Jednoduché čerstvé lečo – klasika z čias môjho predpubertnálneho veku (fotorecept)
Autor receptu: sracz
Tak táto voňavá dobrota, teda aspoň pre mňa, nechýbala na našom rodinnom stole od júna do novembra v čerstvom stave. Od decembra do mája sme s chuťou vyjedali zásoby mamky Aňuci, ktoré ich mala v 300 i 700 ml zaváracích fľašiach. V tom čase som bol členom krúžku fanfáristov, ale aj turistov v košickom dome pionierov a mládeže. Medzi kamarátmi som bol obľúbený hlavne preto, lebo som im na výletoch a zrazoch piekol živánsku a varieval nielen guľáše ale aj lečo a inšó pod šírym nebom, v kotlíku. Postup- na dne nízkeho hrnca necháme roztaviť domácu bravčovú škvarenú masť (alebo ololej), na ktorej do peknej červenohnedej farby, opečieme údenú klobásku
- než sa klobáska opečie, umyjeme papriky, odrežeme z nich hornú časť aj s jaderníkom; starostlivo nožom oddelíme horné plátky (~ 4÷6 mm) a spolu s paprikami ich pokrájame na „gustovné“ kúsky; uložíme ich
- na opečenú klobásku, posolíme, premiešame a necháme ich, chvíľočku, podusiť sa vo vlastnej šťave s „famóznou“ príchuťou domácej voňavej údenej pečenej klobásky.
- chvíľočka, uvedená v predchádzajúcom odstavci, = čas potrebný na pokrájanie paradajok (množstvo = ½ množstvo paprík),
- ktoré vmiešame do „blahom odfukujúcej“ predrestovanej papriky v spoločnosti opečenej klobásky;
- premiešame, ochutnáme, prípadne dosolíme, prikryjeme a necháme na ½ teplote dusiť do hotova;
- so spomienkou na Vlastu Buriana_Kráľa Komikov, mnou obľúbeného, obdivovaného a vysoko uznávaného Pána Herca a Človeka, vložíme tri vajíčka do leča, alias do voňavej mňamkodobrotky.
- jemne premiešame a povaríme až do „vajíčokzrazu“ !!!!!!!
- Na sklonku svojho života sa ho naučil jesť aj náš otec_Tati. Čo sa on našu mamku Aňuci „nabuzeroval“ vyberaním klobásy zo svojej porcie. Čisté lečo sme, spolu s bratom Čiňum, veľmi ochotne zjedli. Veď mamičky synáčikov_chrobáčikov dobre vedia, čo dokážu vlčie, šakalie a orlie, vždy hladné žalúdky, večne zývajúce prázdnotou, spotrebovať, zúžitkovať a „spasať“! Aňuci sa muselo čkať aj na „onom“ svete, keď videla ako si jej celokrátkoživotný druh u mňa, v posledných deviatich novembrových koncoch života, objednáva 30 ÷ 40 trojdecových fliaštičiek leča. = príprava veľmi jednoduchá a časovo nenáročná; na troške masti, alebo ololeja, na polotuho udusíme pokrájané papriky s paradajkami a hneď "za horúca" ukladáme do čistých zaváracích fliaš, hore dnom uložíme do zábalu z diek, ráno uložíem do špajze_komory a máme na celú zimu po starostiach, čo pod mäsko či na raňajkový tanier. Polotovar mal, Tati náš, zavarený na celú zimu a potom si len vypražil na kúsky pokrájanú domácu prerastanú údenú slaninku (alebo kus klobásky), prilial lečko, buchol vajíčko a iba tak, z maličkého hrnca, vééééééééľkou lyžicou ho "šmačňe" zjedol spravidla s „kromkou“ chleba.
Podávame za „horúca“, v množstve kto koľko chce a vládze s „burkovčakom“ čerstvého domáceho voňavého chlebíka, s postrúhaným tvrdým syrom, alebo oštiepkom, alebo iba tak – bez ničoho! Nezabudnite sa pozrieť aj na môj nasledujúci príspevok! Ukážem Vám, čo s paprikovými jaderníkmi, alias falošnými „baklažánikmi“!
|
zatvoriť