Víno Varechy o varení, jedení a zdravom živote

Dunaj, Hron a Váh tečú cez Zeleneč

Prelom druhého a tretieho tisícročia porodil na Slovensku množstvo nových vinohradníkov a vinárov. Mnohí mali víno najprv ako koníček, neskôr úplne prepadli vinárskej vášni a víno sa stalo zmyslom ich života, existenciálnym aj duchovným. Igor Blaho zo Zelenča pri Trnave vyčnieva spomedzi nich orientáciou na slovenské novošľachtence.

Mysteriózna Tibava

Víno učí ľudí lepšie spoznať Slovensko. Zemepis nemusí každého baviť, ale kto sa raz zamiluje do tibavského vína, zatúži uvidieť vinohrad, kde sa rodí. Tibavské vinice ležia na úpätí Vihorlatu. Riadky viniča končia na horizonte v modrastom náručí kedysi aktívnej sopky. Nevyhasla, stále žije vo víne s veselou iskrou.

Víno s bozkom vychádzajúceho slnka

Len jedno víno môže povedať, že sa ho ako prvé na Slovensku dotknú lúče slnka. Víno z Pivnice Orechová. Keď sa ráno zlatočervená guľa vyhupne ponad vrch Popriečny, stredom ktorého prechádza slovensko-ukrajinská hranica, pobozká pod ním ležiace vinohrady.

Značka s nadčasovou emóciou

Viaceré slávne francúzske značky šampanského vína vznikali na prelome 18. a 19. storočia. Stali sa súčasťou francúzskej národnej identity. Aj Slovensko má takú značku. Je ňou Hubert, šumivé víno staršie ako Československo, pamätajúce rozkvet aj úpadok Rakúsko-Uhorska a jeden zo symbolov súčasného Slovenska.

Mok slovenskej identity

Víno menilo ľudí a ľudia s vínom menili krajinu. Rača, hlavné mesto frankovky, jedna z najznámejších vinohradníckych obcí na Slovensku, je toho dôkazom. Ešte že ju Bratislava má. Bez Rače by hlavné mesto nemohlo tvrdiť, že bolo a je mestom vína, ktoré kedysi pila cisárovná Mária Terézia. Mesto preslávil najväčší vinár Uhorska Jakub Palugyay, ktorý opäť žije vo víne z račianskych vinohradov.

Víno z prezidentovej vinice

Len jedno slovenské vinárstvo sa môže pochváliť tým, že vyrábalo vína pre prvého československého prezidenta – Chateau Topoľčianky. Tomáš Garrigue Masaryk trávil v Topoľčiankach letné dovolenky a v zámočku mu k jedlám servírovali vína, ktoré sa narodili v priľahlých vinohradoch.

Zaživa v raji vína a jedla

V koľkých rokoch sa splnia človeku sny? Vodný slalomár Michal Martikán získal zlatú olympijskú medailu v sedemnástich, vinár Peter Matyšák otvoril zážitkovú reštauráciu ako zrelý šesťdesiatnik. Schopnosť uskutočniť svoj najväčší životný plán prichádza zrením, múdrením, hromadením profesionálnych a životných skúseností a, pravdaže, aj potrebného kapitálu. V živote nič nie je zadarmo.

Dobré víno prežije svojho tvorcu

Jeden z najkrajších vinohradov v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti je Suchý vrch. Neleží priamo na malokarpatských svahoch, ale pár kilometrov južnejšie na hlbokých nánosoch spraše chránený pred vetrom prastarým dubovým lesom. Suchý vrch, vinohrad Ladislava a Margity Šebovcov zo známeho vinárstva Karpatská perla, nie je iba dôkazom pestrosti horninového podložia, na ktorom sa rozkladajú malokarpatské vinice, ale aj jedinečnej odrodovej skladby viniča.

Víno z Galileovej nádoby

Najlepšou vinárskou školou je tá, ktorá urobí z vína celoživotnú vášeň, dá rozhľad, naučí tvorivo myslieť, experimentovať a vnesie do života mládeže disciplínu a poriadok. Do tohto poznania zhŕňa skúsenosti s dvoma školami - modranskou vinárskou a lednickou vysokou školou trnavský vinár Vladimír Mrva.

Bardi

Je veľa mien, ktoré symbolizujú moderné československé a slovenské víno. Málokto ho tak mimoriadne ovplyvnil, spopularizoval a vytýčil jeho smerovanie ako Miroslav Petrech a Ondrej Korpás. Zrelým, stále vitálnym sedemdesiatnikom vravia mladší vinári bardi. V tom slove sa zračí úcta k ich vínu, celoživotnému dielu a ľudskému charakteru, ktorý obaja muži reprezentujú. Sú znakom jednej veľkej doby, v mnohom sú si podobní, spája ich celoživotné priateľstvo a vášeň k vínu, ale sú aj rozdielni povahami, temperamentom.

Šľachtiteľ je ušľachtilý človek

Veľkosťou a jedinečnosťou diela, talentom, rovným priamym charakterom, pracovitosťou a vierou v ľudské dobro sa na Slovensku ťažko hľadá náprotivok v šľachtiteľke Dorote Pospíšilovej.

Profesor Vilém Kraus. Otec česko-slovenských vinárov

Vo víne je pravda, povedali kedysi dávno Rimania. Aby víno mohlo byť pravdivé, musí byť poctivé, dorábané s láskou a umom. Svojim študentom to po celý život vštepoval profesor Vilém Kraus, tvorca modernej česko-slovenskej vinárskej školy.

Dramaturg aj režisér, nie spoza katedry

Ucelené dejiny československého vinohradníctva a vinárstva nie sú dodnes spracované. Ak sa aj priebežne objavovali reflexie hodnotiace prejdenú cestu, boli silno poznačené pohľadom vládnucej garnitúry, čo je obzvlášť typické pre obdobie po roku 1948. Lenže víno, akokoľvek ho politici bez rozdielu straníckej príslušnosti radi popíjajú, tečie vždy svojím prúdom a vzpiera sa každému pokusu o násilné vtesnanie do vysnívaného "správneho“ rámca rozvoja spoločnosti.

Enem, víno pre vyvolených

Jednou z najväčších postáv nielen skalického, ale slovensko-moravského, teda česko-slovenského vinárstva je Alojz Masaryk. Miestni mu inak nepovedia ako náš Lojzko. Zrejme aj preto, že dlhé roky úspešne viedol mestskú vinicu a pivnicu.

Československá stopa v Tokaji

Československo a jeho stopa vo víne má mnohoraké podoby. Víno nový štát zjednocovalo, začalo utvárať prostredníctvom školstva novú kultúru a hospodársky zjednocovať krajinu. Veď napríklad už v roku 1924 vznikla v Tokaji v Malej Tŕni Štátna výskumná vinárska stanica, ktorá pretrvala až do druhej polovice osemdesiatych rokov minulého storočia.

Osudové vína zaniknutej krajiny

Uplynulo sto rokov od založenia Československa. Málokde inde sa tak prelínali osudy oboch národov ako v tvorbe vína. Vzájomne sa učili a ovplyvňovali, spolupracovali a obchodovali, súťažili, rozchádzali sa a znova sa bratali. Posledných sto rokoch víno Slovákov, Moravanov a Čechov nerozdeľovalo, ale osudovo spájalo a dodnes spája, čírilo a číri naše vzťahy.

Majstri viníc a pivníc

Od chvíle, čo sa človek naučil robiť víno, túžil ho urobiť po každom novom vinobraní lepšie. Osem- či možno deväťtisíc rokov ľudia zdokonaľujú víno. Ľudstvo obdivovalo a obdivuje majstrov vína, stali sa a sú váženými členmi spoločnosti, pretože majú schopnosť povýšiť prírodný produkt - mušt z bobule hrozna - na umelecké dielo v podobe vína. Víno nám umožňuje vnímať svet i nás samých inak. Pozrime sa na tých, čo vytvárajú umelecké poklady z vína na Slovensku. Nájdeme ich v trinástom ročníku Národného salóna vín.

Salón je vinárskou inšpiráciou i mementom

Trinásť ročníkov Národného salónu ukázalo, že idea predstaviť krajine sto najlepších vín, sa osvedčila. Tvrdí to František Lipka, predseda hodnotiacich komisií, ktoré posudzovali vína usilujúce sa byť na policiach salónu. František Lipka je prezidentom Medzinárodnej jury pre udeľovanie cien OIV – Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno so sídlom v Paríži.

Salón vín ako ukážka umenia

Lopta je guľatá a víno vrtkavé. Nik z futbalistov ani vinárov nemá vyárendované miesto na vrchole pomyselného Olympu. Do trinásteho ročníka Národného salónu vín sa usilovali dostať šampióni minulých ročníkov aj úplne neznámi vinári. Nečudo. Byť v salóne znamená potvrdenie či nadobudnutie kvalít výnimočného slovenského vína.

Etiketa ako tvár vína

Etiketa je tvárou vína, práve ona sprostredkúva prvý kontakt s ľudskými očami a rozhoduje o náklonnosti spotrebiteľa. "Etiketa reprezentuje ľudí a prostredie, z ktorého víno pochádza,“ tvrdia manželia Ladislav a Margita Šebovci z rodinného vinárstva Karpatská perla.

Víno

Mäsité recepty

Bezmäsité recepty

Koláče, zákusky

Torty

Polievky

Šaláty