. decembra 2016 o 07:00

Svet už vie, že Slovensko vyrába dobré vína. Potvrdzujú to referencie z medzinárodných súťaží. Kto chce slovenské víno ochutnať, musí navštíviť Slovensko, v zahraničí naň natrafí len výnimočne.

víno, degustácia, edita ďurcová
Enologička Edita Ďurcová mala v Madride úspech s degustáciou slovenských vín Sedem čiaš a jedna lyžička.
Autor:

"Medailové úspechy treba premeniť na komerčné,“ hovorí medzinárodná degustátorka vína Edita Ďurčová. V Bruseli, Miláne, Quebecu či v Madride nedávno predstavila Slovensko nielen ako atraktívnu destináciu vinárskej turistiky, ale aj potenciálneho dodávateľa originálnych vín.

Septembrové stretnutie premiérov, na ktorom podávali najkvalitnejšie slovenské vína, malo nečakaný ohlas. Prišli objednávky z Luxemburgu, vzápätí sa ozvali Holanďania, teraz Španieli. Prichádza komerčné uznanie kvalít slovenského vína?
Verím, že áno. Prispievajú k nemu aj úspechy na medzinárodných fórach, ktoré fungujú ako výborný marketingový nástroj. Upozorňujú na to, že slovenské vína sú v anonymných degustáciách nielen porovnateľné, ale niekedy aj lepšie ako zahraničné… Slovensko je politicky mladá krajina, vinársky neznáma, hoci na našom území má vinárstvo dlhú tradíciu.

Prečo prestížne vinárske domy neposielajú svoje vína na súťaže?
Pretože to nepotrebujú. Ich vína sú dnes vyhľadávané, dopyt výrazne prevyšuje ponuku, stali sa ikonickými. Často však upútali pozornosť práve na významnej výstave alebo degustácii v dávnej či nedávnej minulosti. Ľudia sú ochotní za chýrnu značku zaplatiť premrštené sumy. To neznamená, že tieto vína sú chuťovo mnohonásobne lepšie. Čas však ukázal, že majú dobrý archivačný potenciál a potvrdil, že nejde o náhodný úspech jedného vydareného ročníka. V lepších ročníkoch sú ich vína lepšie, v horších možno trochu slabšie, ale na známu značku sa možno spoľahnúť. Mnohé sú dnes cenným zberateľským artiklom, pre isté spoločenské kruhy predstavujú potvrdenie ich spoločenského statusu. Ich kúpou a konzumáciou na verejnosti demonštrujú, že sú Niekto, že na to majú.

Môžu sa k nim niekedy zaradiť aj najlepšie slovenské vína?
Reštaurácie v obľúbených svetových destináciách, najznámejší somelieri a michelinovskí kuchári idú na istotu, zvyčajne sa spoliehajú na overené prestížne značky. Naše vína dosiaľ nik nepoznal, vínom zo Slovenska neohúrite. Teraz však prišiel moment, keď slovenské vína začali nosiť medaily zo svetových súťaží. Vďaka elektronickým médiám a inteligentným aplikáciám sa tieto informácie bleskovo šíria a zdieľajú. Zrazu je tam veľká zlatá medaila z Concours Mondial de Bruxelles či inej súťaže. Takéto ocenenie vzbudzuje zvedavosť, otvára vínu cestu do veľkého sveta. Lebo aj svet milovníkov vína, ktorí chcú ohúriť svojimi znalosťami, je prelietavý. A momentálne začína byť „in“ prísť s niečím novým, nepoznaným.

Čo je pravdy na tom, že vo svete sa začali vyhľadávať vína označené ako Popoluškine?
Je to pekná metafora pre vína z neznámych lokalít, ktorých krásu treba objaviť (alebo znovuobjaviť). Ako napríklad slovenské: vystúpili z pomyselného kúta a zažiarili na „bále“. Môžeme ich „uviesť do spoločnosti“ prostredníctvom obchodníkov s vínom, distribútorov, somelierov, ktorí prídu na cielenú prezentáciu s degustáciou, a rozhodnú sa ich zaradiť do svojej ponuky. Slovensko teraz predsedá Rade Európy. To je skvelá príležitosť, ako sa znovu pripomenúť a upútať pozornosť. S mimoriadnym ohlasom sa nedávno stretli slovenské vína v Madride. Ako predsednícka krajina sme dostali pozvanie od organizátorov medzinárodného Salónu VINORO, kde sa každoročne prezentujú vína so zlatými a s veľkými zlatými medailami zo svetových súťaží, čo je kritériom ich účasti.

Čím bol výnimočný madridský salón vín?
Najmä tým, že je určený výlučne pre profesionálov – obchodníkov s vínom, distribučné spoločnosti a somelierov, ale aj novinárov píšucich o víne, členov vínnych klubov a gastronomických spoločností, ktorí hľadajú nové „objavy“ medzi víťaznými vínami. Mala som tú česť byť ambasádorkou tohto projektu. Podieľala som sa na výbere vzoriek, viedla som voľné degustácie a Master Class – komentovanú degustáciu slovenských vín. Záujem bol obrovský, nestačili sme uspokojiť všetkých záujemcov.

Ako prebieha komentovaná degustácia? Vína treba zrejme predstaviť v istom historicko-spoločensko-geografickom kontexte.
Jednoznačne. Územie, ktoré dnes obývame, bolo súčasťou Rímskej ríše, Veľkej Moravy, Uhorska, Česko-Slovenska. Jeho terroir je historicky daný. Tvoria ho prírodné podmienky a ľudia, ktorí s vínom robili, zdedené tradície. Vinohradníctvo a vinárstvo sa na Slovensku vyvíjali bez ohľadu na to, aká bola politická situácia. Ľudia pili víno a rozumeli mu, veď bolo súčasťou ich každodennej potravy a zdrojom príjmov kráľovských miest – Bratislavy, Svätého Jura, Pezinka, Modry, Trnavy a ďalších. Stálo za to pripomenúť, že dorábame veltlín a frankovku, ktoré sú vo svete známe vďaka Rakúsku, Maďarsku, Českej republike. Robia totiž vínu dlhodobo dobrý cieľavedomý marketing. Nech nám tieto krajiny slúžia vzorom v propagácii i cielenom marketingu vína. Pravda, všetko sa stáva uveriteľným, až keď ľudia vína ochutnajú.

Degustáciu predá dobre zvolený názov. Čím ste pritiahli pozornosť Španielov?
Rozprávkovo znejúcim názvom Sedem čiaš a jedna lyžička s predsedníckym ústredným motívom: Good Idea Slovakia – Dobrý nápad Slovensko. Sedem čiaš slúžilo na biele, červené a ružové vína. Na lyžičke sa podávala tokajská výberová esencia ako kedysi, keď bola liekom vďaka prírodnému antibiotiku tvorenému ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea. Viacerí prítomní súhlasili, že Tokaj je len jeden, hoci jednotlivé vína sa aj odlišujú, čo je dané diverzitou, rôznorodosťou a originalitou regiónu, ktorý zdieľame s Maďarskom. Je to svetové unikum. Aj preto mnohí ľudia dostali chuť navštíviť Slovensko. Jedno je zaujímavé: aktívna turistika zo zahraničia smerom na Slovensko najviac stúpla práve v Španielsku – za prvý polrok tohto roka až o 80 percent. A víno v tom zohralo dôležitú rolu.

Španielsko je jednou z vinárskych veľmocí. Nebolo predstavovanie slovenského vína nosením vody do mora?
Slovensko má asi jedno percento plôch vinohradov z výmery španielskych viníc. Mamutí podiel svetovej nadprodukcie vína vzniká práve v Španielsku. Podobne ako vo Francúzsku či v Taliansku spotreba výrazne klesla. Paradoxne však rastie záujem o vína z chladných klimatických oblastí, sviežich a ľahkých, a to najmä u mladej generácie. Myslím, že vinári si navzájom nekonkurujú, pretože človek, ktorý rozumie vínu, vždy bude túžiť ochutnať niečo iné. Naše vína sú pre nich atraktívne svojou filigránskou jemnosťou a sympatické svojím príbehom.

Edita Ďurcová: Musíme viac burcovať spoločnosť, aby
slovenské víno nezmizlo z nášho jedálneho lístka.
Edita Ďurcová: Musíme viac burcovať spoločnosť, aby slovenské víno nezmizlo z nášho jedálneho lístka.
Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Aj na Slovensku dorastá pokolenie mladých milovníkov vína. Čím sa vyznačujú?
Väčšími znalosťami vína a možno aj preto ochotou zaplatiť za dobré víno viac ako stredná generácia.

Ale napriek tomu ustavične zápasíme s otázkou: Je slovenské víno naozaj také dobré? Dal na to odpoveď Madrid?
Myslím, že odpoveď je jasná. Madrid skôr naznačil, ako by sme mali postupovať. Presviedčame sa, že Španieli sú nám ako národ sympatickí a my sme sympatickí im, veď chcú spoznávať Slovensko, jeho prírodu, atrakcie, gastronómiu. Ak sem prídu, donesú peniaze, podporia aktívny vinársky turizmus. Na Salóne VINORO sme sa mohli zúčastniť predovšetkým vďaka iniciatíve a osobnej podpore slovenského veľvyslanca v Španielsku. Je to príklad aj pre ostatné zastupiteľstvá vo svete.

Ktoré slovenské vína najviac zaujali?
Predstavili sme tridsiatku víťazných vín od pätnástich vinárov. Hostia ochutnali všetky hlavné slovenské odrody vrátane novošľachtencov: vlašáky, ryňáky, veltlíny, tramíny, müllery, devíny, frankovky, pinoty, ružové a červené kabernety, ba aj merloty a dunaj z viacerých pivníc. Nadchli biele, rosé, ale aj červené, ľadové a tokajské vína.

Bolo medzi nimi aj niektoré víno vašej značky?
Áno. Naše Editio Vinifera Cuvée Pinot Tradition, zlaté z Paríža…a veľmi sa teším, že zaujalo nielen svojou originálnou chuťou ale aj etiketou…

Aký bol ohlas?
Spomeniem pár titulkov v médiách: Slovenské vína triumfujú v Španielsku, Spoznávame Slovensko prostredníctvom jeho vín, Vína od Dunaja, Veľké vína z malej krajiny, Zlaté slovenské ruky. Najviac oceňovali unikátny štýl slovenských vín, ich mineralitu, odrody, ktoré nepoznali, ako Devín, Dunaj. Milo ma prekvapilo, že referenciou kvality boli aj ocenenia z Prague Wine Trophy alebo z domácej súťaže Víno Slovenskej akadémie vied! Ani jediné víno nezostalo nepovšimnuté. Obchodníci žiadali informácie, kontakty. Nasledujúci deň nasledovala na slovenskom veľvyslanectve ešte degustácia pre médiá, touroperátorov a obchodníkov, s prezentáciou zameranou na turistický ruch, prírodné krásy a víno. Vznikla myšlienka zriadiť distribučnú platformu pre slovenské vína v Madride, a to pre reštaurácie, kluby vína, vínotéky. Vedúci degustačných kurzov vo Valencii sa rozhodol zaradiť Vinárske Slovensko do svojich osnov. Najčastejšie zaznievala otázka: Máte v Španielsku distribútora?

Teda praktický výstup z toho podujatia smeruje k obchodu?
Áno. Je veľmi veľa prezentačných akcií vo svete, treba sa však sústrediť na podujatia, ktoré by mohli vyústiť do trhovej realizácie vína. Musíme trvať na tom, aby na degustácie v zahraničí prišli predovšetkým obchodníci. Treba sa zamerať na trhy, ktoré majú záujem o slovenské vína, kde sú ľudia ochotní zriadiť distribučné centrá. Pretože inak sa vynaložené aktivity a prostriedky minú cieľa. Lebo ľudia majú chuť kúpiť si slovenské víno teraz – hneď po tom, čo ho ochutnali. Ale kde? Nie každý príde na Slovensko.

Ako prakticky zvládnuť obchod s vínom?
Nemusíme si predstavovať ucelené vlaky vína. V rámci EÚ je to pomerne jednoduché, možno namiešať paletu, dva kartóny toho, dva iného vína, od rôznych vinárov atď. Máme už príklady, keď sa to darí vďaka osobnej zanietenosti ľudí, ktorých naše vína oslovili natoľko, že s nimi začali obchodovať, v Európe aj mimo nej. Slovenské vína sú relatívne drahé. Súhlasím s tým, že vinári nemajú dôvod znižovať cenu pre zahraničie, keď ich vedia dobre zhodnotiť doma. Také víno však treba vedieť ponúknuť, v zahraničí, no aj u nás doma. Niekedy mi je do plaču, keď čašníci špičkovej reštaurácie na Slovensku povedia, že víno XY "sa nepredáva“, pričom podčiarkujem to „sa“.

Nič sa nepredá samo, ani víno.
Isteže, práve čašník alebo somelier ho musí vedieť ponúknuť. Šikovní somelieri to dokážu. Stále nám chýbajú dobre vyškolení, výreční a vzdelaní somelieri, takí, ktorí predstavia slovenské víno a zároveň povedia, aké jedlo sa k nemu hodí. Ukážu jeho pridanú hodnotu v porovnaní so zahraničným vínom.

Ako si počínajú španielski somelieri?
Nechcem zovšeobecňovať. Počas madridskej degustácie mi asistovalo viacero mladých španielskych somelierov a somelierok. Niektorí pracujú na voľnej nohe ako živnostníci, spolupracujú s viacerými reštauráciami, chodia na prezentácie, najímajú si ich firmy. Ich profesionalita bola obdivuhodná. Aj na Slovensku máme schopných somelierov. Často odchádzajú do zahraničia, aby nabrali skúsenosti, čo je v poriadku, ale často preto, lebo doma ich nevedia zaplatiť. Reštaurácie sa sťažujú, že im chýba kvalifikovaná obsluha. Nuž, dobre zaplatený kvalitný somelier im pritiahne zákazníkov, ktorí ich budú pravidelne navštevovať.

Kde je príčina nezáujmu o relatívne atraktívnu profesiu someliera?
Nie je to jednoduchá práca. Vyžaduje znalosti, zručnosti, ale aj zanietenie pre víno a gastronómiu. Mladí ľudia majú často prehnané očakávania a nároky. Podobne je to aj s profesiou vinohradníka či vinára. Nariekame nad naším poľnohospodárstvom, nad tým, že nám ubúdajú vinohrady, že v nich nemá kto pracovať. Každý rodič chce pre dieťa len to najlepšie, radšej „teplé miesto“ niekde v kancelárii ako fyzickú prácu. Mnohí mladí chcú opak. Niekedy sa potom rozhodnú zavesiť pôvodnú profesiu na klinec, stanú sa someliermi, otvoria si kaviareň či reštauráciu, dokonca sa rozhodnú dorábať víno. Nemyslím si, že pretrhnuté puto medzi pôdou a človekom sa nedá spojiť. Budovalo sa odnepamäti a badáme, že sami mladí ho majú snahu obnoviť.

Cítime, že musíme veci zmeniť. Čo na to dáva impulz?
Každá dobrá správa zo sveta o slovenskom víne. Nie sme jediní, ktorí zápasia s problémami. Ľudia opúšťajú najmä strmé vinohrady, obrábanie ktorých je namáhavé a drahé. Vidno to napríklad aj v Nemecku, ale snažia sa to riešiť. Musíme viac burcovať spoločnosť, aby víno nezmizlo z nášho jedálneho lístka.

Veríte, že zažijeme v budúcnosti skutočnú renesanciu slovenského vinárstva?
Som nevyliečiteľná optimistka. Na Slovensku bola kedysi veľká chudoba, útlak, napriek tomu sme vždy prežili a nikdy sme sa nevzdali. Tak neplačme. Teším sa, keď stretnem mladých ľudí, ktorí nenadávajú na všetko, nehovoria, to sa nedá, ale idú za svojím cieľom. Nespochybňujme náš úspech. Využime ho na posilnenie. Španieli hovoria „sin mala uva“ (prekl. doslovne: „s dobrým hroznom“, teda bez zlého úmyslu) – konajme s dobrým úmyslom. To platí aj u nás. Stálo by za to dať väčšiu príležitosť naprieč celou spoločnosťou – aj vinárskou – mladým ľuďom. Oni sú budúcnosťou našej krajiny, súčasťou ktorej je aj víno.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Máte radi víno? Nájdite ho na novom webe vino.pravda.sk

Komentáre k článku:

Pridaj komentár
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


TOPlist