Treska na masle so zeleninovým šalátom a polentou (fotorecept)

Postup

1. do väčšej panvice som postupne uložil 2 PL masla, očistené a pokrájané karotky,
2. pokrájaný zväzok stonkového zeleru a
3. „mesiačiky“ veľkej červenej cibule, ktoré som po premiešaní
4. 3´÷4´ podusil, prikryl
5. príslušnou pokrievkou a než sa zelenina udusí, išiel som skontrolovať, ako sa mi hoja moje štyri „dierky“ po laparoscopickom operačnom zákroku
6. a takto sa to „šumňe“ zredukovalo aj bez podlievania, len pomocou vnútornej tekutiny jednotlivých druhov zeleniny
7. toto je zostava na polentu a
8. toto zas na tresku restovanú na masle
9. polentu som pripravil podobne ako ako môj obľúbený „buzagríz“; teda v rajnici som zmiešal po hrnčeku sladkého a kyslého mlieka, jemne posolil, nechal priviesť do varu a pomaly, počas priebežného miešania, do variacej sa mliečnej emulzie „jemným čúrkom“ vsypoval krupicu z bielej kukurice; svet by sa nezrútil, aj keby som bol použil zo žltej kukurice; tak ako „bábätkovskú” detskú krupicu, aj rekonvalescentovi „korunujeme“ polentu PL masla
10. dozrel čas aj na tresku, ktorej filet som po jeho jemnom osolení a „oeMČeKovaní“ (pre začínajúcu obec Varecháčsku, je to môj výraz pre posypanie suroviny čerstvo mletým čiernym korením /čMČK/) orestoval na čistom horúcom masle, ktorým som ho počas restovania (2÷3´ na každej strane) pomocou PL polieval
11. nuž a po kompletizácii potom porcia na tanieri vyzerá takto! Tento rcp, pre rekonvalescentov, žlčnikárov, žaludkárov, dietárov, či diabetikov, som zrealizoval pod odborným vedením mojej krajšej a milšej ½, ktorá ho bola vyskúšala už na svojej sladkej mamke Nušte, B. P. a ja som sa stal poslušným následníkom v jej medicínskej praxi. Nesťažujem sa! Je to veľmi chutná vára, ktorú môžete servírovať prosto ako hlavné jedlo, alebo s rybou, či iným mäsom, restovaným však bez ťažkých tukov a obaľovaní!
12. je deň pred sviatkom Trojkráľovým a kvety mojej bazalička voňavej starostlivo navštevujú včielky robotnice! … kedy vlastne odpočívajú? Dobre sa pamätám na našeho Pána Učiteľa Ondreja Čisárika, kedy v rokoch 1954÷1959 pozorne zazimovával všetky úle v sade vtedajšej 7. ZDŠ pod šibenou horou v mojich milovaných rodných Košiciach.