Nachmelená kupec, geršňa sus scrofa a mycelatický trojperkelt

Autor receptu: pacun110

...mám rád,keď rock & roll sa spieva – tá hudba veselá,v diaľke šumí jazz a temne duní čierne blues,mám rád,keď pivo správne pení a jeho medová farba v lúčoch slnka sa lomí v čírom skle, sťa najúžasnejšie dúha v letnom zábleku večera,mám rád,keď pučí jar,skracujú sa sukne a prehlbujú vystrihy,mám rád keď slanina škvrčí v hrnci a na nej cibuľa smaží sa,mám rád vôňu zápražky tmavej,mám rád jemnú farbu odležaného mäsa,mám rád koštovať surové mäso na klobásy urobené,mám rád jemne slanú a pikantnú chuť údenej klobásy,mám rád dym z údiarne stúpajúci k mrazivej oblohe a mám rád keď si urobím výdatné raňajky a to takto ...

Postup

  1. 1.)slaninu a trochu masla upražím a nakrájam k tomu jednu akurátnu cibuľu...(tu sa chcem ihneď ospravedlniť všetkým,ktorí dodržiavajú pôst,že ich takto dráždim,alebo čo,ale ja strašne rád varím a ešte radšej jem a tým sa vlastne nádherne dopĺňam a vtedy nehľadím do kalendára,ale počúvam hlas srdca...teda, vlastne žalúdka...)
  2. 2.)kuraciu pečeň si očistím od takých blaniek,kuknem či tam nie sú zvyšky žlči,osolím ju,okorením a opaprikujem. Prevláda názor,že keď sa pečeň posolí,alebo základ do ktorej sa potom následne dá variť,dusiť,či piecť, tak táto ostane tvrdá. Môžem vás ubezpečiť,že čo sa týka pečene kuracej, nemusíte sa vôbec báť! Táto je taká jemná,že zmäkne aj osolená – toľko vlastná skúsenosť!
  3. 3.)na druhej strane kuchyne,v sektore stolovania, som mierne zotročil synátora na krájanie húb. Robí to rád a s chuťou,lebo vie,že ho za to pustím na počítač,kde môže ako neohrozený bojovník zachraňovať svet.Na dnešný perkelt použijem 3 formy húb – čerstvé,zakúpené v nemenovanom,ale večne otvorenom obchodnom reťazci,sušené z Peťovej,pri Vlkanovaj a sterilizované celé v slanom nálev zakúpene v miestnom Podlavickom jedinom obchode (nezamienať, prosím so slovom jedinečnom!)
  4. 4.)keď je už slanina a cibuľa krásne do červena opražená...
  5. 5.)tak som tam pridal tie pečienky,trochu som ich opiekol z oboch strán,pridal pokrájaný pór a tie také malé paradajky,prekrojené na polovičky a všetko to zalial kvalitným 12° pivkom – tak deci/deci a pol...
  6. 6.)a kým sa mi to pomaličky dodúša,tak som do vody dal variť 6 guliek nového korenia a kúštik údenej krkovičky,tak po pol hodinke som tam pridal krúpy a celú neočistenú cibuľu a prichystal som si niekoľko zemiakov a 2 mrkvy...
  7. 6.)dodusenú pečeň som si naložil na list čínskej kapusty,obložil mne dostupnou zeleninou – v tomto prípade bielou reďkovkou a paprikou a jedol som to z takou dajakou celozrnnou buchtičkou,či čo to bolo. (a prečo KUPEC? Skrátka,je to skratka od slov kuracia pečeň. Nachmelená - to je dúfam všetkým jasné...)
  8. 8.)no!A po najedení som pokračoval ďalej v načatom diele!Očistil a opražil som si cibuľu,2 hrste sušených húb od učoka Jana Lovčičana z Vlkanovej som si namočil do vody a zemiaky s mrkvou som si pokrájal na akurátne kúsky.
  9. 9.)Vyzerá to tu ako po nejakom súboji ale ja to MILUJEM,taký linkový pracovný bordel!!! Všetko tu svoje miesto a ja presne viem kde čo mám hľadať.
  10. 10.)V polievke už je uvarená mrkva aj zemiaky,ešte som tam pridal mrazený hrášok,uvarené mäso som vybral,nakrájal na úhľadné kocočky a vrátil späť. Do cibuľového základu som dal pokrájané šampiňóny a hlivu,neskôr som pridal tie namočené huby od učoka Jana Lovčičana z Vlkanovej a konzervu malých celých hlávok,podlial vodou so sušených húb(lebo tú je škoda vyliať – má nádhernú farbu a jedinečnú vôňu po lese v Peťovej) a do smotany som vmiešal niekoľko lyžíc hladkej múky a trošku vody! V osolenej horúcej vode budem variť nokerle,ergo halušky.
  11. 11.)Polievka je už hotová – dochutil som ju soľou a korením,nech má šmrnc a pridal som do nej aj sušenú majoránku. Smotana s múkou je už v hubách,pomaly,aby mi to neprihorelo sa mi to varí a už vo vode varím aj nokerle!Tie som si urobil tak,že pohohrubú múku som zmiešal z jedným domácim vajcom s chovu sliepok môjho svokra v Stupách,pridal trochu soli a podľa potreby vodu,vymiešal vláčne cesto a toto zaváral cez také prechové sitko,či čo do vriacej vody. A keďže u nás niekto nokerle neľúbi,tak aby som vyhovel,varím aj kolienka!
  12. 12.)A priebežne so si robil aj poriadok v kuchyni – špinavý riad som ládoval do umývačky, trošku poumýval sporák a tak...
  13. 13.)a toto je naše víkendové menu.A až teraz som si všimol že je to typické lyžicové jedlo!Netreba k nemu príbor,stačí len kvalitná a dostatočne ceľká lyžica!!!Dobrú chuť vám všetkým!!!