Slovenské víno má za sebou celú šnúru medzinárodných úspechov. Ako ich zhodnocujeme?
Prostredníctvom medzinárodných súťaží sa dostávame do povedomia sveta ako krajina, ktorá má naozaj veľmi zaujímavé vína. Svetový trh je presýtený známymi značkami z Francúzska, Talianska či zo Španielska. Ľudia hľadajú niečo jedinečné, originálne, čo nepoznajú, a preto má Slovensko šancu na medzinárodných trhoch. Videli sme to na Expo Osaka 2025 v Japonsku, kde bol naozaj veľký záujem o slovenské vína. Mali sme úspešnú prezentáciu aj v Londýne, ktorú sme začiatkom novembra pre veľký záujem zopakovali. Najdôležitejšie je, že naše vína zaujali distribútorov, tí totiž rozhodujú, čie vína sa budú predávať.
Slovenský trh je pod obrovským tlakom dovozových vín. Dá sa vyraziť klin klinom, teda import exportom? Aké množstvá dokážeme vôbec dostať von?
Dá sa to, má to však zopár háčikov. Predovšetkým musíme zvýšiť ponúkané množstvo. Pár sto litrov na export nestačí, také množstvo sa distribútorom neoplatí ani zaraďovať do zoznamu. Po druhé, nedokážeme konkurovať lacným svetovým vínam. Musíme preto zdôrazniť zaujímavosť a originalitu slovenských vín. To sa nám celkom darí v Japonsku, vo Veľkej Británii, v Číne a do zavedenia ciel aj v USA. To je pre nás cesta, lebo nejde o typické producentské krajiny. Zbytočné je dobýjať Francúzsko, Taliansko, ktoré sú plné vína a ani tam nevedia, čo s ním, hoci naše vína v Bordeaux Francúzov mimoriadne zaujali. Viac sú nám otvorené krajiny s mladými generáciami milovníkov vína, ktoré nie sú silno viazané na vinársku tradíciu. Ročne sa nám darí vyvážať 50-tisíc až 100-tisíc fliaš. Hoci to nie je na pohľad veľké množstvo, pomáha to predaju vína aj na domácom trhu. Lebo keď povieme, že slovenské vína chutia náročnému japonskému spotrebiteľovi, chce ich ochutnať aj Slovák. A to je vlastne pridaná hodnota exportu. Tou ďalšou je, že slovenské víno nadchne Japoncov či ďalších cudzincov a podnieti ich, aby navštívili Slovensko. Víno tak podporuje domáci cestovný ruch.
Jedným z odvetví cestovného ruchu je aj vínna turistika. Využíva ju Slovensko dostatočne?
Propagácia slovenských vín nie je lacná záležitosť. Národný salón vín sa preto spojil so Slovakia Travel, čo prispelo k zníženiu nákladov. Pravda, z vinárskeho hľadiska, máme ešte veľmi málo produktov cestovného ruchu zameraných na víno, pričom aj sami vinári musia byť pružnejší, inovatívnejší. Všade vo svete sa väčšina vinárskych aktivít koná cez víkendy a nie vždy naši vinári sú ochotní mať otvorené aj v sobotu večer. Úplne nám chýba zážitok spojený spolu s vínom, kde víno nemusí byť hlavným, no „iba“ významným a dôležitým partnerom nejakého podujatia. Takéto produkty sa nám zatiaľ nedarí robiť. Musíme sa spájať dokopy s aktérmi iných atraktívnych podujatí a spoločne presadzovať. Je to pre nás aj pre nich veľká výzva.
Prežívame krízu. Nezostáva nič iné, len nápaditejšie a súčasne intenzívnejšie pracovať. Aj sedem dní v týždni. Dokážeme to?
Trafili ste klinec po hlavičke. S vinármi sme boli v Napa Valley v Kalifornii v jednom z najdrahších vinárstiev Opus. Majú otvorené 364 dní v roku. Jediný deň, keď majú zavreté, je 25. december. Inak je stále otvorené. Samozrejme, aj preto, lebo do Opusu mieri obrovský prúd turistov. Američania využijú každú príležitosť na to, aby zarobili o dolár viac a mali sa lepšie.
Vari sme zabudli na dávne príslovie Hosť do domu, Boh do domu?
Musíme sa naozaj viac obracať. Doteraz sme boli zvyknutí predávať víno hlavne cez obchod. Až 90 percent vína sa predalo prostredníctvom obchodu. Nejakých 7–8 percent šlo cez hotely, reštaurácie a iba 2–3 percentá pripadlo na turistický ruch. V Českej republike a v Rakúsku sa pritom predáva až 30 percent vína prostredníctvom turizmu a cestovného ruchu.
Za posledných 35 rokov vznikli nové a aj po architektonickej stránke atraktívne vinárstva. Na čom by sme mali postaviť vinársku turistiku?
Potrebujeme diferencovane pracovať s klientelou, zistiť, akí klienti k nám chodia, a podľa toho navrhnúť program. Zúfalo potrebujeme spojiť sily a dohodnúť sa na termínoch podujatí, aby v jeden víkend nebolo naraz 4 či 5 rovnakých a konkurujúcich si akcií. Treba ich rozložiť v čase, aby každý víkend prilákal inú skupinu ľudí. Poučme sa od vinárov v Hunter Valley v Austrálii, ktoré leží hodinu a pol od Sydney. V podstate sem každý víkend vypadne celé veľkomesto. Vinári sa medzi sebou dohodli a jeden víkend usporadúvajú golfový turnaj, druhý víkend operný koncert, ďalší víkend je zasa zábava pre deti. Tým sa im vždy darí naplniť ubytovacie aj stravovacie kapacity. Presne tento model by sme potrebovali aj my.
Je také ťažké dohodnúť sa na koordinácii, z ktorej by mal každý prospech? Kto by to mal zastrešiť?
Máme tu oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu, ktoré môžu v spolupráci s vinármi vytvárať rôzne ponukové balíčky. Malé Karpaty sú nielen vinársky región, ale je tu aj modranská keramika, husacina v Slovenskom Grobe, sokoliarstvo na Červenom Kameni, Budmerický kaštieľ. Tých atrakcií je naozaj veľa, len ich treba vhodne poprepájať. Robia sa aj pikniky vo vinohradoch. Mnohé z toho sa robí, ale individuálne. To, čo nám chýba, je spoločná propagácia a prezentácia prostredníctvom cestovného ruchu.
Chápu už vinári, že sú odsúdení na spoluprácu? Jednak sami, jednak s cestovným ruchom, ktorého sú súčasťou?
To je výborná otázka. Od septembra organizujeme semináre zamerané na cestovný ruch vo vinohradníctve a vinárstve. O tom, čo funguje, aké produkty by mohli vytvárať, aké sú tu príležitosti a aké sú tu možnosti. Zmena prichádza postupne a súvisí aj s obmenou generácie S rodičmi už pracujú ich dospelé deti, ktoré pobudli vo svete. Uvedomujú si, ako to tam funguje, aké peniaze zarábajú americké, austrálske či západoeurópske vinárstva.
Okrem toho mladí plynne rozprávajú po anglicky.
<An>Komunikácia v angličtine bývala či ešte býva problém, ktorý mladé pokolenie už našťastie nepozná. My, pravda, potrebujeme osloviť nielen zahraničného, ale aj slovenského turistu. Keď sa povie dovolenka na Slovensku, pre Slováka sú to Tatry, možno nejaké kúpele, ale neveľa ich príde, do Malých Karpát, okolia Nitry, Rúbane, Strekova, Tokaja za vínom a s ním spojeným zážitkom. A to je niečo, čo by sme potrebovali rozvinúť.
Prečo?
Totiž, keď ochutnajú víno u vinárov, spomenú si na zážitok a vyhľadajú ho aj v obchodoch a budú ho kupovať. V tom spočíva pridaná hodnota domáceho turistu. Kým zahraničný návštevník príde raz, možno dvakrát, nechá tu nejaké peniaze, ale nevytvára si trvalý vzťah, potom slovenskí návštevníci, ak sa o nich dobre postaráme, ak im ukážeme víno, vinice a gastronómiu v premene štyroch ročných období, môžu prísť znovu a znovu. Krása je v metamorfóze, tá premena je v našej réžii. Len si to musíme uvedomiť.
Ako spolupracujeme s naším aj jazykovo najbližším českým susedom?
S Českou televíziou sme pripravili seriál Krajinou vína po Slovensku, ktorý videli nielen českí, ale aj slovenskí diváci. Pôsobivé zábery vinohradov, pivníc a príbehy vinárov ukázali, aké je Slovensko krásne, čo všetko tu môžu zažiť, ochutnať. Seriál zarezonoval, musíme sa našim susedom viac prihovárať, využiť jazykovú blízkosť, spoločnú históriu, citové puto. A učiť sa napríklad od Czech tourismu, ako sa propaguje domovina. Nejde len o spôsob, ako to Česi robia, ale aj o zdroje, ktoré Praha dáva do podpory turizmu, aj vinárskeho na južnej Morave. Je čím sa inšpirovať. Česi sú hrdí na to, čo dokázali. Úspechy, ktoré Slovensko dosiahlo vo víne, môžu byť nepochybne súčasťou posilňovania hrdosti na to, že sme Slovenky a Slováci, národ, ktorý rozumie vínu a vie ním iné národy očariť.
Hovoríme o zomkýnaní, spájaní sa, ktoré prinesie úspech aj jednotlivým vinohradníkom a vinárstvam. Všetko sa pozná najlepšie na príklade.
Určite áno. Teraz pracujeme na získaní chráneného označenia pôvodu pre Račiansku frankovku, Limbašský silván. Začíname tým, že sa spájajú vinári v jednej obci, aby sa spoločne cez svoje víno propagovali. Veľmi sa teším, že nám sa podarilo zjednotiť vinárov aj prostredníctvom spoločného loga Slovenské víno stále lepšie.
Kedy uvidíme nové logo na etiketách fliaš so slovenským vínom?
Niektorí vinári ho tam už majú. Hovorí to o ich a našom spoločnom napredovaní, lebo slovenské víno je naozaj stále lepšie. Na súťažiach je z roka na rok lepšie hodnotené, to hovorí o tom, že je zaujímavejšie, viac hodnotené a krásne. Neváhajme si s sním spríjemniť všedný deň. Nech nás dobré slovenské víno spája. Je to cesta von z krízy, ktorú prežíva nielen vinárstvo, ale celá spoločnosť.
Diskusia k článku