Strapačky s kyslou kapustou pre Tatuša (fotorecept)

Postup

1. pokrájanú údenú prerastenú slaninu som vypražil na červeno_hnedo a orestoval na nej pokrájanú šalotku (ale spravidla používam červenú cibuľu)
2. a na tomto základe som udusil asi poldruhého kila domácej kyslej kapusty s troškou soli a čerstvo mletého čierneho korenia (čMČK)
3. ja, natrénovaný rodinnými tradíciami, dávam do strapačiek (halušiek, trepaniek, hičkošov, gúz … /ak niekto pozná aj ďalšie pomenovania tejto slovenskej špeciality, veľmi pekne prosím pridať v komentároch/)
4. dva zemiaky som postrúhal na „syrovej lište“, zasypal na dva razy polohrubou múkou (našťastie sa tu dá „zohnať“ Dolnošlaska muka krupczatka), KL soli, vklepol jedno čerstvé vajíčko a všetko vymiešal na požadovanú konzistenciu; vodu som nemusel pridávať; tretí zemiak som pokrájal na kocky
5. a vložil ich do osolenej vody, v ktorej budem variť strapačky
6. výbornou pomôckou v mojej kuchyni je aj tento „haluškátor“
7. pretlačené strapačky som nechal vyvariť a po „treťom zdvihu peny“,
8. scedené, bez premývania, ich pridal k udusenej kyslej kapuste, zalial prepraženým maslom, vymiešal, dochutil
9. a podával s pečenými kockami prerasteného bôčika; takto pre moju sladkú ½
10. a takto, na panvici, pre mňa; príprava bravčovej „korunky“ je jednoduchá, samostatný rcp spracujem a pridám. Kocky (50÷60 mm) mäsitého bôčika (pliecka)) som posypal soľou, oeMČeKoval, pridal drvenú rascu a 3 strúčiky pretlačeného cesnaku, pokvapkal olejom, premiešal a na noc uložil do chladničky; na 2. deň rýchlo orestoval na troške oleja, podsypal postrúhanou cibuľou, pridal KL mletej papriky, po premiešanú asi 60´ podusil a potom ešte ¼ hodinku, posypané drvenou rascou, nechal dopiecť v rúre vyhriatej na 200 °C (400 °F). V jednom z košických supermarketov môžete halušky s kyslou kapustou ochutnať s poľským bigosom!
11. Náš dedko, alebo Tatuš, ako sme ho volali my „smarkatí kotňaci a vozgri“, bol starý vachtár pod Šarišským hradom. Funkciu zodpovedne plnil až do svojej smrti na jar 1965, v strážnom domčeku pri trati medzi zástavkami Šariš hrad (dnes už neexistujúcej) a Šarišské Michaľany. Vyučený bol ako čižmár a obuvník. Okrem toho, že vynikajúco varil, krájal tie najtenšie rezance do polievok, bol aj super majster mäsiar na porážku a spracovanie všetkého čo lietalo vo vzduchu, behalo v prírode i po dvore, či plávalo v blízko tečúcej Toryse. Vachtáreň už bola dávno zbúraná, ale Tatušova betónovokamenná pivnica, suchá hlboká jama po studni, košatá lipa, stará hruška a zvyšky babkinej predzáhradky s podnes kvitnúcimi irismi ostali svedkami a pamätníkmi zašlej slávy. Z vlaku na trati Prešov_Čirč ich môžete vidieť aj Vy. Ja som tam bol v júli 2002, keď sme so študentami VLA analyzovali náletový smer Prešov_Sabinov_Stará Ľubovňa. Nadosmrti si budem pamätať aj jeho riekanky, ktorými nás, obrovský kŕdeľ vnučiek a vnukov, ním nadovšetko milovaný, vyzbrojoval vtedy ešte len do rozbiehajúceho sa života. "Abi sce znaľi, že največše toky v Evrope sú Dunaj, Tisa, Šomský jarek i Torysa a največše varoše Londýn, Paríž, Veľký Šariš!" Tieto strapačky sme jedli na jeho svetlú pamiatku!