V portfóliu spoločnosti J&T, ktorú založil spolu s Ivanom Jakabovičom, je aj slávne vinárstvo Le Dôme v Bordeaux. To zasvietilo nielen stobodovými vínami známeho garážového vinára Jonathana Maltusa, ale aj supermodernou architektúrou – je za ňou slávny architekt Norman Foster.
Aká bola vaša cesta k vínu? Kedy ste zistili, že víno je viac než len súčasť povesti úspešného muža?
Pamätám si presne okamih zlomu môjho vzťahu k vínu. Kamarát Milan Fabián, majiteľ AGEMU, prišiel do Tatier a ochutnal víno, ktoré sme mu naliali. Spýtal sa ma: "Ako môžeš takéto niečo piť?“ Hneď som si spomenul na môjho priateľa vinára Mira Fondrka, s ktorým teraz robíme víno pod jeho menom. Má pekné butikové vinárstvo v Tomášove a zásobuje vínami Fabiánov zámok v Tomášove.
Čím vás pritiahol Fondrk?
Možno tým, že začal robiť víno v garáži rovnako ako Jonathan Maltus, náš vinársky partner v Bordeaux. Maltus patrí do slávnej generácie garážistov z deväťdesiatych rokov. A keďže Miro Fondrk začal rovnako v garáži a už vtedy bol známy červenými vínami, napadlo mi pozdvihnúť jeho umenie. Prečo mu nepomôcť vybudovať seriózne vinárstvo? Stal sa mojím prvým vinárskym guru, ktorý ma zoznámil z radu vybočujúcimi vinármi a vinohradníkmi Martinom Pomfym z Vinosadov a Milanom Skovajsom z Pezinka. Fondrk mi pomáhal pri prvých úvahách okolo vína v Devíne aj pri výbere vinárstva v Bordeaux. Neskôr som stretol Filipa Nagya, ktorý je dnes hlavný winemaker, vinohradnícka a vinárska hlava všetkého, čo spoločne robíme vo vinárstve Zlatý roh na Devíne. Víno, ak sa mu začnete poctivo venovať, vás privedie k správnym ľuďom.
Ste rozhodný a energický. Zbytočne sa ničím nezdržiavate. Podali sme si ruky a hneď začali s prehliadkou devínskeho vinohradu. Človek sa nestačí čudovať. Vo vinici sa pasie dobytok aj so stádom kôz. Je to ekologický návrat do náruče prírody?
Dobytok sa len tak naverímboha nepasie, on pracuje. Hnojí vinicu, produkuje prírodné hnojivo, to je dnes vzácnosť. Len jedno neviem naučiť kravy, že majú hnojiť do riadkov medzi vinič a nie kde ich napadne, na cestičky a trávniky. Napokon, je to zanedbateľná daň biodynamickému hospodáreniu. Naše kravy zásobujú rodinu mliekom, syrom, podľa mňa robíme najlepší camembert na svete, ponúkame ho v reštaurácii a potravinách Od našich. A máme tu aj kone, nielen športové, ale ťažné, pár slovenského norika muránskeho. Obrábame s nimi vinohrad.
Naposledy priorávali vinič konským pluhom moji nebohí dedovia, bolo to pred 50-timi rokmi. Čo riadok, to deci vínka. Čo vás viedlo k obnove dnes toľko skloňovanej ekologizácie dorábania potravín?
Nemyslím si, že biopoľnohospodárstvo je akýmsi pánskym výstrelkom. Je to čoraz silnejšia reakcia na doterajší spôsob výroby potravín a celkový spôsob života ľudí. Odkedy sme začali chodiť do Burgundska a do Bordeaux, naturálne vyrobené vína sa nám dostávali viac a viac pod kožu. Podľahli sme biodynamike, kde, jednoducho povedané, pestujete a chováte všetko úplne „na zdravo“. Vo Francúzsku som videl obrábať vinice s koňmi. Hoci neviem, či to nerobia niekde skôr pre turistov. Žeby tie obrovské výmery zvládli len s koňmi? Po pravde, ani my nedokážeme obrobiť vo vinohrade s koňmi všetko, ale urobíme veľa. Prečo je to výhoda? Jednak do pôdy padá konský trus, koník pomáha s hnojením, ale hlavne menej utláča zem. Kone, kozy, kravy tvoria s pôdou a vinohradom, zeleninovou záhradou jeden celok. Snažíme sa ho obnoviť.
Vravíte celok, vy ste sa stali najväčším devínskym vinohradníkom. Ako sem človek, ktorý býval v River Parku, vôbec zablúdil a začal budovať usadlosť s rozprávkovou vyhliadkou na zrúcaninu hradu Devín?
Vravím, že na začiatku bolo úplné zlyhanie školstva.
Školstva?
No ako to povedať, na niektoré veci príde človek neskoro a mohol by skôr. Ako mladík som pozeral seriál Dallas. Veľká americká rodina tam bývala na ranči. Uchvátilo ma to. Nejak som zabudol, že každé z dospelých detí malo aj byt. Do veľkého domu na ranči sa prišli len pohádať. Keď sa mi začalo dariť, postavil som multigeneračný dom na Kramároch a očakával, že budeme žiť celá rodina pohromade. Ale chyba lávky. Nik mi nevysvetlil, že nemôžete postaviť jednu kuchyňu pre vlastnú mamu aj manželku. V záujme prežitia rodiny som to vzdal a premýšľal, čo ďalej. Vyriešil to sám život. U Ivana Jakaboviča bola raz párty, pozrel som sa cez plot a za ním húština.
Foto: Archív Patrika Tkáča
A čo bolo za ňou?
Staré, ale úplne zničené vinohrady, v ktorých kedysi hospodárilo družstvo v Devíne. Vinica prerastená kríkmi a dvíhajúcim sa lesom bola pre mňa provokujúcou výzvou.
S deťmi som chodieval na vychádzky na Devínsku Kobylu. Pustnúce vinohrady boli na zaplakanie. Teraz sú znovuzrodené, krásou súperia s najlepšími francúzskymi vinicami. Z čoho ste ich obnovu pred ôsmimi rokmi začali?
Listoval som v starých mapách a majetkových knihách, ktoré dokladovali, že Bratislava, Pressburg – Prešporok a jej okolie vrátane Devína sa vždy živili vínom. Za vlády Márie Terézie však zdvihli dane a Devínčania si povedali: skúsme robiť víno bez daní, tak vznikol slávny devínsky ríbezľák. Potom až za komunizmu sa začalo robiť víno vo veľkom, čo bolo pre režim typické. Do priestoru pod Kobylou pustili buldozéry a bagre. Do toho najlepšieho terroiru.
Le Dôme predáva nový Bordeaux príbeh, jeho spoluautormi sú Východoeurópania, Slováci, Česi. Myslím, že náš čas ešte iba príde.
Kdesi som čítal, že územie v okolí Devínskej Kobyly je pamätníkom štyroch morí, z ktorých sa štyri razy vynorila suchá zem.
A tu násilne narobili terasy, brutálne stiahli pôdu a nebolo jasné, či tu niekedy ešte nejaké dobré víno bude. Verím, že my dokazujeme, že môže byť dobré. Vzácne horninové podložie, plné vápencových skamenelín, rôznych morských aj suchozemských živočíchov, víno miluje. Pri obrábaní viníc na ne narážame. Necitlivý zásah človeka príroda prežila, naše víno sa teda môže rozvíjať a čerpať silu z trpezlivo obnovovanej pôdy a výnimočného podložia s bohatstvom vápnika a ostatných minerálov. Prostredie dáva vínu úžasnú kompozíciu.
Vinohrad vôbec nie je malý, to si všimne každý, kto ide okolo. Aký priestor vinárstvo Zlatý roh vlastne obhospodaruje?
Dovedna pár desiatok hektárov. Časť z viníc, asi 4 hektáre, obklopujú dom, kde bývam s rodinou. Zvyšok je normálne poľnohospodársky obhospodarovaná pôda. Plot okolo vinice vyrástol kvôli zveri, žije tu veľa vysokej a diviakov. Po celom okolí máme 30 ha pôdy až popod les, z toho kvalitné zrevitalizované vinohrady sú asi na 10 hektároch. V príprave je zhruba 5-hektárová plocha. Pôdu nechávame tri roky odpočinúť. Pestujeme tam rôzne miešanky, ktoré nazeleno zaorieme, aby bola pôda, do ktorej zasadíme vinič, plná sily.
Aké odrody pestujete?
Ešte v čase, keď sme nemali vinice v Bordeaux, som si hovoril, kto miluje Bordeaux vína, chce dopestovať aj vlastné Bordeaux, aj keď z Devína. Pestujeme teda Cabernet Sauvignon aj Merlot, urobili sme z nich Bordeaux blend (cuvée – zmes z oboch vín). Je ho neveľa, ale víno sa vydarilo. Máme tu terasu s Pinotom noir, reprezentantom Burgundska, trochu Chardonnay. Z bielych odrôd Rizling rýnsky a Veltlín zelený, v tejto chvíli je to moja najobľúbenejšia odroda. Aj biele vína blendujeme, spájame, ale po svojom.
V čom postupujete inak?
Som citovo závislý od konceptu Bordeaux vín, kde majstrovsky blendujú viac vín v jedno vynikajúce. Dostal som nápad vytvoriť blend z Veltlínskeho zeleného a Rizlingu rýnskeho. Tak sa pod rukami Filipa Nagya, čo je hlavný winemaker a nositeľ myšlienky, zrodilo nové víno s menom Blanc. Môžeme toto víno ročníka 2018 ochutnať. Sú v ňom spojené nielen dve odrodové vína z dvoch polôh vinohradov, ale aj vína dozrievajúce v rôznych nádobách – terakotových amforách, žulovom vajíčku či drevenom sude.
Víno má krásnu jantárovú farbu, akoby odrážalo zlatú jeseň pod Devínskou Kobylou, popod ktorou viedla stará obchodná jantárová cesta. Ako sa vám pracuje s Filipom Nagyom? Dvaja ľudia a na konci jedno spoločné víno. Je to vôbec možné?
Často sme spolu a vína ochutnávame. Víno zbližuje, ale vykáme si. Zlatý roh je moje vinárstvo, Filip je mojím winemakerom, ale súčasne buduje aj svoju značku 7 Rows – 7 riadkov. Ťažko sa nazvem inak ako kapitalistom investujúcim do statkov, víno je pre mňa aj investícia aj radosť, mám najradšej, keď vzniká takáto kombinácia. Ale spraviť to môžete dokonale len vtedy, keď máte šťastie či nos na dokonalých ľudí. Filip je dokonalý, spoločne robíme maximum pre devínsky terroir, aby sme ho dostali na európsku mapu. Už ho tam dostávame – prostredníctvom vín Zlatého rohu a 7 Rows, jeho 7 riadkov.
Aký je medzi vašimi vínami rozdiel?
Oproti hlavnému vinárskemu prúdu revolučným spôsobom obrábame vinohrady aj tvoríme víno. Ale Filipovo víno je ešte viac výstredné, má taký hipsterský look. 7 Rows je veľmi obľúbené aj v najlepších reštauráciách západnej Európy. Inšpirácia prišla z argentínskeho vinárstva Catena Zapata, ktorého winemaker má vlastnú značku s provokačným názvom El Enemigo – Nepriateľ. Spoločne zdieľame vinohrady, ktoré Filip svedomito obrába, sú ako obrázok. Z úrody mu predám hrozno a on urobí víno divokejším spôsobom, necháva ho dlhšie macerovať na šupkách, spracúva ho ako kedysi na území prastarého Gruzínska v nádobách kvevry. Vzniká z toho víno „divočák“, ale je oň záujem.
Kto vás dal s Filipom dovedna?
Nejaký dobrý kamarát, keď som hľadal akurátneho človeka pre projekt na Devíne. Filip spomína s láskou na vysokoškolské časy v Lednici, ktorá je liahňou kvalitných vinárov. Južná Morava je dnes plná mladých vinárov. Na Devíne by sme radi mali viacej ľudí s Filipovým talentom. Takých, ktorí by povedali, chcem zasvätiť svoj život vínu, vytvorím špičkový vinohrad na piatich hektároch. Hľadáme ich, ale zatiaľ sme takých nenašli. Túžime po rôznorodejšej produkcii vína, aby nebolo na Devíne iba zopár vinárov.
Nie je problémom začínajúcich vinohradníkov a vinárov kapitál, nedôvera vo vlastné sily či chýbajúce povzbudenie? Ako von zo slepej uličky?
A načo sú sociálne siete? Som otvorený človek. Nepamätám sa, že by mi niekto napísal odkaz: Milujem víno, som v tom dobrý, dajte mi príležitosť. Ani jeden jediný. A čítame s Filipom všetko.
Čo z vašej strany znamená dať príležitosť?
Urobiť projekt. Niekto dá peniaze, niekto nadaný ho realizuje, poctivo odpracuje a keď je úspech, tak sa podelia. Je to jednoduché. Hoci sa v Devíne začínajú Malé Karpaty, nepovažujú nás za malokarpatských vinárov, tie sa v mysliach ľudí začínajú od Rače. Potrebujeme zmeniť pohľad na slovenské víno, celý Malokarpatský región a špeciálne na Devín. Nechcem krivdiť chlapom, čo robia víno v Devíne, ale väčšinou ho dorábajú v malom a skoro nik ho nepredáva. Predstavujem si viacej značiek vína z Devína, je to beh na dlhú trať. Ale som optimista, vinohradov je dosť. Poďme viac spolupracovať.
Prečo je teraz, na začiatku 21. storočia, 8-tisíc rokov po prvom kontakte človeka s vínom, taká snaha vrátiť sa k pôvodným prameňom a pôvodnému spôsobu výroby vína?
Je to vďaka tomu, že našťastie bohatneme a máme viac rozumu, múdrieme, vďaka tomu máme šancu rozmýšľať nad tým, čo jeme, pijeme a keď sa nad tým zamyslíme, vždy by to prírodné malo byť lepšie ako neprírodné.
Foto: Archív Patrika Tkáča
Na prelome rokov 2021 a 2022 v Saint-Émilione otvorili jednu z najimpozantnejších vinárskych stavieb sveta, vesmírne vinárstvo Le Dôme. Investícia J&T prekvapujúco premostila Slovensko s najslávnejšou oblasťou Bordeaux. Ako sa to stalo?
Príbeh je jednoduchý. Zamiloval som sa do vína a mal som pocit, že sa spoločnosti lepšie darí, takže si treba kúpiť niečo v Bordeaux. A podarilo sa. Máme jeden z najväčších vinohradov v Saint-Émilione. Pre zaujímavosť, v celom Bordeaux je 8000 vinárstiev, v samotnom Saint-Émilione je ich tisíc. Jedno však treba vysvetliť.
Čo také?
Kým Zlatý roh v Devíne je moja privátna investícia, vinárstvo v Bordeaux je väčšia vec – súčasť investičného portfólia spoločnosti J&T. Prostredníctvom dcéry J&T Wine Holding vlastníme v Bordeaux vinárstvo Chateau Teyssier, ktorého súčasťou je vinárstvo Le Dôme, a máme tiež dve vinárstva na Morave.
Le Dôme je kapitálny úlovok.
Isteže. Vo svete vína všetci dobre poznajú hodnotiteľa Roberta Parkera. Z 24 Parkerom najlepšie hodnotených vín v rozmedzí rokov 2000 – 2015 sú štyri vína z Le Dôme. Máme stobodové vinárstvo od Parkera, aj keď mnohí ho považujú za kontroverzného, je rešpektovaný.
Foto: Archív Patrika Tkáča
Ako ste sa ale dostali k Le Dôme?
Hľadali sme vinárstva, ktoré sú na predaj. Stretli sme sa s Jonathanom Maltusom, známym vinárom garážistom, ktorý figuruje vo všetkých vinárskych encyklopédiách. Poznali sme ho, už z predchádzajúcich kampaní, keď sme nakupovali v Bordeaux víno. A Maltus odrazu hovorí: „Páni, na predaj je Chateau Teyssier. Štyridsaťhektárové vinárstvo, bežný Saint-Émilion, so vždy vyše 90-bodovými kvalitnými vínami, fľaška po takých 20 eur, ale predsa len normálne vinárstvo, jedno z mnohých v Saint Émilione. No mám tu špecialitu – desať hektárov Le Dôme, ktorého vína porážajú všetko ostatné.“ Vysvitlo, že Maltus je jediný známy Angličan dorábajúci víno v Bordeaux. Jeho víno sa podávalo na svadbe princa Wiliama, a práve on mal sen postaviť si za života veľkolepé dizajnové vinárstvo.
Ale to podstatne menilo situáciu, nie?
Veruže áno. Maltus navrhol: „Kúpte odo mňa Chateau Teyssier, ja si postavím nové vinárstvo. Mám dohodu s pánom Normanom Fosterom, veľmi starým, ale veľmi významným architektom, ktorý mi nakreslil, ako by chateau mohlo vyzerať.“ Zareagoval som protinávrhom, že chceme byť súčasťou rodiaceho sa príbehu, kde krásu vína mala podčiarknuť výnimočná stavba. Maltus sa zamyslel a vraví: „Dobre, chlapci, uvažujme, ako by sme to spravili spolu.“ Nechcel byť v partnerstve, pravdaže, malý, ale uvedomoval si, že ide o veľa peňazí. Napokon sme dospeli k dohode: 80 percent Le Dôme získa J&T Wine Holding, 20 percent Jonathan Maltus a jeho rodina.
Kto má vinárstvo, musí ho ustavične zveľaďovať, starať sa o vinohrady a víno. Ako ste si podelili úlohy?
Jonathan Maltus je naďalej zodpovedný za riadenie vinárstva, je hlavným winemakerom, je to stále veľmi aktívny, činorodý muž. J&T Wine Holding zasa získalo na vinárskej prestíži, máme jedno z najlepších vinárstiev v Bordeaux, na pravom brehu rieky Dordogne, a tým pádom na svete. V Saint Émilione sme v prvej štvorke alebo päťke najväčších vinárstiev, lebo priemerné vinárstvo tam má okolo 5 hektárov, naše má 60 hektárov. Z čoho najlepší vinohrad má plochu 10 hektárov.
Norman Foster je velikán architektúry. Ako sa s ním pracovalo?
Na rovinu poviem, do vzťahu Angličan – Angličan, ktorý bol medzi Jonathanom Maltusom a Normanom Fosterom, som nevstupoval. Mám síce od pána Fostera vlastnoručné venovanie, ale o realizáciu stavby sa postarali, samozrejme, odborníci. Z Fosterovho nákresu sa im zakrútila hlava. Keď sa začalo stavať, zavolali mi architekti prostredníctvom nášho Real Estate J&T, a sťažovali sa, že starý pán nakreslil nejakú „malúvku“, ktorá sa nedá postaviť. Odvetil som im: "Nie, nie, chlapci, ja viem, čo to stálo, bude to presne také, ako na tej „malúvke“ od pána Fostera.“ To, že stavbu v presnom zadaní od štúdia Foster Partners zvládli, je skutočne pozoruhodný výkon, pretože z pár čiarok na skici urobili skutočné architektonické veľdielo.
Keď ste ho zočili, zostali ste ohromení a vyhlásili, že skutočnosť prekonáva najlepšie fotografie. Zrejme je to niečo podobné, ako počuť či čítať o vynikajúcom víne a potom dostať dúšok z neho do úst. Čo je na stavbe najúchvatnejšie?
Možno to, ako komunikuje s vinohradom, ktorým je obklopená a ktorý stojí uprostred UNESCO-m chránenej oblasti. Vinárstvo má strechu s unikátnou drevenou konštrukciou s priemerom 40 metrov. Vyzerá ako klobúčik UFO. Tvoria ho vzájomne sa podopierajúce oblúkové trámy, ktoré preklenujú veľký centrálny priestor bez stĺpov. Konštrukcia strechy prirodzene vytvára vo svojom strede šesť metrov široký okulus – guľatý otvor, cez ktorý slnko zaplavuje horné podlažie denným svetlom. Strecha je pokrytá recyklovanými lokálnymi terakotovými škridlami. Sme krásni, aj ekologickí, moderní aj pôvodní. Vyzerá to, ako keby z neba spadol kozmický stroj, ale vôbec neruší krajinu, kde pristál. Vedľa je Chateau Angélus, čo je grand cru premiér A, hovorím o klasifikácii viníc v Bordeaux, opodiaľ Chateau Canon – vlastní ho Chanel, samé veľké vinárstva a medzi nimi skvostný Le Dôme.
Ako sa v Le Dóme popíja víno?
Ako v najkrajšom vinárstve na svete. Ste stále v kontakte s vínom, a nie iba s tým v pohári. Budova má kruhový pôdorys a jej priestory definujú dve rampy. Vonkajšia zdôrazňuje vzťah s miestom a vnútorná umožňuje návštevníkom prejsť jednotlivými štádiami výroby vína. Obe rampy vedú na galériu na hornom podlaží, ktorá je spoločenským srdcom vinárstva s degustačnými stolíkmi. Vinárstvo má, pravdaže, aj elegantný vínny bar a priestor pre zábavu. Galéria je obkolesená terasou s 360 stupňovým výhľadom na vinohrady. V každom ročnom období tu zažijete inú neopakovateľnú náladu.
Patrik Tkáč očami svojho vinára
Filip Nagy, rodák z Košíc, absolvent Mendlovej univerzity v Brne a na oboch brehoch rieky Moravy vysoko kótovanej lednickej vinárskej fakulty má čosi spoločné s jeho partnerom Patrikom Tkáčom – obaja nosia rasputinovskú bradu. Možno ako prejav nezávislosti a živelnosti, ktorou vybavila príroda aj víno. Víno a diskusia okolo neho spája oboch mužov, medzi ktorými je rozdiel takmer jednej generácie. Tkáč má 49 rokov a Nagy 31. Rozumejú si, pretože sa prú.
Tu sú tri Nagyove postrehy o Tkáčovi:
- Rád vníma informácie zo všetkých uhlov. Môj názor na vec je možno najotvorenejší, lebo bývam opozíciou všetkých vecí, ktorými je obklopený.
- Chce počuť, ako sa veci naozaj majú. Keby nebol takým človekom, nebol by som v Zlatom rohu ani ja.
- Zaujíma sa o novinky, o iné názory, o diskusiu, najradšej sa hrabe vo veciach, ktoré sú nejednoznačné, čo je jasné, to ho nezaujíma, ale pokiaľ je niečo nerozlúsknuté, tvrdohlavo vzdorujúce, hľadá spôsob, ako problému prísť na kobylku.
Prenikli ste do sveta veľkého vína, stali sa jedným z jeho subjektov. Ako vás vnímajú?
V našom príbehu je veľa náhod. Ale náhody čakajú na ľudí pripravených konať. Nám sa vinárstvo Le Dôme páčilo od začiatku a vtom sme zistili, že je na predaj, aj keď nie úplne. Jonathan Maltus si chcel zrealizovať svoj sen, čo je lepšie, ako keby vinárstvo iba predal. Niekto povie, že nejakí chlapci z Východu sa tvária, aký geniálny obchod s vínom urobili uprostred Bordeaux. V skutočnosti iné je dôležité. To, že sme si vybudovali dôverný vzťah s Jonathanom Maltusom, veľkým vinárskym mágom. Aj vďaka tomu vzniklo dielo podčiarkujúce génia priestoru, ktorému kraľuje víno. Ideme svojou cestou. Dorábame víno nielen v Bordeaux, ale máme ho aj v Amerike. Naša produkcia vín sa predáva pod značkou World's End. Le Dôme predáva nový Bordeaux príbeh, jeho spoluautormi sú Východoeurópania, Slováci, Česi myslím, že náš čas ešte iba príde.
Ako sa podniká kapitalistom z východu Európskej únie v jej západnej časti?
No niekedy to nie je med lízať. Rakúšania vám vôbec nechcú predať pôdu. Snažil som sa kúpiť v Rakúsku jeden hektár, mám za sebou tri súdy a výsledok nula. Vedia si vymyslieť dôvod, prečo vám ju nepredajú. Musí sa ešte veľa vecí zmeniť.
Foto: Archív Patrika Tkáča
Sú Francúzi iní ako Rakúšania?
Nie sú. Lenže zakladali Európsku úniu. Keby sa tvárili, že vám nepredajú trhové aktívum, načo je potom EÚ? Zatiaľ EÚ pomáha im viac ako nám. Lebo získali trh a predávajú nám svoje výrobky. Netvárme sa, že ide o dobročinnosť. Jednoducho, EÚ je kvôli tomu, aby bol otvorený trh a veľmi otvorene hovorím, že pán Rakúšan, čo mi nechcel predať pôdu, to asi nečítal, ale Francúzi sú z tohto pohľadu, zdá sa, pri niektorých veľkých veciach iní. No v zásade ochrana vlastného trhu pôsobí v EÚ dramaticky, inak ako u nás. My predáme každému všetko a robíme zle domácim. Všetci ostatní robia zle tým, čo prichádzajú. Taká je realita našej politiky.
Ako sa Francúzi zatvárili, keď J&T vstúpilo do Le Dôme?
Nemali sme potrebu vystúpiť vo francúzskych novinách a povedať, že sme kúpili jedno z najlepších vinárstiev. Dali sme iba peniaze, aby mohla vzniknúť ikonická stavba a súčasťou dohody bola kúpa väčšiny vo vinárstve, ale reálny boss Le Dôme je Jonathan Maltus. Spoločne žijeme jeho príbeh. Nehráme sa na Slovákov a Čechov, šéfom našej obchodnej spoločnosti je Talian, víno vyrába Angličan. Sme kozmopolitná spoločnosť.
Napokon, aká je vaša definícia dobrého vína?
Veľmi jednoduchá, vypijete tri fľašky a ráno vás nesmie bolieť hlava. To je základ, ktorý, bohužiaľ, chýba väčšine vín. Neškodnosť vína by mali ľudia brať ako hlavný rozpoznávací znak. Keď vypijete tri fľašky vína a bolí vás hlava, volajte do Zlatého rohu.
Tkáč: investor, bankár aj vinár
Foto: Pravda, Jozef Sedlák
Patrik Tkáč je fenomén zrodený reštauráciou kapitalizmu na Slovensku. Bankár a investor rýchlo po zániku spoločného štátu prekročil Moravu a začal podnikať na oboch brehoch rieky. A hoci je ukotvený v česko-slovenskom priestore financiami, ktoré hýbu ekonomikou oboch štátov, spoločnosť J&T už dávno podniká v globálnom rozsahu.
Kto je vlastne Patrik Tkáč? Iba dravý kapitalista, muž s inštinktom na rozmnožovanie peňazí, s majetkom, ktorý sa zdá bežnému smrteľníkovi nedosiahnuteľný? Alebo je to človek, čo vďaka svojim schopnostiam vystúpil až na pomyselný Olymp podnikateľských úspechov?
Pravda ukazuje Tkáča v menej známom svetle: ako muža zamilovaného do vína, ktoré mu prinieslo radosť. Nebol by to Tkáč, keby s vínom nepodnikal a nemenil krajinu – vo veľkom štýle. Zatiaľ Devín, ale aj južné Slovensko, ako aj veľkolepé Bordeaux, aj tam sa mu podarilo vkročiť. Áno, aj cez víno spoznávame Tkáča a jeho spôsob myslenia.
No ešte aspoň v krátkosti pár slov o Tkáčovi nevinárovi. Prvú banku založil ako dvanásťročný chlapec. Vkladmi spolužiakov boli tuzexové bony, nemecké marky a americké doláre. Keď na to rodičia prišli, musel Tkáč Standart Bank zrušiť a peniaze kamarátom vrátiť.
Reštart prišiel o desaťročie neskôr. Len čo s Ivanom Jakabovičom zarobili peniaze, založili banku. Nakúpili akcie skrachovanej IRB (Investičnej a rozvojovej banky), z ktorej vyhodili jeho otca Jozefa (ten predtým pôsobil v IRB na pozícii riaditeľa). Tajomstvo úspechu? V rozhovore pre novembrový Forbes Tkáč vysvetľuje: „Nepožičiavali sme nikomu, koho sme nepoznali, ako to robili banky v deväťdesiatych rokoch.“
S Tkáčom sa však spájajú aj kontroverzné veci. Známou sa stala kauza, keď v lete 2008 navštívil jachtu J&T v Monaku vtedajší minister financií SR Ján Počiatek. Tkáč s Jakabovičom čelili podozreniu, že sa od neho v predstihu dozvedeli konverzný kurz koruny pred zavedením eura na Slovensku (začalo platiť od 1. januára 2009), čo všetci popreli.
Hodnota majetku, ktorý dnes skupina J&T Financial Group spravuje, sa odhaduje na 11 miliárd eur. Tkáč je muž širokej česko-slovenskej spolupráce. Muž, čo rád zdieľa dobré nápady a podporuje ich. Pochvaľuje si spoluprácu s Čechom Danielom Křetínským.
Kde všade Tkáča ako investora možno objaviť? Napríklad v energetickej spoločnosti EPH (elektrina, plyn), tam jeho podiel časopis Forbes odhadol na 1,5 miliardy eur. Jeho záber je však podstatne širší, zahŕňa napríklad známu americkú „teniskovú“ spoločnosť Foot Locker, britskú poštu Royal Mail aj tamojší obchodný reťazec Sainsbury's. S Křetínskym vstúpil aj do sveta médií, napríklad do českého Blesku či Francúzskeho Le Monde. Angažuje sa v biznise vyrastajúcom zo športu – je v londýnskom futbalovom klube West Hame United. Jeho manželka Iveta, bývalá tanečnica, má vychytenú školu tanca.
Na Slovensku sa Tkáčovo meno spája s aktivitami Tatry Mountain Resorts.