Jemná polievka z lúpaných paradajok s cuketami (fotorecept)

Autor receptu: sracz

Ako prvá, nás toto polievkou pohostila naša neter Haidi, počas našej návštevy v Phoénix Arizóna. To boli moje prvé Vianoce, keď som videl kvitnúť nielen kaktusy. Urobila ju v krémovom variante a nám veľmi chutila. Dostal som sa k jej originálnemu rcp v časopise „Starters & Soups Winter 2005“, s názvom „Fresh tomato soup with dised zucchini“. Suroviny, príprava i náročnosť sú naozaj jednoduché. Predpokladám však, že aj Vás milo prekvapí svojou chuťou, teda ak ste ochotní si ju uvariť a ochutnať!

4÷6
porcie
12÷15 minút
príprava
45÷50 minút
tepelná úprava

Suroviny

Postup

  1. existuje niekoľko jedál, takých dobrých ako táto ľahká osviežujúca paradajková polievka. Môžete si ju pripraviť vopred a na drobno pokrájané mladé cukety (zucchini) pridať do nej iba niekoľko minút pred jej servírovaním. Aby to bola úplne vegetariánska pochúťka, je vynikajúca aj bez ančovičiek! … áno, to je všetko, čo som na ňu potreboval. Dolnú časť každej paradajky som do 2÷3 mm hĺbky nadrezal „na kríž“, uložil ich do pomocnej misy a na minútu_dve ich zalial vriacou vodou. Potom som z nich bez problémov stiahol uvoľnenú kožu a pokrájal na drobné kúsky.
  2. na dno nízkeho ale širokého hrnca som uložil 5÷6 PL masla, ako i konzervu ančovičiek aj s ich olejom a postupne ako sa zohrievali, som ich premiešaval.
  3. potom som na to jemné horúce „purée“ priložil olúpané pokrájané paradajky, pretlačené strúčiky cesnaku,
  4. 2 PL cukru „kryštál krupica“ (v originál rcp sú uvedené dokonca 3, ale postačuje aj len jedna; skrátka treba priebežne ochutnávať) a všetko zalial „škatuľkou“ vývaru. (V prípade, že paradajky sú tvrdé, alebo alebo málo červené, môžete si pomôcť troškou paradajkového pretlaku, alebo krémom z na slnku sušených paradajok.) .
  5. polievku som priviedol do varu, potom som ohrev znížil pod ½ a pomaly ju 25÷33´ varil v neprikrytom hrnci, „semo_tamo“ premiešavajúc, než boli kúsky paradajok na nežno uvarené.
  6. polievku som podľa vlastnej chuti okorenil soľou a čerstvo mletým čiernym korením, odstavil ju z ohrevu a pridal do nej na jemné kúsky („plátky“) pokrájané mladé „maslové“ cukety. Polievku som vrátil na zdroj tepla, nechal ju zvrieť a minútku-dve „prebublať“. Ten krátky čas n aozaj stačí na to, aby sa kúsky cukety nerozvarili a boli tak akurát „al dente“.
  7. polievku som servíroval za horúca, na povrchu hojne posypanú čerstvo pokrájanými lístočkami nami obľúbenej bazaličky voňavej. Komu sa polievka zdá málo hustá, obohatí si ju napr. cestovinovými motýlikami „farfalle pasta“. Praví pôžitkári, ako je to v originál rcp, si do taniera tejto polievky pridávajú aj 1÷2 PL extra panenského olivového oleja i plátky čerstvo strúhaného „parmezánu“ a prikusujú ku nej taliansku ciabattu, alebo rohlíky. My, to akože ja s mojou, asi nie sme tí praví pôžitkári, lebo ololej, parmesan cheese i pečivo sme vynechali. Každému, kto sa osmelí a pridá sa k nám, želáme dobrú chuť!