Marec - mesiac knihy

Netušíš, ako si mi touto brnkla po tej správnej klávese na klavíri duše. Milujem knihy, knižnice i antikvariáty. Pohŕdam ľuďmi, ktorí z pre mňa nepochopiteľných dôvodov priam hrdo vyhlasujú, že v živote neprečítali ani jednu knihu. Mala som šťastie, že doma sa vždy čítalo. Dokonca i brat a otec. A to vraj čítanie ženská záležitosť je. Mala som šťastie na skvelé slovenčinárky. Nebudem písať zoznam kníh, čo mi zmenili život. Ale milovala som edíciu Čajka. Nedám dopustiť na Robinsonku. Na Margitu Figuli a jej Mladosť. Na Valju Stýblovú a jej Dům u nemocnice. V Nemecku som zvykla kupovať knihy na blšákoch. Odchádzala som tam s trasúcimi sa kolenami študovať. V náručí krabica plná kníh. Vrátila som sa s pätnástimi krabicami.

Čítam, odkedy som sa to v 1.triede naučila. A, našťastie, číta aj manžel, aj dcéry. Mám množstvo obľúbených kníh. Spomeniem pár; Traja kamaráti, Maroško, Vajce a ja, Modlitba za Owena Meaneho...

Vajce a ja. Betty MacDonald milujem.

V roce 1983 jsem dostala od tatínka knihu. Nevěřila jsem vlastním očím, že by on - šel vůbec do jakéhokoliv obchodu, natož do Knihy. V té době se na knihy stávalo ve frontě a to ve velké frontě. Alespoň u nás. Tatínek byl tenkrát přinucen změnit zaměstnání a tam bylo dobrým zvykem si vzít volno a soupnout si do fronty na knihy. Nechtěl trhat partu a tak šel se ženskými a kolegou postát. Kniha se jmenuje Česká kuchyně, autorky J. A. Fialová a K. Styblíková, vydala Artia v r. 1983. Větší překvapení jsem v životě nezažila. Radovala jsem se velice, kuchařka je moc pěkná, na křídovém papíře, s krásnými fotografiemi a pěknými recepty. Odstartovala moji lásku k vaření, pečení a sbírání kuchařek.
A protože chci být pozitivní, tady aktivně ustřihnu sebe samu. Moje kuchařky jsou lepší než beletrie. Když je procházím, kochám se recepty, fotografiemi - hned je mi veseleji. Fantazie pracuje. Nejen ona, ale za chvíli se k ní přidá žaludek a mozek. Vypluje ego a už do mě vrtá: "Jdi si něco dobrého najít, udělat, uvařit... jdi, máš hlad! Jdi, máš chuť! Jdi hned, to se přece nedáá vydržet!!" Někdy ego zafunguje i bez kuchařek. Evidentně knihy nepotřebuje, vystačí si. Má přece mě!!

Aj keď je tento príspevok bokom od kuchyne, kniha je pre mňa predsa len potravou - duševnou, bez nej nie som ani deň, len ak by bola nejaká prekážka. Čítam od mala, a do knižníc chodím od svojich 8 rokov. Dokonca som nedávno dostala aj Ocenenie čestného čitateľa. Keď sme sa pred 17 rokmi sťahovali mimo BA, do menšieho bytu, musela som zrušiť moju knižnicu, čo som aj dosť oplakala, knihy som buď rozdala, niečo do antikvariátu a ostatné, aj s nábytkom som nechala v byte pre ďalšieho nájomníka. Zo sebou som si vzala len pár kníh, ktoré som dostala od mojich blízkych, tie ostatné stále oplakávam. Moje heslo je - Bez knihy ani deň......dokedy mi oči vydržia. Knihy už rátam na tisíce, všetky žánre, mám zápisník, kde si ich zapisujem, ale začala som veľmi neskoro, mám v ňom len asi 700 prečítaných kníh, čo je len zlomok.....

Čítam veľmi rada. Kiež by som mala viac času... pred časom som dostala do daru čítačku, aj teraz mám rozčītanú knihu. Je to super vec i keď vôňu knihy mi nenahradí. Knihy rada darujem, nevyhadzujem - veď to by bolo barbarstvo. Pevne dúfam, že sa z našich životov nikdy nevytratia. Najviac ma oslovili knihy Jakubov rebrík a Chatrč. Ostali hlboko v mojom vnútri. Každému človeku prajem radosť z čítania a to nielen v marci. Nech je marcom celý rok!

Ja všetky Mayovky, Traja patrači, Edícia Stopy, Zelená knižnica, a tiež veľa odborných, elektronika, radioamaterstvo a aj dosť kuchariek, pred pár dňami som si na burze v TN kúpil Studená Kuchyňa od Evy Mazurovej

A ešte som chcel dodať, kniha ktorú som najviac krát čítal je Dracula od Bram Stoker, od detstva som ju čítal 7x.

@Haji (13.3.2019 16:57)

My -brat a ja-sme žili od raného detstva len s mamou..otec zomrel..peňazí nebolo..ale na knihy vždy..každé meniny,narodeniny,vianoce..základný darček bol kniha..mamina knižnica je ešte na chalupe..pokračovala tá tradícia aj v mojej rodine..
teraz na starobu žartom vravím:
čo s tými knihami..??bol to omyl..radšej som mala vkladnú knižku riešiť-bolo by viac miesta v byte..:-)
najobľúbenejšú knihu nemám..v mladosti dievčenské romány..potom detektívky..neskoršie hľadanie filozofické..potom duchovno ..kuchárske vždy..
Najlepší priateľ človeka: kniha a pes..
:-)

@Radost (13.3.2019 20:49)
Moja babinka, ocova mamka, byla knihomol. Já som to samé. Zdědila jsem knihovnu po babke, k tomu svoje knihy. Na a mojou osobou knihomolstvo skončí. Pomalu můžu trénovat - podle povídky Jana Nerudy Kam s ním. Už jsme to tu řešili a komentovali, znám veselejší témata. Ani tá vkladná knižka už dnes nenese jako dřív. To i ryby braly víc a bejval čistej vzduch...

Pridám sa aj ja, tiež som čítala od detstva veľmi rada a strašne rada som dostávala knihy. Pamätám sa, že jeden z najkrajších okamihov bolo ráno 25.12., kedy už bol konečne pokoj po vianočnom zhone, ja som zaliezla s raňajkami znovu do postele, obložila som sa knihami, ktoré som dostala pod stromček a užívala som si čítanie. Tiež som mala aj zápisník, kde som si písala všetky knihy, čo som prečítala. A niekedy som čítala aj s baterkou pod paplónom, keď už som mala príkaz spať. No a moja srdcovka - Jana Eyrová. Ach jaj, spomienky.... Teraz sa už tiež stále častejšie zaoberám otázkou, čo bude so všetkými tými knihami po nás. Naši mladí majú svojich dosť, knižnice nechcú, kedysi sa sťažovali na nedostatok peňazí na nákup kníh, teraz sa sťažujú na nedostatok miesta. Nuž čo, už to asi necháme na našich potomkov, čo s tým urobia.
A aby som odľahčila - práve včera som čítala historku: Pýtali sa Oscara Wilda, ktoré knihy ho v živote najviac ovplyvnili. A on s humorom sebe vlastným, že "mamina kuchárska kniha a otcova šeková knižka". :-)))

@Haji (13.3.2019 21:08)

tak je..mladosť..
všetkého DOBRA bolo dosť
žiť ako človek-bola cnosť..
dnes-peniaze..peniaze..
ktože tomu ZLU v dušiach žiť zakáže..??
moja 90ročná mama vraví:
toto nie je môj svet
a pomaly sa k nej pridávam..
mávam
:-)

Ja sa tiež rátam medzi knihomoľov, nezaspím, kým si neprečítam aspoň stránku a keď nemôžem spať, tak čítam. Len moje oči už to niekedy nezvládajú, tak si pustím audiknihu z YouTube. Na narodeniny som dostala knihy Hra o tróny, čítam predposlednú, celkove je ich sedem. Rodičia boli obaja knihomoli, brat nie, ich knihy skončili u mňa, ale musela som ich už kopec darovať do antikvariátu, byt sa nafúknuť nedá, pretože ďalšie si kupujem na burzách. V mladosti tiež všetky mayovky, ale i knihy z Čajky. Srdcovky, ktoré som už čítala viackrát je Egypťan Sihuhe od Waltariho, Údolie rozhodnutua od M. Davenport, Anna zo Zeleného domu (tie sa mi podarilo kúpiť, pretože som ich nemala), Betty MacDonald, na odľahčenie čítam Gillerovú. Ale kniha, ktorá má dostala a čítala som ju pred troma rokmi je Rovnako iný ako ja. Samozrejme čítam detektívky, Browna, Frýbovú, kuchárske knihy, Storočný starček je super, čaká ma Analfabetka. Určite som na kopec kníh zabudla, pretože si ich nezapusujem.

A ktora kucharska kniha by nikdy neopustila vasu kniznicu? Ktoru casto pouzívate.
Moje:
Mucniky od Marie Hajkovej
Stara kucharska kniha po mojej babicke, vydana v roku 1947. Je popretkavana rukopisom mojej babicky, pisala tam aj svoje recepty....Moje naj.

@Trencanka

@Trencanka

@Trencanka

@Kimlo Srdcovka.

@Nephilim (14.3.2019 17:59)
Mám presne tu istú, sú tam tie prvé diely, tie som čítal ešte ako školák ale vtedy vyšli ako samostatne knižky... a keď som už ako dospelý chodil do miestnej knižnice, moji synovia chodili ešte ma ZŠ, tak som chodil do detského oddelenia si požičiavať pre seba ďalšie diely s výhovorkou že to beriem pre moje deti... :-) ale sám som si ich aj kupoval v kníhkupectve :-)

@Kimlo Som mladší ročník. Preto sa oplatí chodiť na knižničné výpredaje. Tvár sa ako masový vrah a hlavne udržuj dobré vzťahy s knihovníčkami. Za 20 centov kúpiš poklady. Ale na detské lozím stále. Nech mám čisto v hlave. PS: Môj vavorit bol Strašidelný zámok. Zelené strašidlo. Bezhlavý kôň. Staršie verzie nestáli za nič, ale klasika je klasika.

@Nephilim ...mladšie verzie a favorit. Už mi hrabe.

Čítať ma naučili ešte pred nástupom do 1. triedy. Otec bol vodič autobusu, pracoval na turnusy a ako povinná výbava bola do tašky kniha.
Mama zase predčítavala. TV nebola. Tak každý večer sa zišli susedia, aj 15-20 ľudí a ona v strede nahlas čítala. Ďalší večer si o prečítanom porozprávali.
Do knižnice som chodila od 2.ročníka ZŠ.
S knihou všade. Do školy, pásť kravy, čítala som aj s baterkou pod perinou.
Najkrajší darček bol pre mňa kniha.
V byte nás začali knihy pomaly vytláčať.
Po rekonštrukcií bytu mi doma povolili knižnicu a 100 kníh.
Po presťahovaní na dom je to to isté.
Takže plné krabice, kufre kníh. Už mám zakázané ich kupovať. Aj som ponúkala mestským knižniciam, že darujem asi 1000 kníh. Zoberú 5 ročné dospelácke a detské bez obmedzenia... Ani nehovorím, že 99% majú pôvodné obaly a sú ako nové.
Včera sa mi mailom ozvala jedna nadácia z Vojvodiny, tak snáď to dopadne a budú sa z mojej zbierky tešiť aj iní ľudia.
Už iba stručne. Kniha v radosti, aj v žiali...

@Nephilim (13.3.2019 16:50)

Aj ja. Vždy sa vraciam k jej knihám.

@Nephilim (14.3.2019 17:54)

Mas ich teda pozehnane! Ja mam tiez vela a uz mam vyhliadnutu dalsiu v knihkupectve.

@Nephilim (14.3.2019 17:59)

Tu istu mam aj ja doma. To je skvele citanie. Ja som momentalne v zajati knih od severskych autorov. Nejak ma to pohltilo teraz.

@Trencanka Tie kuchárky sú tak trochu úchyláctvo. So sis ich zbierame. Jednu vyštudovanú nordinavistku a skandinavistku máme doma. Čiže severská literatúra povinná. Len Islanďanom ťažko prísť na chuť. Táto fotka je zo stockholmského letiska. Môj obľúbený autor.

@Trencanka (14.3.2019 16:10)

Moja klasika je od Ľudmila Dullová-Horecká a Libor Vozár Kuchárska kniha, vyd. Osveta 1978. V tom roku som sa vydala, takže som ju zrejme zakúpila ako prvý vklad do novej domácnosti. :-) Už je ako šalát, ale tú si nedám, je to klasika. No a ešte mám ďalších asi 30 kuchárskych kníh a knižočiek a 10 šanónov natrieskaných vystrihnutými receptami, do ktorých, odkedy som objavila Varechu, už ani nechodím, ale zatiaľ nevyhadzujem.

@Evelynba Myslíš túto? Tú naši dostali ako svadobný dar. Akurát naše vydanie je r. 1983. A dúfam, že sa stane predmetom tvrdého boja v štýle KilL Bill medzi mnou a sis.

ja som takto pri výpredaji kníh, keď sa rušila knižnica, kúpil Saturnina.

@Nephilim (15.3.2019 16:35)

Obsah bude zrejme rovnaký, ale obal je iný, tá tvoja bude zrejme reedícia, teda ďalšie vydanie. Pozerám, že tiež je mierne "šalátoidná" :-))), asi tak ako moja bola hojne používaná. Nuž, Varecha je super, ale kniha je kniha. Občas v kuchárkach rada listujem a rada si prezerám fotky jedál, potom dostanem hlad a musím toho nechať... :-)))

@Evelynba (16.3.2019 07:55)
Též ji mám, rok vydání 1983 /viz hore/. Je zachovalá. Zato moje první hrníčková kuchařka Vaříme a pečeme bez vážení, autorek J. Pechová a I. Králová, vydáno nakladatelstvím Laguna v r. 1993 - tak ta je na některých listech hezky "použitá". Samá kapka, varhánky - stopy vedou k nejoblíbenějším receptům.

Nádhera. A ještě jednou nádhera. Já už nemám knihy kam dávat, ale díky manželce se vždy někde najde místečko a neslyším ani slůvko, když si chci knihu koupit. Jenom tak jednou nebylo co dělat a ženuška si pořád něco psala. Holka moje počítala a spočítala že mám 1200 knih a 290 kuchařek. Ono elektronické knihy jsou moderní. ALE NEEVONÍ. ten požitek když vezmu knihu a voní papír a tiskařina. Oblíbená kniha no těžko říct. Každá. Mnohé mám přečtené několikrát. Třeba To by se zvěrolékaři stát nemělo, to je celkem šest knih a čtu je často. Miluju tyto knihy, protože mně připomínají dědouška. On byl zvěrolékař a hodně jsem si s ním užil. Potom mám knihu, kterou jsem nikdy nečetl, ale za nic bych se jí nezbavil. V době největší nouze mně maminka dal k Vánocům knihu Studna supů. No projevil jsem dost nevybíravě že se mně nelíbí. Ten smutek v očích maminky byl strašný. Když jsem dostal rozum, tak jsem si uvědomil, že žádný dárek darovaný od srdce není špatný, naopak má obrovskou cenu. Potom jsem tu knížku každý rok dával sám sobě pod stromeček. Veliké poučení do života. Mm hodně knih podepsaných od přátel. Emil a Dana Zátopkovi při návštěvě u nás, znali jsme se dlouho mně věnovali knihu Naschledanou Emile štuchal velký kamarád vtipy, paní Skořepová její knížku, manželka pana prezidenta Herzoga kuchařku s kterou jsem pomáhal. No a velkou vzácností je Velká kuchařka Viléma Vrabce s věnováním když jsem od něj odcházel. Ale Studna supů je proti nim to nejvzácnější. Jinak mám moc rád knihy Dicka Francise a mám jej komplet. Ale mám rád všechny knihy a moc rád se probírám kuchařkami. Snad je ani nečtu jen tak listuji. No už končím a děkuji za toto téma a srdečně všechny zdravíme.

@Nephilim (15.3.2019 16:35)

Aj ja ju mám, kúpila som si ju po svadbe a učila sa z nej variť a hlavne piecť z kysnutého cesta.

@Danda3 Aj u nás sa podľa nej hlavne pečie. Najmä linecké a Londýnske. Táto kniha je biblia varenia. To kysnuté cesto závidím. Mne nejde. Dosť ho mlátim rukami, že nemusím ani na pilates. Vždy mi na druhý deň stvrdne na kameň. V tomto genetika zlyhala. Mama i babina robili famózne marhuľové koláče aj buchty.

@Klukodvody A preto antikvariáty a knižnice. Kniha musí voňať. Knihovinou. Tak knižnične. Prachom a láskou. Nemám rada nové knihy. Radšej staré. Vždy ma nadchne, keď nájdem poznámky napísané ceruzkou.
Nevadí mi, ak sa rozpadá. Lepiaca páska a nožnice sú poruke.

@Nephilim (18.3.2019 11:53)

Mám takové, mám je ve veliké obálce a dají se prohlížet jen na stole po listech. Má to jednu výhodu. Když chci něco podle ní vyzkoušet, tak si půjčím jenlist. To je u kuchařek a jsou z roku 18...… a dále. Krásný den přejeme.

@Terinka55 (14.3.2019 19:29)

U nás knihy nikdo nechce a tak jsem jich hodně dal na faru a pan farář je dává různě starým lidem, charitě a podobně. Myslím, že tam splní ještě svůj úkol. Opravdu nás knihy pomalu vytlačují, ale srdce krvácí, když jdou z domu. Srdečně zdravíme.

@Klukodvody Nie. Nemyslím, že knihy vychádzajú z módy. Vidím deti v knižnici. Vidím ľudí v kníhkupectve. Pohodlnejšie je čítať elektronicky. Ale kniha nikdy neprestane voňať ako kniha. V meste máme búdku na odkladanie "nechcených" kníh. Chodia na ne ľudia i bezdomovci. A fary mám rada, hoci nie som veriaca. Pozdravujem do Chotěboře. Knižnicu som preliezla zo všetkých strán. A to je len jej malá časť.

A neodpustím si. Táto značka ma dostala.

@Nephilim (18.3.2019 13:43)

No já nevím kdy jsem to tady a kde psal, ale udělali jsme si doma na plotě knihobudku, ale na zimu ji sundávám. Dal jsem tam nápis " Přečti a vrať a nebo si ji nech. " Je pravda, že asi výleťáci si jí nechávají, ale většinou se vrátí a mnohokrát lidé i přidávají. Jak to vyjde, udělám také nějaké fotky. Moc pozdravujeme.

Ďakujem všetkým milovníkom dobrých kníh, nech sú už kuchárske, cestopisné, dobrodružné, či sci-fi. Všetky rozvíjajú našu osobnosť a fantáziu a vnášajú krásu do života. Veď čo môže byť krajšie ako pochutiť si na kváskovom chlebíku, domácej voňavej klobáske a štamperlíčku niečoho domáceho na chate vysoko v horách pri rozčítanej knižke? A keď sa nájde ešte niekto, kto upečie super koláčik, a jeho vôňa nás neprestane štekliť v nose až do večera, patrí sa ďakovať za každý jeden takýto krásny deň.

Dnes jsem si vybavila jednu velmi milú knihu. Je od Jozefa Kronera a jmenuje se Herec nejen na udici. Vyšla v roce 1982 a mohu říct, že jsem se vždycky velmi dobře zasmála a pobavila, když jsem ji četla. Humor byl panu Kronerovi daný do vínku, ale jeho opis životních zážitků prostě nemá chybu. Dnes šel vzpomínkový pořad natočený v r. 2007 Příběhy slavných... Jozef Kroner, ve kterém na něho vzpomínají hlavně jeho dcera Zuzana, Oldo Hlaváček, Juraj Jakubisko a další. Je to 20 let, co odešel domů. Určitě už má Jožko nachytané koše rýb. A andělíčky bolí bříška od smíchu, stejně jako mě u četby jeho vtipné knihy. Petru zdar, milý Jožko!

No u nas to nedopadlo tak dobre. Absolutny nezaujem napriek telefonatom a inzeratom.
To je tak ked sa stahuje z velkeho do mensieho vo facebookovej spolocnosti. Odisiel som radsej prec a robotnici zlikvidovali tisice knih do kontajneru.

@Haji (22.3.2019 20:59)

Haji, PAN herec, pan Josef Kroner, to je top slovenskoho divadla a filmu. Ano, ten vzpominkovy porad jsem sledovala, i Zuzanu Kronerovou mam velice rada. Knihu take mam. Sledovat filmy s nim, to je potrava pro branici i dusi. Samozrejme jsou i jini herci slovensti, tezko vybirat. Kazdy byl velka osobnost. Nekteri jeste jsou.... tak snad dorusta nova generace bardů.

Když jste tu zmínili pana Kronera tak nemohu zmínit knížku a současně seriál, který běžel v televizi. Slovácko sa sůdí a nesůdí. Nádherná četba i podívaná.

@Klukodvody Ja som pána Kronera milovala v Tisícročnej včele. A moje detsvo - gramoplatnňa Maťko a Kubko. Žiadna angína sa bez nich nezaobišla.

Ono to ani nešlo pana Kronera nemilovat. I při dni blbec stačilo vzít knížku, nebo dát desku, později kazetu a bylo hned lépe. Díky mu za to co rozdával.

Začiatkom 50-tych rokov v 2. triede základnej školy mi kamarátka požičala knižku Včielka Jelka zo žltého úľa. Veľmi sa mi páčili ilustrácie a nielen tie, knižku som prečítala niekoľko raz, kým som ju vrátila. Bolo v nej zopár krátkych príbehov zo života včielky. V dospelosti som si uvedomila, že základné vedomosti o živote včiel mám práve z tejto knižky. Keď som mala malú dcérku, tak som po nej začala pátrať. V knižniciach, v predajniach, neúspešne. Myslela som si, že za bývalého režimu je autor zakázaný. Zopakovala som pátranie po narodení vnučky, opäť nič. Škoda. Ale dnes už ju ujo google ponúka, pre malé deti veľmi odporúčam.

Nie som síce malá (relatívne). Ale detské knihy mám ako relax. O tejto som nepočula. Vygooglim. Na knihách pre deti je jedna ľstivosť. Občas sú aj pre dospelých. Milujem knihu "Z deníku kocoura Modroočka."

@Nephilim (26.3.2019 21:56)
Též mám ráda Modroočka, Ferdu Mravence a našlo by se plno dalších. Úžasná knížka pro děti, která mě doslova nadchla: Na panství kmotra čápa od T. E. Tisovského:  www.adplus.cz/167771-na-panstvi-kmotra-capa...
Z této knihy jsem dlouho žila a jak píše @Pivonka - i v dospělosti jsem z této knihy těžila o druzích a životě ptactva, nejen "čapstva". Podobně jsem hltala Lovce orchidejí od Františka Flose:

Dostala jsem je pod stromeček a četla jsem i v noci, s baterkou pod peřinou. Dalo by se pokračovat Vinetuem atd. Moja babka věděla jak mi udělat radost.

@Haji Krucišpízundmačkenpaulsen. Narobila si mi chute. Len kde tie knihy zohnať? Bez Ferdu sa tiež žiadna choroba nezaobišla. Babička nám čítala ako o život.

@Nephilim (27.3.2019 14:50)
Antikvariát, burza apod. Kdyby jsi to měla blíž - tak do dobrých rukou jde podarovat, s láskou!

Mojou celoživotnou láskou je kniha roztomilých básničiek pre deti od Ľudmily Podjavorinskej: Už ho vezú! Vyhrávala som s nimi prvé miesta na recitačných súťažiach v škole, vystupovala na rôznych podujatiach. Keď sa naučil môj syn čítať, stala sa aj jeho najmilšou knižkou. Pred mesiacom sa môj vnuk pripravoval na recitačnú súťaž, tak som ho poslala do knižnice nech si vyberie knižku, ktorá by sa mu páčila. Doniesol práve túto. Lúskali sme orechy a smiali sa na nekonečnej aktuálnosti tohto dielka, ktoré bolo vydané v roku 1965. Potešilo tri generácie a dúfam, že aj ďalšie si nájdu k nemu cestičku.

@Kecupicek
Drieme Muro, zo sna ziva, trn trn trn. Pekne cosi sa mu sniva, trn trn trn. Ze mu mysky chvostikulky sami lezu do papulky, trn trn trn.
Tiez ju mame..

S krížom po funuse (pretože sme sa 15 dní túlali po Egypte a túto diskusiu som zmeškala), ale musím napísať, ako veľmi ma potešila táto diskusia. Patrím k vám, odkedy som ako päťročná zistila, že dokážem čítať sama, že nemusím čakať, kým si niekto nájde čas čítať mi. Som knihomoľ. Odvtedy neprešiel jediný deň, aby som nemala knihu v ruke. Aj nás knihy vytláčali z bytu, ani dom na ne nie je dosť veľký, tak ich zo desať rokov nekupujem. Raz za mesiac zájdem do knižnice, plnú tašku domov dovlečie manžel a ja čítam a čítam. Nové i tie ku ktorým sa vraciam (Remark, Betty McDonald, Tolstoj, Dostojevský, James Heriot, Zdena Frýbová, slovenskí klasici, Zelená knižnica, nedajú sa vymenovť všetky).
Tak do čítania, priatelia.

Neviem čím to je, ale aj ja si stále pamätám tieto básničky, a keď sa to snaží vnuk rýchlo a s chybami prečítať, tak ho od sporáka poopravím a často si spoločne zarecitujeme: -Keď pršalo, mrholilo, žabiatko sa narodilo... Išla sova na tanec , atď. manžel vraví, že až do nemoty. Potom spolu upečieme koláčik, vnuk mi pomáha miešať všetko čo treba. Možno, že by sa to aj dnešným mladým mamičkám osvedčilo. @Nephilim (29.3.2019 11:11)

Akú knihu si si vzala do Egypta? Môj syn tam chodí potápať, išla by som s nimi, ale oni vlezú do vody a čo je sa tam budem nudiť ako pes?@Sovka62 (31.3.2019 08:10)

@Haji , v knižniciach na Slovensku je plno českých kníh, ale pre dospelých, neviem, či aj pre deti. Zapátrám po čápovi aj orchideách, možno budú v preklade.
Z detských veršovaniek nedám dopustiť na Slniečko na motúze od Eleny Čepčekovej. Jej sa to rýmovalo samé, ako na drátku:
"U roháča od rána je veľký krik. Tisnú sa tam čmeliak, mravec, tesárik. Oj, starosti majú veľké, radi by sa zavďačili Medulienke. Veď je marec, čiže čas na dievčatká myslieť zas. V lesoch ešte sniežik leží a povieva vetrík svieži, no snežienky učupené do kríčia, tie vyrastú, tie určite vyklíčia..."