Hovädzí paprikáš
Hovädzí paprikáš s hubami (fotorecept)
Autor receptu: sracz
Slovenské paprikáše ma sprevádzajú odjakživa. Kurací bol najlepší v košickej reštaurácii
„Baránok“, držkový v
motoreste „Eva“ pri obci Figa a z býčich žliaz, budete sa diviť, v bratislavskej záhradnej
reštaurácii po ľavej strane
cesty zo železničnej stanice na Patrónku, ešte pred VÚ Dionýza Štúra. Do dnešného
som použil mix sušených húb z
okolia Košíc, výborné už v obchode „nakockované“ hovädzie mäso, kyslú smotanu a
„šlahetku”. Maslové „nočky” sťa
prílohu, som nahradil slovenskou ryžou (orzom).
6-8 porcií |
15 minút príprava |
100-120 minút tepelná úprava |
Postup- Vstupná zostava, čakajúca na poradie; tie citróny úplne vzadu, sú iba na dekoráciu. Vyťahujem sa pred Vami, alias - vulgo „rucam košického vagáňa spod Šibenej hory”, aké rastú na našej záhradke.
- Začal som inovovaným technologickým krokom, kedy som na oleji v hrnci orestoval „kockované” hovädzie z krku; pravdou je, že hneď za rána som vložil dve hrste sušených húb do porcelánovej misky a zalial ich teplou vodou.
- Mäso sa asi po 5÷7´, s občasným premiešaním, pekne „zatiahlo”.
- Následne som ho kuchynskou „lopatkou” z nerezu preložil do pomocnej misky. Do výpeku som teraz vložil postrúhanú červenú cibuľu, lebo práve takú som mal po ruke, no spravidla na varenie, dusenie a pečenie používam žltú.
- Po premiešaní som pridal celú hlavičku cesnaku, pokrájanú na plátky a
- pokrájanú zelenú hrubostennú papriku so ¼-kami cherry paradajok (sú sladšie), ktoré mi už tiež dlhšiu dobu zavadzali v kuchyni, ale na druhu vôbec nezáleží, keď treba docukrím.
- Po premiešaní som tento voňavý základ 3÷5´ podusil, pridal doň 250 ml pohár sterilizovaných už nakrájaných šampiňónov (Vy, ak nechcete, nemusíte), v pozadí sú už pripravené namočené huby a opečená hovädzinka, óóópatrne premiešal a
- do základu vrátil opäčené kocky mäsa, komplet nadstavil koreninovou „ekipou”: asi 3 PL mamkinej kápiovej domácej pasty, asi KL čerstvo mletého čierneho korenia, zarovnanú PL korenia na hydinu „Nahrin”, kopcom ML (mocca lyžičku) gulášovo-klobásového korenia pána Urblíka z Komárna, a kopcovitú PL soli (dosoliť sa dá bárskedy, hoci aj až na vlastnom tanieri).
- Nasledovali huby aj so šťavou, všetko po nežnom premiešaní a asi 15´povarení (mäso sa pri ochutnávaní jemne rozpádávalo na jazyku i podnebí)
- som „korunoval“ kyslou smotanou a po opätovnom zmiešaní
- aj šľahačkovou smotanou, alebo v starokošickom slangu našich prarodičov „šlahetkou“; hustota omáčky bola tak „akurvát”, nepotreboval som ju riediť ničím.
- Dnes som perkelt servíroval s jednoducho pripravenou slovenskou „ryžou“ alias orzom. Pomaranč a citrón sú na obrázku opäť iba na „flanc“, lebO reprezentujú plody stromov našej záhradky.
|