Foto: Stanislava Melcherová
Aké boli vaše kuchárske začiatky?
Bola to celkom dlhá cesta. Doma som najprv skúšal variť ľahké jedlá. Potom som sa rozhodol ísť za kuchára a myslím, že som mal veľmi dobrý štart. „Chytil" si ma totiž jeden šéfkuchár zo 4-hviezdičkového hotela a intenzívne sa mi venoval. Podľa mňa by mal každý kuchár prejsť teplou, studenou aj minútkovou kuchyňou. A tak to bolo aj so mnou. Tlačil som sa stále dopredu. Veľa mi dali starí a skúsení kuchári – naučili ma základy poctivej kuchyne, žiadne mrazené polotovary. Potom sa mi podarilo pracovať ako zástupca šéfkuchára Vojta Artza a Martina Korbeliča. Pôsobil som aj v Rakúsku u jedného michelinovského šéfkuchára. Keď som mal 23 rokov, nadobudol istotu a začal som podnikať s otváraním reštaurácií v Bratislave a okolí. Podarilo sa mi to, myslím, veľmi dobre a profitujem z toho dodnes.
Dnes je jedlo pomerne atraktívna téma. Interesujú sa mladí ľudia o kuchárske remeslo?
V súčasnej dobe si učni väčšinou len „odklepú“, koľko musia. Aj to s odretými ušami, katastrofa. Z triedy, kde je 30 žiakov, vyniká jeden, aj to len tak-tak. Proste, žiaden záujem.
Čím sa zaoberáte v týchto dňoch?
Momentálne otváram hotelový rezort pri Lučenci. Nastavili sme latku dosť vysoko, nejdeme do nejakej zážitkovej kuchyne, ale ponúkame kvalitné troj-, štvorzložkové jedlá. Je to projekt na 5 rokov. V okolí hotela je 22 hektárov pôdy, takže čo sa týka surovín, chceme byť sebestačný. Už teraz máme skleník na bylinky, paradajky, papriku, uhorky a máme aj hydinovú farmu. Práve dokrmujeme husy a kačky pre jesenné a zimné menu.
Na čo sa ešte budú môcť tešiť vaši zákazníci?
Staviame obrovskú kantínu pre 600 ľudí, ktorá bude ponúkať street style na vyššej úrovni – kebab, pizza, burgre, všetko z kvalitných surovín od domácich žemlí až po mäso. Pri hoteli je bazén s morskou vodou, pláž s morským pieskom, palmová záhrada, bar či tenisový kurt. Všetko aj pre neubytovaných hostí.
Je o vás známe, že ste výrazne zredukovali svoju váhu. Ako sa vám to podarilo?
Pred 2 rokmi som sa rozhodol, že musím chudnúť. Nebolo to nič zložité, jedol som jedlá bez cukru, bez múky, preferoval som šaláty a mäso, pil som len vodu. Osem mesiacov som vyslovene drel a schudol som 30 kíl. Teraz občas „ubehnem“ na koláčoch alebo sa vysporiadam aj s celou 2,5-kilovou kačicou. Ak mám pohodu, tak jem normálne, ale keď makám 18 hodín denne 30 dní v mesiaci, tak to už je "na hlavu". Nemám čas sa venovať rodine, zriedka chodím cvičiť, všetok čas trávim v práci. Bohužiaľ, to je ten celosvetový trend.
Vaše najobľúbenejšie jedlo?
Všetko. Od bryndzových halušiek, cez guláš až po ryby, či krevety.
Plány do budúcnosti?
Čo by som chcel dosiahnuť? V 45-tich rokoch ísť do dôchodku. Robím všetko preto, aby som to mohol spraviť. Gastronómii sa budem venovať až do smrti, ale nie takto intenzívne. Chcem sa viac venovať rodine.
Diskusia k článku