Páničkove kurča z Florencie

Autor receptu: zemo

Stále sa mi o ňom sníva. Skoro k smrti sa dokážem dooblizovať, keď môj Pániček zahlási:“ Tak svorka moja, dnes vám urobím florentské kuriatko!“ Idem si chvostík vyvrtieť od radosti. Zbožne ho sledujem, keď on zbožne sleduje cez okienko tej horúcej veci, ako sa v nej kuriatko pečie.

5
porcií
35 minút
príprava
45 minút
na 180 °C

Postup

  1. Keď ho prvý raz pripravoval, bola som ešte šteniatko, ale nezabudnem doteraz, ako povedal, že teraz ženy moje, a pozrel sa aj na mňa, uvidíte, ako to vyzerá, keď sa niekomu dostanete pod kožu. Ďalej povedal, že pre ľudí sa toto bežne slovné spojenie používa v prípadoch, ak dvojnožci zistia alebo využijú najtajnejšie nedostatky, tajomstvá alebo neduhy protivníka vo svoj prospech. Potom Pániček zdvihol varovne prst, ja som stiahla z obavy chvost, ale on k celej našej svorke riekol: „Ak sa dostaneme kuriatku pod kožu, zvýšime jeho prednosti na tanieri na maximum. Howgh!“
  2. Umyté kuriatko položil na drevenú dosku. Prstom bez dlhého sekretárskeho nechtu opatrne prenikol pod jeho prsnú kožu. Proste sa tam prešpáral. Oddelil kožu od mäsa, lebo tam neskôr začal vkladať plnku.
  3. Tú si pripravil z pečienky kuriatka, ktorú nasekal na drobno a krátko podusil na spenenej cibuľke. Tri obyčajné rožky nakrájal na drobné kocky, dal ich do misky, zvlhčil mliekom, osolil a pridal na špičku noža muškátového kvetu. Potom tam dal na drobno posekanú petržlenovú vňať, urestovanú pečienku a dva surové žĺtky.
  4. Všetko dobre premiešal a nakoniec pridal dobre ušľahaný sneh z dvoch bielok, čo mu zostali odvtedy, keď nadával pri prelievaní žĺtok zo škarupinky dvoch vajec. Vedela som, kedy je sneh ako má byť, lebo bielka šľahal kovovou metličkou a od spevu prešiel k tým hnusným slovám, ktoré som počula, keď som bola maličká a urobila som mláčku na koberci. Keď bol hotový, a to tiež poznám, si neustále trel pravú ruku, lebo mu vraj tŕpla. Nezabudol si vyskúšať aj jeho povestnú skúšku správnosti. Obrátil nado mnou kovovú misku, a keď som sa naprázdno zalizovala a čakala, že z nej mi niečo vypadne do papuľky, nič sa nedialo. Sneh bol tuhý. Ako na Kilimandžárovi, povedal Pániček.
  5. Opatrne sneh zamiešal do pripravovanej plnky. Tú vpratal, či vložil všelijako čudne pod kožičku na prsiach kuriatka a zakričal na najvrchnejšiu samičku: “Zuzka, dones mi, prosím, bielu niť, ktorá bude mať uzol a bude už v ihle. Takej strednej!“ Kožu s ňou zašil, aby plnka nevytiekla.
  6. Takto pripravené kura osolil a dal do pekáča s trochou masla a vody. Piekol v trúbe, ako som sa potom dozvedela, keď sa chválil pri stole pred najvrchnejšou samičkou, na miernom ohni zhruba 45 minút. Ešte pred tým položil na kuriatko niekoľko kúskov masla a počas pečenia často a hojne polieval.
  7. Keď sa kuriatko vytiahlo z tej horúcej veci, čo ju volajú trúba, ale netrúbi, kde bolo za sklom, a na ktorej si od nedočkavosti vždy pripálim ňufáčik, ako chcem skočiť dnu, pániček mäsinečko nakrájal. Pre mňa mal tiež. Kúsok prsíčiek s plnkou! No normálne som skoro nevydržala, kým vychladlo! Tak som kňučala a trieskala o podlahu chvostíkom, že až no! Dobre som sa ja k Páničkovi nasťahovala! Vaša Tina.