Etnografka Rastislava Stoličná:
Veľká noc je symbiózou kresťanských a pohanských tradícií

Andrea Červenková, 4. apríla 2015 o 08:00

S etnografkou, profesorkou Rastislavou Stoličnou, ktorá sa špecializuje najmä na kulinárnu kultúru Slovákov, sme sa rozprávali o zvykoch a tradíciách spojených s Veľkou nocou.


Foto: Shutterstock


Pre kresťanov je Veľká noc najdôležitejším sviatkom roku. Posledná nedeľa pred Veľkonočnou je takzvaná Kvetná nedeľa. V chrámoch sa svätia zelené ratolesti, vrcholí pôstne obdobie. Zachovali sa na Slovensku nejaké tradície spojené s týmto dňom?

Tak ako všetky naše kalendárne zvyky, aj tieto veľkonočné, sú symbiózou kresťanských a pohanských tradícií. Často sú poprepájané tak, že sa ťažko identifikuje, ktorý je ktorý. Na Kvetnú nedeľu ľudia kedysi, tak ako aj dnes, prinášali do kostola svätiť bahniatka, ktoré sa v rodinách veriacich kresťanov udržiavali po celý rok do nasledujúcej Veľkej noci. Posvätené bahniatka fungovali v ľudovej viere našich predkov, ktorá im dodávala magickú silu. Používali sa väčšinou na liečenie rôznych chorôb: napríklad keď niekoho bolelo hrdlo a zhltol jednu jahňadu (bobuľku) z týchto posvätených bahniatok, verilo sa, že chorému pomôže. Tak isto sa verilo, že keď sú posvätené bahniatka v domácnosti, ochránia ju pred búrkou, bleskom.

Na Kvetnú nedeľu v niektorých oblastiach, napríklad v Honte (na juhu stredného Slovenska) bolo zároveň zvykom vynášanie zimy, hoci termín vynášania zimy či Moreny, Marmurieny, Kysela býval v iných regiónoch o týždeň skôr – na takzvanú Smrtnú nedeľu. Figurína, ktorá symbolizovala zimu, sa obradne mládežou vynášala za dedinu. Väčšinou sa tam spálila a napokon ešte hádzala do potoka, aby naozaj zima, symbolizujúca všetko zlo a negatívne, bola spálená a ešte pre istotu aj odplavená. Tento pohanský zvyk fungoval na Slovensku ešte v prvej polovici 20. storočia.

Na druhej strane: na západnom Slovensku bývalo zvykom prinášanie letečka – práve pučiacich vetvičiek stromov, ktoré mladé dievčiny ozdobili vajíčkami a prinášali s obradným spevom do dediny, pričom akoby vnášali symbolicky nové obdobie, znovuzrodenie prírody – jar. Je to krásny zvyk, ktorý má paralely na Morave aj v Čechách.

Ako sa ľudia kedysi stravovali počas pôstu?


Foto: Shutterstock


Štyridsať dní pred Veľkonočnou nedeľou trvá takzvaný predveľkonočný pôst. To bolo obdobie, kedysi veľmi strikné, čo sa týkalo stravovania, počas ktorého bolo tabu jesť akékoľvek mäso, tuky, v niektorých domácnostiach dokonca aj vajíčka, mlieko a mliečne výrobky. To znamená, že na 40 dní sa ľudia v podstate stávali vegetariánmi. Po objedaní sa na Vianoce a počas Fašiangov si organizmus počas pôstu oddýchol. Ľudia žili na polievkach, na zelenine, strukovinách a na múčnych jedlách. Jediné z mäsa boli dovolené ryby, no ich konzumácia v našej tradícii nie je až taká častá. Jedlá sa omasťovali pretopeným maslom alebo rastlinnými olejmi, čo bolo zdravšie oproti slanine a masti.
















Veľkonočné sviatky začínajú Zeleným štvrtkom. Dnes je zvykom v tento deň jesť špenát, ako to bolo v minulosti?


Foto: Shutterstock


Prvým dôležitým dňom veľkého veľkonočného týždňa je Zelený štvrtok, kedy sa zaviazali na kostoloch zvony, aby sa všetko stíšilo a prejavil sa smútok, ktorí kresťania prežívajú nad ukrižovaním Ježiša Krista. Ale zasa do tohto kresťanského zvyku zasahovalo aj to pohanské, pretože zároveň bol tento deň považovaný za nástup jari a v pohanskom ponímaní ľudia chceli zahnať všetky nečisté sily spojené so zimou, tmou a chorobami. Preto po dedinách behali chlapci s rapkáčmi, švihali bičmi alebo kričali, verili totiž, že týmto zaženú všetky nečisté sily.

Čo sa týka jedla, v súlade s názvom tohto dňa, sa zvyklo variť vegetariánske jedlo z niečoho zeleného. Kedysi to mohol byť v lese nazbieraný štiav (šťaveľ) alebo žihľavové listy, ktoré sa neskôr nahádzali špenátom, mladými kalerábovými listami alebo akoukoľvek zelenou listovou zeleninou. Pripravovali sa na spôsob prívarku alebo polievky.
















Na Veľký piatok sa podľa kresťanských tradícií zachováva pôst. Zachovali sa aj iné zvyky na tento deň?


Foto: Shutterstock


Veľký piatok sa dodržiaval prísny pôst, ktorý sa v kresťanských rodinách praktizuje dodnes, často sa postia aj neveriaci a dajú si niečo nemäsité. Tento zvyk prešiel napríklad aj do školských jedální, kde dodnes obvykle v piatok varia nemäsité jedlá. Na západnom Slovensku bolo typickým jedlom na tento deň judáše (jidáše), zvyk ku nám prišiel z Moravy. Je to vlastne pečivo v tvare zapletenca, ktoré malo symbolizovať zradu Judáša a povraz, na ktorom sa obesil.

Veľký piatok je – čo sa týka ľudovej tradície – spojený s vodou. Bolo zvykom chodiť sa umývať do tečúcej vody, hlavne ľudia, ktorí mali problémy s kožou. Verilo sa, že voda všetko nepekné odplaví. Chlapci tiež chodili kúpať do riek kone.
















Čo sa dialo v slovenských rodinách na Bielu sobotu?


Foto: Shutterstock


Biela sobota bola predprípravným sviatkom. Vo všetkých domácnostiach sa upratovalo, všetko sa malo vyčistiť. Pec sa vymietla, staré uhlíky sa vyniesli von a založil sa nový oheň, lebo v ľudovom ponímaní sa začínal nový rok. Všetky hrnce sa vyčistili, aby domácnosť bola čistá a začínalo sa akoby „od nuly“. Začali sa piecť veľkonočné koláče, ktoré majú najväčšiu tradíciu na východnom Slovensku. Takzvaná pascha (paska) je obradový, rituálny koláč. Bol veľký a mal tvar plného kruhu zvrchu zdobený kresťanskými motívmi. Mal symbolizovať slnko, znovuzrodenie. Táto tradícia na východnom Slovensku dodnes pretrváva. Aj inde na Slovensku sa – podobne ako na Vianoce – piekli „lepšie“ koláče. Našou tradíciou je pečenie baránkov. Je to koláč pečený vo forme buď hlinenej alebo kovovej, ktorý sa potom zdobil cukrovou polevou alebo čokoládou. Toto pekné figurálne pečivo bývalo dominantou veľkonočného stola. Kedysi úplne bežným jedlom na Veľkú noc bolo v našich krajoch pečené jahňa, no tento zvyk sa postupne vytratil a ľudia nahradili pečené jahňa týmto pečivom.















































Druhú časť rozhovoru nájdete tu:

Etnografka Rastislava Stoličná: Sme vajíčkovým národom
Komentáre k článku:

Pridaj komentár
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


TOPlist