(2) Víno Varechy o varení, jedení a zdravom živote

Šľachtiteľ je ušľachtilý človek

Veľkosťou a jedinečnosťou diela, talentom, rovným priamym charakterom, pracovitosťou a vierou v ľudské dobro sa na Slovensku ťažko hľadá náprotivok v šľachtiteľke Dorote Pospíšilovej.

Profesor Vilém Kraus. Otec česko-slovenských vinárov

Vo víne je pravda, povedali kedysi dávno Rimania. Aby víno mohlo byť pravdivé, musí byť poctivé, dorábané s láskou a umom. Svojim študentom to po celý život vštepoval profesor Vilém Kraus, tvorca modernej česko-slovenskej vinárskej školy.

Dramaturg aj režisér, nie spoza katedry

Ucelené dejiny československého vinohradníctva a vinárstva nie sú dodnes spracované. Ak sa aj priebežne objavovali reflexie hodnotiace prejdenú cestu, boli silno poznačené pohľadom vládnucej garnitúry, čo je obzvlášť typické pre obdobie po roku 1948. Lenže víno, akokoľvek ho politici bez rozdielu straníckej príslušnosti radi popíjajú, tečie vždy svojím prúdom a vzpiera sa každému pokusu o násilné vtesnanie do vysnívaného "správneho“ rámca rozvoja spoločnosti.

Enem, víno pre vyvolených

Jednou z najväčších postáv nielen skalického, ale slovensko-moravského, teda česko-slovenského vinárstva je Alojz Masaryk. Miestni mu inak nepovedia ako náš Lojzko. Zrejme aj preto, že dlhé roky úspešne viedol mestskú vinicu a pivnicu.

Československá stopa v Tokaji

Československo a jeho stopa vo víne má mnohoraké podoby. Víno nový štát zjednocovalo, začalo utvárať prostredníctvom školstva novú kultúru a hospodársky zjednocovať krajinu. Veď napríklad už v roku 1924 vznikla v Tokaji v Malej Tŕni Štátna výskumná vinárska stanica, ktorá pretrvala až do druhej polovice osemdesiatych rokov minulého storočia.

Osudové vína zaniknutej krajiny

Uplynulo sto rokov od založenia Československa. Málokde inde sa tak prelínali osudy oboch národov ako v tvorbe vína. Vzájomne sa učili a ovplyvňovali, spolupracovali a obchodovali, súťažili, rozchádzali sa a znova sa bratali. Posledných sto rokoch víno Slovákov, Moravanov a Čechov nerozdeľovalo, ale osudovo spájalo a dodnes spája, čírilo a číri naše vzťahy.

Majstri viníc a pivníc

Od chvíle, čo sa človek naučil robiť víno, túžil ho urobiť po každom novom vinobraní lepšie. Osem- či možno deväťtisíc rokov ľudia zdokonaľujú víno. Ľudstvo obdivovalo a obdivuje majstrov vína, stali sa a sú váženými členmi spoločnosti, pretože majú schopnosť povýšiť prírodný produkt - mušt z bobule hrozna - na umelecké dielo v podobe vína. Víno nám umožňuje vnímať svet i nás samých inak. Pozrime sa na tých, čo vytvárajú umelecké poklady z vína na Slovensku. Nájdeme ich v trinástom ročníku Národného salóna vín.

Salón je vinárskou inšpiráciou i mementom

Trinásť ročníkov Národného salónu ukázalo, že idea predstaviť krajine sto najlepších vín, sa osvedčila. Tvrdí to František Lipka, predseda hodnotiacich komisií, ktoré posudzovali vína usilujúce sa byť na policiach salónu. František Lipka je prezidentom Medzinárodnej jury pre udeľovanie cien OIV – Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno so sídlom v Paríži.

Salón vín ako ukážka umenia

Lopta je guľatá a víno vrtkavé. Nik z futbalistov ani vinárov nemá vyárendované miesto na vrchole pomyselného Olympu. Do trinásteho ročníka Národného salónu vín sa usilovali dostať šampióni minulých ročníkov aj úplne neznámi vinári. Nečudo. Byť v salóne znamená potvrdenie či nadobudnutie kvalít výnimočného slovenského vína.

Etiketa ako tvár vína

Etiketa je tvárou vína, práve ona sprostredkúva prvý kontakt s ľudskými očami a rozhoduje o náklonnosti spotrebiteľa. "Etiketa reprezentuje ľudí a prostredie, z ktorého víno pochádza,“ tvrdia manželia Ladislav a Margita Šebovci z rodinného vinárstva Karpatská perla.

Spievajúce víno Petra Matyšáka

Slovensko sa oblúkom vracia do nedávnej minulosti a nachádza vo vinohradoch svoju vinársku identitu. Jedným z mužov, ktorý vrhol na slovenské víno nový pohľad, je Peter Matyšák. Nové impulzy do vinohradov vyslal cez gastronómiu a obrátil pozornosť na zabudnuté či prehliadané poklady v nich.

Rubín, to sú Skaličania aj Slovensko

Máloktoré mesto na Slovensku má také široko-ďaleko známe delikatesy ako Skalica. Skalický rubín a skalický trdelník tvoria skvelý gurmánsky pár, ktorý zviditeľňuje slobodné kráľovské mesto na Záhorí a s ním celé Slovensko. Víno a trdelník majú najvyššiu európsku ochrannú známku – Chránené označenie pôvodu a Chránené zemepisné označenie. Unikát nielen na slovenské pomery.

Vladislav Chablijev: Slovenské víno pre smädné Rusko a Čínu

Plocha vinohradov na Slovensku povážlivo klesá. Každá nová vinica je nádejou, že sa podarí zastaviť dlhoročné krvácanie. Na juhovýchod od Radošiny, ktorá je domovom znamenitého Klevneru, vysádza vinič Vladislav Chablijev. Rodák spod Kaukazu, pradávnej domoviny vína, považuje vinohrad za životný vklad do budúcnosti krajiny, ktorú si zamiloval.

Chateau Rúbaň: Svojsen, Noria, Milia

Víno emancipuje, oslobodzuje a dodáva ľuďom a kraju, ktorý obývajú, nezávislosť, sebavedomie a svojbytnosť. Okolie Rúbane a Strekova je srdcom Juhoslovenskej vinohradníckej oblasti. Tá sa teraz aj zásluhou atraktívneho Chateau Rúbaň premieňa na vinárske centrum slovenského juhu.

Budúcnosť majú originálne vína

Zlatá dekáda slovenského vína pokračuje. Naše vína pravidelne získavajú tituly šampiónov a prinášajú cenné trofeje z prestížnych súťaží v Paríži, Madride, Štrasburgu, Cannes či Prahe. Očitým svedkom viacerých úspechov bola aj tento rok uznávaná medzinárodná degustátorka Edita Ďurčová. Rozprávame sa s ňou o tom, ako sa mení slovenské vinárstvo.

Oteplenie verzus Riesling z Belej

Deň po prvom máji rozkvitli na Viničnom vrchu v Mužli agáty. Na takýto máj vo vinohrade sa Miroslav Petrech, živá legenda slovenského vína, nepamätá, a to odslúži vínu onedlho 50 rokov. Globálne oteplenie naplno zasiahlo aj Slovensko.

Vinohrady ako obraz krajiny

Vinohrady menia krajinu a krajina s panorámou viníc zmení ľudí. Túto myšlienku vyslovil Ladislav Boros, keď v roku 2002 začal so svojimi synmi Kamilom a Ladislavom obnovovať a rozširovať vinohrady povyše Jasovej. Dnes vieme, že vína z borosovských viníc významne prispeli k zlatej dekáde slovenského vína.

Palugyay má novú adresu: Villa Vino

Tokio, Paríž, Madrid, tam všade ocenili tohto roku zlatými medailami víno zo spoločnosti Villa Vino Rača. Získali ich kultové odrodové vína – Frankovka modrá, Tramín červený a Rizling rýnsky. Veľká trojka račianskych vín nadviazala na svetové úspechy slávnej uhorskej - slovenskej značky Palugyay z 19. a 20. storočia. Dnes jej štandardu drží Villa Vino Rača.

Vinohrady miznú ako jarné snehy

Slovensko musí pridať v obnove vinohradov. Úspechy vín na medzinárodnom poli priťahujú do vinohradníctva mladých ambicióznych ľudí aj kapitál bohatých spoločností. "Musíme vzopätie záujmu o víno využiť,“ hovorí Ondrej Celleng, nový prezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.

Ako Slováci milujú víno

Aké je postavenie slovenského vína v slovenskej spoločnosti? Zdalo by sa, že po viacročnej sérii veľkých medzinárodných úspechov našlo Slovensko produkt, s ktorým sa môže jednoznačne stotožniť. Nie autá, ale víno a jeho tvorcovia vyjadrujú ducha krajiny, jej nenapodobiteľnosť, pôvodnosť.

Mäsité recepty

Bezmäsité recepty

Koláče, zákusky

Torty

Polievky

Šaláty