Žemľová plnka Nana – univerzál - podľa babičky (fotorecept)
Autor receptu: sracz
Drobná, útla, nesmierne pracovitá a úžasne šikovná. To sú naše nostalgické spomienky
na babičku mojej krásnej pani. Spolu so svojim bratom Lackom, teraz mojim švagrom,
ju volali Nana. Z celej rozšírenej rodiny iba oni dvaja jej a dedkovi (Tata) mali dovolené
tykať! Ja sa na ňu pamätám od augusta 1964 a vidím ju večne sklonenú nad šijacím
strojom. Okrem úžasných rcp domácej kuchyne, mala ohromný cit pre vkus a módu,
napriek tomu, že pochádzala z malej dedinky na slovensko-maďarskom pomedzí.
6-8 porcií |
12-15 minút príprava |
60 minút na 175-180 °C |
Postup- staršie, asi 2÷3 dňové, žemle som pokrájal na kocky a uložené vo „vajndlingu“ zalial dobrým ½ litrom vlažného mlieka; na drobno som pokrájal dve naozaj veľké žlté cibule, „baj očko“ statočných 600 g a rozložil do veľkej pancice s 2 PL škvarenej masti a 2 PL rastlinného oleja; než sa dusenie cibule „rozbehlo na plno“,
- namočené kúsky žemlí som „vystískal“ a uložil do pomocnej misy, spolu s rozbitými čerstvými vajíčkami, štipkou „sódybiky“ (tak na špičku noža), pokrájanou viazanicou petržlenovej vňate (aj s halúzkami), čerstvo mletým čiernym korením (~ ¼ ČL) a ČL soli
- a teraz som sa vrátil k cibuli; priebežným premiešavaním, keď už začala voniať a hnednúť, to už som miešať neprestával, až získala „melír“, aký vidíte na obrázku č. 3; keby Vám, nedaj Bože, prihorela, musíte ju vyhodiť a začať s novou; pripálená je horká a úplne by Vám pokazila výslednú chuť Vašej námahy
- voňavú, červenohnedozlatú, cibuľu som nechal vychladnúť a skompletizoval som ju s pripravenou zostavou; dôkladne, ale nežne som ju vymiešal
- a uložil do vymastenej formy (pekáča), tentoraz to bol hranatý variant zn. Tupperware
- a hodinu piekol v elektrickej rúre vyhriatej na 175÷180 °C (350 °F),
- kedy z polotekutej masy vzišiel takýto voňavý bochníček
- my dvaja, ja s mojou, sme si na Nanáčkinej plnke pochutnali s pečenou kuracinou a dusenou špargľou. Verte však, že chutí aj iba tak „na sucho“, bez ničoho! Za tepla i za horúca.
- začal som, aj skončím spomienkou na našu babičku Nanu. Odjakživa som mal v obľube tvrdú prácu a keď som sa pri nej málo „namakal“, tak som sa „dorazil“ v telocvični s činkami. Nuž a potom som aj jedol za troch. Nana, s bystrými očami ako uhoľ, za veľkými okuliarami, rada pozorovala, ako jej chutná vára mizne vo mne, ako „Nemci pri Stalingrade do krytu“, s obľubou ma pri tom poklepkávala po chrbáte a pochvaľovala si ma: „megsült a kenyérke = upiekol sa chlebíček“!
Nana, ako aj všetci naši rodičia a prarodičia sú už dávno na Pravde Božej, teraz už šije a do moderného oblieka anjelíkov na nebesiach. Krásne spomienky a velikánska úcta ku nej však naďalej pretrvávajú v našich srdciach a hladkajú aj duše naše!
S mojou krajšou a lepšou ½ Vás všetkých, milí naši priatelia, srdečne pozdravujeme a zo ♥♥ želáme krásne, pokojamilovné, požehnané sviatky Vianočné, v kruhu Vašich najmilších a najbližších!
|