Novokošická kosťovica - polievka (fotorecept)

Autor receptu: sracz

Nedeľa ráno, môjho detstva, je hlboko zapísaná do pamäte s rituálom varenia polievky, spravidla mäsovej. Môj nebohý otec priam zbožňoval polievku z hovädzích a bravčových kostí s pečeňovými zemiakovými haluškami. Ja som ju ani nemusel. Po rokoch, spomínali sme s mojou krajšou 1/2 a dostala na ňu chuť. Keďže rokmi sa menia aj chute i možnosti sú iné, uvaril som „kosťovicu“ v inovovanej podobe. Možno, že zachutí aj Vám. Naviac ju môžete servírovať s rezancami, haluškami, či vajcovou závarkou.

30 minút
príprava
240 ÷ 300 minút
tepelná úprava

Suroviny

Postup

  1. samozrejme, že začíname mäsom a kosťami; dôkladne ich prezrieme, zbavíme sa nevhodných kúskov, umyjeme v studenej vode, uložíme na dno hlbokého hrnca (ja používam typ All Clad s dierovanou vložkou) a zalejeme studenou vodou. Zdroj tepla nastavíme na maximum, položíme naň hrniec s mäsokosťami a necháme zovrieť.
  2. než voda zovrie, očistíme a naporcujeme zeleninu; začíname cibuľou, do ktorej zapichneme 4÷7 klinčekov; rhutabagu môžeme smelo nahradiť turnipom, kvakou alebo kalerábom.
  3. rapíky zeleru a čerstvú petržlenovú vňať nakrájame na kúsky, ktoré sa zmestia na šírku hrnca
  4. a zviažeme ich do „únie“ čistou bielou nitkou.
  5. medzitým nám zovrela voda a na jej povrchu sa vyzrážala pena, ktorú dôkladne pozberáme pomocou sitka
  6. a uložíme do pomocnej misky.
  7. do čistej polievky vložíme bobkové listy, cibuľu s klinčekami, čierne a nové korenie, segmenty rhutabágy, mrkvy, petržlenu, zeleru, polovičky ružičkového kelu, feferónky a napokon "úniu" petržlenovej a zelerovej vňate; osolíme a ovegetujeme podľa vlastných chutí a skúseností (do môjho hrnca už mám rokmi odskúšané 2 PL soli a 2 PL vegety); pozorne sledujeme opätovné „zvretie“ polievky, pod ktorou hneď na to znížime zdroj tepla na minimum; 4 ÷ 5 hodín musí polievka iba sem tam vypustiť pár bubliniek.
  8. Servírovanie: s rezancami (niťovkami, anjelskými vlasmi, domácimi, ...) rôzneho typu alebo so zemiakovými, či pečeňovozemiakovými haluškami. Keď som takúto polievku uvaril svojmu otcovi, blahej pamäti, vždy sa mu pri jej jedení utvorili na čele kvapôčky potu a nikdy ma nezabudol pochváliť: „Ferku, synu, ONI poľevečka, bars fajna“!