Domáce provensalské korenie (Herbes de Provence)

Autor receptu: fvoros

Úžasná symfónia vône a chuti ktorá sa hodí sa k mäsu, rybe, do šalátov, omáčok ... proste všade kde chceme obohatiť chuť. Ľudia bez fantázie všade dávajú Vegetu, bulóny a tomu podobný sajrajt plný soli a chémie. Pritom sa to dá zdravšie, chutnejšie, voňavejšie a takmer zadarmo. Ak to porovnám z gastronomického hľadiska je to úplne iná liga.

Suroviny

Postup

  1. Najprv si treba vypestovať bylinky. Žiadna veda rastie to samo. Potrebujú aspoň 4 hod slnka denne a aby im zem úplne nevyschla. Ak je aj zem na povrchu suchá pri koreňoch môže byť vlaha dostatočná, tak netreba moc prelievať. - Neodporúčam kupovať v supermarkete v sáčkoch medzi korením. Tie už často nemajú chuť ani vôňu a navyše by sa to celé výrazne predražilo. V sáčku je pár gramov za pár centov ale 1kg je cca 70€. - Ak si môžete vybrať sadte to von nie do truhlíku. V tom to musíte pravidelne zalievať a rastlina bude permanentne buď preliata alebo vysušená. Potom sú náchylné na choroby. Keď tak radšej samozavlažovací ale poriadne veľký lebo korene majú bylinky hlboko a samozavlažovacie sú dosť plytké. - Nemá zmysel siať semienka ak potrebujete len pár rastlín. Viac vás budú stáť semená a hlina na klíčenie, ako pár malých rastliniek na trhu, ktoré už majú rozvinuté korene a je veľká pravdepodobnosť, že prežijú a bude sa im dariť. Ako ich vystavujú na trhu sú už otužilé na Jarné počasie. Navyše odpadá niekoľko mesačná starostlivosť o mrňavé rastlinky, ak ich pestujete zo semien. - Živé bylinky v supermarketoch sú divne pestované. Majú dlhé stonky a na konci pár listov a desiatky rastlín sa tlačia v malom kvetináči. Z toho už pekná a zdravá rastlina nebude. Je to určené na jednorázové použitie v kuchyni. Možno ešte vyženie pár listov ale stále nič moc. - Ja zvyknem sadiť bylinky do veľkého a hlbokého plastového kvetináča. Šírka je limitovaná miestom kam to chcete dať a hĺbka čo najväčšia ako sa dá kúpiť (min 40cm). Kvetináč zapustím tesne nad úroveň zeme do toho dám požadovanú hlinu akú rastlina potrebuje. Nemieša sa tak pH s okolitou často menej kvalitnou zemou. Hlavným účelom je ale zabrániť, aby sa rastlina rozrástla po celom záhone a udržia si kompaktný tvar. Niektoré druhy spravia za pomerne krátky čas zo záhrady džungľu. Rozrastajú sa pod zemou a výhonky môžu vykúkať aj niekoľko metrov od miesta kam ste rastlinu zasadili. Potom silnejšie vytlačia aj iné druhy. Je to pracne na údržbu. -Esteticky sa tam hodia aj nejaké skaly, ktoré cez deň nasajú teplo a udržia ho na nejakú dobu čo je výhoda v dni kedy je slnka menej. - Moc často netreba hnokiť a ani prelievať. Nepotrebujeme aby to rástlo moc rýchlo už tak budete toho mať viac ako spotrebujete. Radšej nech to rastie pomalšie a stihne dozrieť aj chuť a aróma.
  2. Rastliny rastú pomerne rýchlo a je možné ich priebežne strihať počas sezóny na okamžité použitie. Raz za čas ak sú už moc rozrastené je dobré im dať letný strih a dať usušiť rastliny. Napr. Oregano je možné seknúť celé cca 10cm na zemou a do mesiaca bude rastlina znovu veľká. Rastie to ako Žihlava. Rastliny ktorým drevnatie stonka musí byť rez menej radikálny. Ak je treba stríhať do takého dreva tak nie v čase kedy je dlhodobo horúco lebo kým sa rez zahojí uniká vlhkosť a môže uschnúť časť rastliny alebo aj celá. Podobne pre príchodom mrazov to miesto je nechránené. Napr. Šalvii sa dajú utŕhať listy a na jeho miesto dorastie ďalší. Takto nastríhané rastliny je potrebné usušiť, inak by splesniveli. Napr v papierovej krabici (ta saje vlhkosť), papierové (prípadne darčekové) tašky alebo prútené koše vypadajú krajšie v byte. Ideálne je niekam zavesiť dole hlavou za špagátik. Elektrická sušička je možno aj zbytočná. V lete to je za týždeň suché aj bez vrčania. (Niekde píšu že by sa pridáva aj Bazalka, ale tú je podla mňa škoda sušiť lebo stratí všetku chuť. Radšej si ju vychutnajte čerstvú.)
  3. Usušené listy a kvety sa oddelia od stonky ktorá je na konzumáciu moc tvrdá. Takto nasušené a oddelené to je možné trochu pomačkať čim sa listy rozpadn na menšie kúsky. Zámerne to nejak mechanicky nedrvím lebo by vznikol prášok čo zrovna nepotrebujeme. Stačí tak dosť nahrubo. Zmiešam bylinky všetkych druhov v pomere ako bude vyhovovať prípadne ak niektorú zložku nemusíte alebo zrovna nemáte dá sa vynechať. Pomer je len orientačný netreba to nejak prevažovať. Tie ktoré sú na polievkové lyžice majú aj prirodzene väčšiu úrodnosť/výnosnosť ako napr kvety levandule či majorán toho moc nenasušíte. Tak aj ten pomer sa nejak doladí aj sám.
  4. Takto nasušenú a trochu podrvenú zmes je potrebné uchovať v vzduchotesnej nádobe a ideálne aj pred svetlom. Pred pridávaním do jedla je dobré to podrviť v dlani alebo použitím hmoždiara. Tak dostaneme jemnejšiu zmes a uvolní sa aj úžasná vôňa. Preto to drvím pred uskladnením len nahrubo lebo taký prášok neudrží v sebe aromatické oleje čo by bola škoda, lebo o tom to celé je.