Sú v nej uvedené originálne recepty zozbierané po slovenských
dedinách , kde gazdiné varili skôr od oka a veľmi šporovlivo . Varili
z potravín ktoré dnes už skoro ani nepoznáme a nepoužívame .
Kniha obsahuje okrem receptov aj pranostiky a zvyky z určitých
regiónov . Zaujala a o niektoré recepty by som sa s vami rada
podelila .
Doslovný opis .
Polievka zo žihľavy . ( Liptov )
Koreňovú zeleninu a cibuľu pokrájame na rezance , vložíme do
vriacej vody a varíme . Asi štyri hrste mladej žihľavy umyjeme a
na sitku sparíme vriacou vodou . Pridáme ju do polievky , osolíme
spolu uvaríme . Mäkkú zeleninu a žihľavu pretrieme cez sitko. Z
masla a múky urobíme zápražku, zalejeme vodou a vlejeme do
vývaru .Znova povaríme , pridáme cesnak, soľ a majorán. K
polievke podávame opražený chlieb.
Tak to môže byť dobrota .
Slepá kura . ( Liptov )
Do pol kila krupicovej múky pridáme soľ , 2-3 vajíčka , trocha
vody , vytopenú slaninu s opraženou cibuľkou a posekanú petrž.
vňať . Po vychladnutí z masy urobíme dve knedle, ktoré dáme
variť na 15 -20 min do polievky ( hydinového vývaru ). Uvarené
sa krájajú na plátky a jedia sa samostatne alebo k mäsu .
Úhrabky . ( Kysuce )
Kilo zemiakov ošúpeme, polovicu z nich pokrájame na kocky a
uvaríme v slanej vode .Druhú polovicu nastrúhame , pridáme
múku a vypracujeme cesto na halušky , ktoré vyvaríme v slanej
vode .Na cibuľovom základe udusíme kyslú kapustu , do ktorej
vmiešame halušky a uvarené zemiaky . Pred podávaním jedlo
omastíme vyškvarenou slaninou .
Baranie kotlety s kapustou . ( Orava )
Na dno hlbokého hrnca položíme na plátky nakrájanú údenú
slaninu , na ňu vrstvu nakrájanej hlávkovej kapusty alebo kelu a
naklepané , osolené a rascou posypanébaranie kotlety, ktoreé
prekryjeme novou vrstvou kapusty alebo kelu . Vrch pokryjeme
tenkými lupienkami zemiakov . Osolíme a zalejeme kyslou
smotanou . Hrniec vložíme do väčšieho hrnca s vriacou vodoua
zakrytý varíme dve hodiny .
Bumburica . ( okolie Trnavy )
Uvarenú, ošúpanú a na okrušteky pokrájanú cukrovú repu a
červenú cviklu posypeme rascou , soľou a cukrom .Zalejeme
nevarenou octovou vodou. Necháme 3-4 dni prikryté postáť na
teplom mieste. Jeme s mäsom a upraženými zemiakmi . Doružova
sfarbenú vodu pijeme od smädu a toto " vínko " môžeme dávať
aj deťom .
:-D
Hontianske lepníky .
Z bieleho chlebového cesta vytrhneme kúsky asi vo veľkosti
päste . Rozvaľkáme ich na okrúhle placky. Potierame plnkou z
uvarených , pretlačených zemiakov , ktoré osolíme trocha
osladíme pridáme nasekaný kôpor , vajíčko a vymiešame .
Najlepšie sú pečené v peci .
Žgance ( Hont )
Pol kila očistenej pohánky alebo prosa niekoľkokrát premyjeme
vo vode a dáme variť do 2 lit. vody. Keď začne kaša pukať,
osolíme a za stáleho miešania pridávame múku , kým nezhustne .
Necháme 15 min na teplom mieste . Z masy vykrajujeme žgance
, kroré kladieme do misky s rozpustenou masťou.
( Nepochopila som ,,,, vypražiť ? )
Źgance polejeme vyškvarenou slaninou a môžeme posypať
tvarohom alebo bryndzou . Podávame horúce . Podobné jedlo sa
dá pripraviť aj z kukuričného šrotu .
Liptovské droby .
Rozpraženú slaninu a sadlovlej do jemne nastrúhaných surových
zemiakov .Pridáme nakrájaný cesnak, cibuľu , mleté čierne
korenie , soľ, uvarenú pomletú krv . Premiešame a plníme ovčích
čriev . Hotové vyvaríme vo vode a až potom pečieme . do plnky
môžeme pridať aj uvarený a pomletý bravčový bôčik.
Droby boli v minulosti pre obyvateľov Liptova obľúbeným a
charakter. jedlom , často ich pre to prezývali drobári. Pripravovali
sa najmä na jeseň , keď sa rezali ovce a bol dostatok loja a čriev .
Spišské džaky .
Zemiaky obielime pokrájame a dáme uvariť do osolenej vody . Po
uvarení scedíme, pridáme 3/4 hladkej múky , premiešame a
necháme 5 min. stáť . Potom vypracujeme hladké cesto ,
pomocou lyžice formujeme guľky vo veľkosti orecha . Do
rozpálenej masti pridáme pokrájanú údenú slaninu, postrúhanú
cibuľu, popražíme a guľky polejeme .
?? A čo guľky nevariť ? nesmažiť ? škoda vyskúšala by som .
A nakoniec Domáce pivo ( okolie Trenčína )
2 lit. jačmeňa necháme vyklíčiťa usmažíme dotmava . .Jeden
plech naplníme rozkrájanou cukrovou repou a dáme do pece
sušiť, až mierne piecť . Spolu s chmeľom povaríme jačmeň a
repua pridáme kocku droždia. Po uvarení zmes vlejeme do
kamenného hrnca a necháme šesť dní stáť. Domáce pivo sa pije
chladené, dobre sa pení a chutí ako čierne pivo .
tiez sa nevaria len sa necha muka dojst v horucich zemiakoch.
všetky tieto autentické recepty majú svoje čaro, mnohé mi ako dieťaťu nechutili a teraz sa ich neviem dojesť.
Tiez mam dobru knihu "Slovenska kuchyna " od Ruzeny Murgovej /Stefana Murgu z roku 1995. Ta je vsak uz modernejsia a obsahuje vela novsich receptov ktore sa skor varili v bohatsich alebo "panskejsich "domoch . Jeden cas som varila takmer vylucne podla nej - nakoniec sa jej petencial vycerpal a ...zabudla som na nu . Takze sa asi poobzeram po tej "tvojej" knihe , mozno sa raz zijde vnucke ked bude hladat v mojich knihach o 30 ci 50 rokov inspiraciu :-)
Keď vidím to dovážané ovocie a zeleninu tak mi je strašne ľúto, že máme toľko kvalitnej pôdy a nevieme si ju vážiť, neobrábame ju, celá republika je samá burina a odpad. Keby takúto úrodnú zem mali Chorváti, Taliani, ale aj hladujúce africké štáty čo by za to len dali! My tu máme všetko: úrodnú zem, pitnú vodu, minerálne pramene, rieky s rybami - len si to uvedomíme až bude neskoro....
K tradicnym jedlam patria aj kulturne tradicie, ktore si tiez nevieme vazit. Kazdy europsky stat si vazi svoje, ci tradicie, ci kuchynu a chvalia sa s tym, len my akosi stale chceme nieco ODTIAL. Mame prekrasne kroje, piesne, tance, drevorezbarov, vysivacky, tkacky, cipkarky, majstrov na slovo vzatych...... len si to nevieme vazit. Tak isto kulturne pamiatky. Nechame si ich rozkradnut, znicit tak, ze su nenavratne prec. Ach jaj. Je mi z toho smutno. Blizi sa Velka Noc. Kto uz len na svete vie tak krasne vyzdobit velkonocne vajicka ako slovenske zenicky? A nielen skrupinky ale aj tie pecene-medovnikove. Len teraz nedavno mali americke cokies tie cierno biele akesi vyrocie. To bola slava. Ale my, my sme si nechali nase vyrobky zdehonestovat. Lebo to co je TAM je lepsie? Ja ked len vidim tu na vareche, co VY DIEVCATA viete upiec a navarit? Vianocne medovniky, strudle, zaviny, kremese, laskonky a list moze pokracovat. Je dobre napredovat ale zaroven si treba vazit a zveladovat to co mame. Dobru noc.
tie SPISSKE DŽAKY ja poznam ako "džadky", ale je to tak syte jedlo, ze som vzdy potrebovala pomoc segry, ktora na rozdiel odo mna sa ich nevedla dojast. Mne stacilo pal lyzic.
Myka bola vlasten zaaprena, a uz sa so zemiakmi nevarila, len sa spojila so zemiakmi z ktorych sa odliala voda. Nam to robila babk ana sladko s maslom a krystalovym cukrom.