Bravčová panenka

Bravčové medailóniky s parmezánovou kôrkou (fotorecept)

Autor receptu: sracz

Výsledok mojeho kuchárskeho experimentovania so spomienkou na roky mladého „oteckovania“, či skôr, ako ma nazývali moje deti, „tatínkovania“. Vždy som veľmi rád varieval pre mojich „Čvorgľov“, ktoré ma za to odmenili nielen krásnym detstvom, ale aj rastom, výsledkami vo vzdelávaní a dnes už aj vynikajúcimi postaveniami vo svojich lekárskych odbornostiach. Bravčová panenka, alebo ak chcete „zajačik“, bola a podnes je najobľúbenejší druh mäsa mojej dcérky Bábiky, ktorej tento rcp s úctou venujem!

4-6
porcie
15 minút
príprava
15 minút
na 180 °C

Suroviny

Postup

  1. Pohľad na vstupnú zostavu ingrediencií.
  2. Dôkladne dočistenú, odblanenú a umytú „panenku” som pokrájal na potrebné kúsky (kvázi „medailóniky”); do pomocných tanierov som si pripravil „trojboj” na jej obaľovanie, v ľavom sú 2 PL hladkej múky s kopcovitou KL soli a KL čerstvo mletého čierneho korenia; uprostred rozbité vajíčka s 2 PL „šlahetky” a štipkou soli, v pravom jemná strúhanka zmiešaná s čerstvo postrúhanou kôrou z jedného citróna a jedného pomaranča.
  3. Jednotlivé kúsky mäsa som jemne vyklepal v mikroténovom vrecúšku asi na 10÷15 mm hrúbku a ingrediencie „trojboja” na obaľovanie som zmiešal, resp. vyšľahal v ich tanieroch.
  4. Pripravil som si panvicu na vyprážanie, do ktorej som vložil asi po 6 PL masla a doma škvarenej bravčovej masti („šmaľcu”, … ta ňe!?) a zalial ich rastlinným olejom.
  5. Emulzia na vyprážanie sa rozohrieva, tak ja môžem obaľovať! Klasicky, tak ako určite aj Vy doma: hladká múka (ja nadstavená mletým parmezánom, soľou a 4MČL), vyšľahané vajíčka, nuž a napokon „brézle“, teda jemná preosiata strúhanka z bieleho pečiva (u mňa dnes zmiešaná s čerstvo postrúhanou kôrou z umytého citróna a pomaranča – pretože sa jedná o kusy z úrody mojej záhradky, viem že nie sú chemicky ošetrované).
  6. Tuk je rozohriaty na č. 6, znížil som ohrev na č. 4 a obalené „medailóniky“ pekne na zlato-hnedo vypražil tak po 3´ na každej strane,
  7. hneď ich porozkladal po pekáči, každý kúsok posypal parmezánom, tentoraz strúhaným na malých „slzičkách“, a než sa mi elektrická rúra vyhreje na 180 °C (375 °F), zvyšky obaľovacieho „trojboja“ som zhrnul do vajíčkového taniera, pridal štipku-dve jedlej sódy bikarbóny, zmiešal do tekutej emulzie a so spomienkou na dávne, ale šťastné detstvo, vypražil v panvici po mäse na chutné „pampúšiky“!
  8. Po ¼ „hoďke“ v horúcej rúre sa na mojich „rezníkoch“ vytvorila takáto parmezánová kôrka, dopiekli sa aj pampúšiky a
  9. mohol som ich servírovať so zemiakovou kašou, jablkovo-pomarančovým kompótom a cherry paradajkami.
  10. Ešte ukážka možnej raňajkovej formy pre moju Bábiku Angeliku, ktorú by som jej ponúkol s čerstvou hriankou natretou domácou tatárskou omáčkou! … ta ňe?
  11. Na tomto dnes už historickom foto, sme s mojou dcérenkou Princezničkou, dnes-zajtra pomaly už neuveriteľných dvadsať rokov!
  12. A ešte jedne záber so sebachválou; denné teploty už tretí mesiac dosahujú 45÷50 °C horúčavy, Slnko je doslova „vraždiace“, ale na druhej strane potvrdzujú slová mojeho milovaného Pána Učiteľa Ondreja Čisárika, B. P. z 50. rokov: planty papriky majú mať nohy v blate a hlavy na slnku. Tieto moje dorástli už na 150 cm a ešte stále „nahadzujú“ kvety. Pravda je, že napriek prísnemu šetreniu vodou, ich statočne polievam ráno aj večer! Kvôli mojimi stravníkmi požadovanej „hrane“ niektorých jedál, hlavne mäsových polievok, ale aj gulášov, paprikášov a perkeltov, pestujem feferónky, jalapeños, mexické „red hot peppers“ a „serrano chilli“. Na budúci rok, povzbudený terajším úspechom, pridám ešte „cayenne, habanero a poblano“! Po vysušení ich pomeliem na zmes, ktorú žiarlivo stráži a dávkuje moja veliaca „general-admirálka“!