Možnosť komunikácie s varecháčskym “funclub_om” sa mi zažína páčiť s každým mojim príspevkom do diskusie viac a viac. Táto forma, či spôsob, sa mi zdá vysoko praktická, hlavne vzhľadom na množstvo novoprispievateľov a počet príspevkov s rcp. Dnes sme už privítali rcp # 23 848. Než sa dostanem ku komentu komentov mojeho nového rcp, tak pri mojom tempe krokov a rýchlosti písania, spravidla mám zaradený prevodový stupeň 1 aj s redukciou, sa určite nachádza o pekných pár stránok dozadu, ako dajme tomu, včera! Presne tak to bolo aj s rcp: “Jednoduché čerstvé lečo – klasika z čias môjho predpubertnálneho veku“.
Veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí sa na vône a chute leča, toho nášho, z rokov našich pred_ i post_adolescentných bezstarostných liet pamätajú a neváhali aj túto moju skromnú aktivitu okomentovať!
@3sandra3 – nielen že vyzerá, ale aj je úplne že chutne ...; @hubata - ....... milá Ty moja Papuľka! Veď leto si svojimi charaktermi dokážeme vytvoriť okolo seba aj v zime. Ďakujem Ti za poďakovanie, ... a čo sa týka komentára i fota, snažím sa ísť Tvojim smerom, vo Tvojich stopách! @izabella929 – máš „recht“ a vo všetkom! Aj ja robím viac druhov a kombinujem chute. Prečítaj si, prosím, čo napíšem pre @frona . Každý je strojcom svojho šťastia! Aj s vareškou v kuchyni pri varení LEČA! @zdezda – s Tebou sme už štyria! @ancicka – svätá pravda a ďakujem! Si milá! @frona – veľmi zaujímavý technologický skok, priam volajúci po overení; už som vyskúšal aj ja a musím iba potvrdiť Tvoje slová. Mám nafotené, podľa Tvojho zdedeného návodu a „bars mi šmakovalo“, lebo tak má príjemnejšiu, intímnejšiu, lepkavejšiu konzistenciu – naviac som pridal aj huby portobello=pečiarka (lebo mi dva kusy zavadzali v chladničke)! Vrelo odporúčam a keď ma to naša Sandrika naučí, pridám do diskusie, alebo ku komentu aj foto ako dôkaz. @modrykamen – máš aj Ty pravdu! Kto chce a hlavne môže, pridá aj cibuľu. My sme doma nemohli, kvôli žalvredom, schátralým žlčníkom a pálivým záham väčšiny „stravníkov“, a ja som si už na to zvykol. @arasidka – jééééééééj aký krásny komentík! Ďakujem! Cukor pridávam aj ja, podľa sladkosti paradajok. Každá rozumná žienka si dokáže omotať okolo prsta toho svojho, mimo iného aj jedlom (v prípade Tvojho najstaršieho LEČOM podľa mamičkinej varechy) a aj to úúúúúplne najjednoduchšie lečko ľubkam aj ja – a nie len krát-dvakrát do roka! @irenaw – robím to už viac ako dvadsať rokov a nikdy ma nesklamal. Postupne popridávam jednotlivé varianty ich použitia. Spravidla sú to raňajky, ale keď ich je málo, ostane pod mäso, do polievok, alebo priamo do leča!
Všetkým Vám buď vrelá vďaka a hlboká úcta za Vaše slová! Teším sa na reakcie na ďalšie moje rcp i príspevky!
Tak mi Hubatý nevyznal lásku už dobrých 20 rokov a odkazuje ti či by si si ma nevzal za oceán ...........
@fery si velmi napadity a neunavny. Precitaj si komentare k tvojim debatam i dodatocne za niekolko dni. Vzdy objevis nieco nove.
Ešte aj tá stará " dobrá" krčma za rohom stojí , tiež zmenila majiteľa, ale furt sa volá "U BENDU". Aj keď mi bolo dopriate pobehať viacero kútov našej zeme, nikdy to nebolo dlhšie ako tri týždne. A keď lietadlo pristávalo v Prahe na letisku, mala som pocit , že už som doma, hoci ma čakala ešte dlhá cesta cez celé Čechy až k nám domov. Spomenula som si na maminých príbuzných, ktorí pred vojnou, ale i po vojne odišli dobrovoľne do Ameriky a do Nemecka.Písavali, posielali fotky a občas sa vrátili na pár dní domov. Teda niektorí, ktorí niesli posolstvá od ostatných. Ej, pred tými asi štyridsiatimi - pätdesiatimi rokmi, aká bola tá Amerika ďalekááááááá, skoro neskutočná. Príbuzní sa odmlčali naveky, o mnohých nevieme kde a ani kedy. Tým sa veru o Vareche nesnívalo - teda o tejto našej, kde je Amerika " tot - kúsek za rohem", keď ti stačí vliezť do teho železného ftáka, a ket si porádne narobený trebárs z nejakej kopačky ve vinohradze, neš sa prespíš a odpočineš si, uš ca ženú z letadla ven...".
Ale i tak - občas by som tie cudzie kraje chcela vidieť, veď krucišpagát - ešte nie som taká stará , ale... na druhej strane - som rada, keď vyleziem na naše Karpatské vŕšky peši a na bicykli a prídem domov bez odratých kolien. Akosi rýchlo ten "zdravý život " prešiel, teraz síce viacej cítim, že žijem - dá mi to pocítiť každý kĺb, či krok... Čéče, kedy som tak zmľandravela?