Kváskové pšenično-ražné (vy)lievance (fotorecept)
Autor receptu: boise
Nikdy som nerobila lievance. Ani mamina. Ani starká. Stále len palacinky. Lenže ja mám ťažkú panvicu, a ide mi vyvaliť ruku v základe, keď sa snažím palacinku natiahnuť na celú plochu panvice. Takže lievance sú fajn voľba. Ešte k tomu kváskové. Recept som našla na jednom blogu, ale upravila som ho podľa seba. Lebo ja nikdy s ničím nie som spokojná :) Postup- Ak ste si už hrdo pripravili všetky suroviny na stôl, že sa s vervou pustíte do tohto receptu, tak vás musím zabrzdiť. Vajce pekne odložte nazad do chladničky. Do zajtra ho nebudeme potrebovať. Dnes len dlhá predohra bez vajca :) S vajčiskom sa zahráme zajtra. Možno bude trochu frustrované, ale nenechajte sa zlomiť!
- Keď je vajce bezpečne uväznené v chladničke, do väčšej nekovovej nádoby si nasypeme a nalejeme všetko ostatné. Čiže kvások, mlieko, ovsené vločky, cukor - ja som použila trstinový, vanilkový cukor (2x), múku jednu aj druhú, štipku morskej soli a kôru z citróna. Ten môj sa tváril biocitrónovo a krásne voňal :) Inak netreba to preháňať s tou kôrou, stačí máličko.
- Pohabarkujeme (sa mi zapáčil ten výraz od starkej) všetko dokopy. Prikryjeme potravinárskou fóliou a dáme do chladničky. Do druhého dňa priatelia, takže vidíme sa zajtra! ;)
- Dobrý deň varecháči, vitajte pri druhom diely Kváskových pšenično-ražných lievancov. Zopakujme si, čo sme včera robili. Zavreli sme do chladničky jedno frustrované oduté vajce a pripravili sme si "takmercesto" na lievance. Prišiel čas pokračovať. Ale ešte predtým ako začneme, nazrieme do chladničky a skontrolujeme psychický stav nedávno ohrdnutého vajčiska. Zdá sa že pobyt vo dvojici mu prospel.
- Cesto vyberieme z chladničky, malo by vyzerať možno aj nejak takto (teda malé bublinky):
- Ešte stále romantikou oťapené vajce znenazdania rozbijeme a jeho veselé útroby pridáme k cestu.
- Dobre premiešame. Ja viem, tá foto vyzerá rovnako ako tá pri bode 5 ale verte mi, tu je už aj to vajce. Zapracované. Sympatie, nesympatie, proste som ho nezachránila. No a teraz si dáme malú pauzu. Áno zas. Hodinu sa toho nedotýkajte a nechajte pri izbovej (kuchyňovej) teplote odpočívať (v pokoji).
- Tak, hodina prešla ako voda, že, že, že? :) Tak poďme na to. Pripravíme si panvicu, "postrašíme" ju (najlepšie kokosovým) olejom a robíme lievance. Teda v mojom prípade skôr vylievance, lebo som nezohnala takú tú špeci panvicu na lievance. Vyrába sa to vôbec ešte???
- Neobraciame, kým nevidíte malé dierky a nie sú takmer prepečené. Teraz je ten správny moment:
- A tak pražíme jeden vylievanec za druhým, stojíme pri sporáku a užívame si ožarovania nie len slnečného, ale aj plynového a myslíme na to, že pot sú vlastne slzy tuku. Takže tuk plače že ide z tela preč. Nepovieme mu že nech mu nie je smutno, že za chvíľu vďaka lievancom sa pneumatika okolo pupka vráti...A po istom čase, keď si budete myslieť, že toto nikdy neskončí, zrazu sa cesto minie a vy budete mať možno tak ako ja, 19 utešených vylievancov.
- Potom to už len s vypätím posledných síl ozdobiť a dochutiť (jogurt s vanilkovým cukrom, domáci višňový lekvár, ovocie, ale napríklad aj kdejaký sirup a nesirup...) a bez výčitiek svedomia zládovať do posledného kúska. Veď si to aj po takmer dvoch dňoch aj zaslúžime, nie? Dobrú chuť! :)
|
zatvoriť