Na fajnovú kočoninu spred Košíc až pod Žilinu (huspenina)

Autor receptu: sracz

Málokto z Vás si dokáže predstaviť, ako chutí domáca kočonina (huspenina či studenina, studeno, aspik či sulc) po viac ako 40 rokoch ďaleko od domova. Tak dlho ju totiž nejedol môj švagor Luxi. Uvaril som mu ju a naviac s údeným mäsom a „vykradnutou“ krkovičkou. Varievam ju klasicky, na šporáku pomaličky ako mäsovú polievku (6÷8 hodín), ale tentoraz som využil varný hrniec „Crock-pot“, v ktorom táto staroslovenská špecialita a „mňamka buľkotala“ celú noc na režime „Simmer”.

6÷9
porcií
30´ minút
príprava
300´÷ 360´ minút
tepelná úprava

Suroviny

Postup

  1. všetko mäso pozorne zbavíme všetkého „nepekného a nepotrebného”, dôkladne ho umyjeme pod tečúcou studenou vodou, opálime, oholíme a opäť umyjeme; paprčky pozdĺžne rozrežeme na ½ a spolu s kolenom ich uložíme na dno varného hrnca.
  2. priložíme aj „vykradnutú” krkovičku (z vyrezaného mäsa som urobil sťavnaté rezne s bylinkovosyrovošunkovou plnkou) a údené bravčové kolienko (čo sa dá rozrežeme na menšie časti, ale nerobíme si z toho problém, lebo v konečnom dôsledku aj tak kosti, dlhým varením „dobrovoľne” vypadnú).
  3. pridáme veľkú olúpanú cibuľu, 3÷4 bobkové listy, ~ 21 guličiek čierneho korenia, 4÷6 olúpaných strúčikov cesnaku, polievkovú lyžicu (PL) mletej červenej sladkej papriky a dve kopcovité PL soli.
  4. celú zostavu zalejeme po povrch studenou vodou (mne tam „vliezli” 3 litre, ale už babička – Lady Ann – ma naučila normu, na ½ paprčky jeden polievkový tanier vody a na „šicko ostatňe primeraňe – ta ňe!?); prikryjeme vekom (zadekľujeme), nezabudneme prívod zastrčiť do zdroja elprúdu, nastavíme režim „Simmer”, čo v našom dialekte znamená „buľkotanie” a ideme spať (v prípade, že huspeninu varíme klasickým spôsobom, počkáme až zovrie a potom nastavíme zdroj tepla, ako keď pripravujeme domácu mäsovú polievku a varíme aspoň 5÷6 hodín – teda až kosti „dobrovoľne” opúšťajú svojich „väzniteľov”).
  5. nuž a toto je pohľad na ukončené „buľkokotanie”; vypneme zdroj energie, vyhodíme uvarenú cibuľu, cesnak, bobkové listy, uvoľnené kosti a pozorne pozberáme z povrchu studeniny nadbytočnú mastnotu.
  6. studeno opatrne precedíme cez veľké sitko do „weindlingu”, alebo inej väčšej pomocnej misy; mäso dôkladne zbavíme kostí, rozložíme na jednotlivé hlboké taniere a cez malé sitko zalejeme 3÷4 polievkovými naberačkami sulcu.
  7. naplnené taniere potom prenesieme do chladnej miestnosti (ja som využil svoj pracovný stôl v garáži a ešte priaznivú marcovú teplotu), aj s miskou so zozberanou „mastnotou” (vynikajúci prostriedok na ošetrovanie uskladnených záhradnických pomôcok cez zimu).
  8. Servírovanie: s domácim chlebíkom, poliate octom a posypané na drobné kocky pokrájanou červenou cibuľou. Ja si však kočoninu na tanieri pokrájam na 3÷4 cm kocky a polejem šťavou z ½ citróna. Spôsob, ktorý som zverejnil, je bohatší na mäso, čo ma „naučila“ moja dcérka Bábika, keď podrástla a už som ju nedokázal presvedčiť („oblafnúť“) jesť túto, aj pre deti, chuťovku vo forme ozdobeného aspiku (na dno formičiek pomleté uvarené paprčky a kolienko aj s kožou, na ktoré som rozprestieral sterilizovaný hrášok s karotkou, vejárik sladkokyslej uhorky a 2÷3 kolieska vajíčka na tvrdo). Ale fajnové mäsko, to áno, to miluje podnes!