Huby s vajíčkom - jesenná pochúťka, skoro ako s podpňovkami (fotorecept)
Autor receptu: sracz
Teplá jeseň, majster nad majstrov, kúzelník s paletou farieb. Obľúbený čas mojej
sladkej predobrej mamky Aňuci. Nostalgické spomienky na prechádzky v Čermeľskom
údolí s „vymaľovanými“ listami stromov od Baránka až po Alpinku. No a sem tam
odbehovanie za suchohríbom, hlivou, pôvabnicou fialovou, či dvojfarebnou, ale
nezabúdali sme ani na podpňovky u nás nazývané „podpinky“. Jednoduchá veľmi
chutná huba so širokou škálou využitia! Tu ich nenájdem ani nezoženiem, pomohol som
si nakúpenými "nameko"!
3÷4 porcie |
12÷15 minút príprava |
7÷10 minút tepelná úprava |
Postup- samotrejme, ako väčšina z Vás, aj ja mám najradšej s čerstvými! Keď nemám použijem zasterilizované tým „najprimitívnejším“ spôsobom. Väčší hrniec napustím do ½ vodou, dám zovrieť a postupne čistím a prihadzujem podpinky, kým nie je hrniec plný. Nechám ich prejsť varom. Prevarené podpinky scedím; „naštopchám“ ich do 300 ml zaváracích fliaš, každú zasypem PL soli a zalejem studenou vodou. Fľašu uzavriem a ukladám do ďalšieho hrnca (na spodok hrnca dám čistú handru, alebo staré noviny), ktorý keď je plný fliaš, tak ho dolejem vodou až po okraj. Potom ešte ~ na 5´ dám zavariť. Vyberiem, obrátim vrchnákom dole a nechám, zabalené v deke, vychladnúť. Najlepšie do rána! Takto mi spravidla vydržali až do budúcej úrody. Pred použitím ich stačilo v sitku premyť pod tečúcou studenou vodou a následne pripraviť podľa potreby. Tu ich nemám a pretože máme na ne veľkú chuť, tak som počas návštevy švagra Luxiho z Arizóny pripravil pochúťku z kúpených „nameko“, ktoré mi podpinky najviac pripomínajú!
Na panvici vyškvarím skoro ¼ kila prerastenej údenej slaniny, do ktorej vsypem a krátko orestujem dva zväzky pokrájanej mladej cibuľky aj s „pierkami“,
- pridám huby, menšie ani nepokrájam, podusím, ochutím soľou, čerstvo mletým čiernym korením a drveným jalovcom_borievkou,
- „vbuchnem“ vajíčka, podľa ∑ „stravníkov“ a jedno naviac, PL masla, zamiešam a o 24´´
- „fertych, Maruška prikri sa“
- na tanieri posypem pokrájanou petržlenovou a zelerovou vňaťou, keď mám čerstvý ligurček, tak pridám trošku aj z neho (to je môj obľúbený zelený „trojboj“), ku každej porcii „burkovčiak“ domáceho chlebíka a dobrú chuť!
P. S.: moja milá kamaláska, Maruška Davalovie z Jarkovej v Paričove, ich po očistení dáva do elektrickej sušičky. Suché odkladá v uzatvorenom 5 litrovom pohári. Pred použitím, trebárs do zemiakovej polievky, či kapustnice, iba odoberie potrebné množstvo, nechá „napušic“ vo vode a ostatné už je rutina! Verte mi, že „šmakujú prenáramňe fajňe“!
|