Takže keď ma sestra pozvala k sebe do Čiech, kde vtedy pracovala, ani ma len nenapadol bicykel, ako Reu. Naopak, keďže som bola železničiarska dcéra, mala som režinku na vlak a spôsob cestovania to bol podľa mňa dobrý.
O ceste tam a pobyte v Jičíne pri Hradci Králové len v krátkosti. Cesta tam bola v pohode, kecala som s prítomnými v kupé. Pobyt bol už dosť o hubu, bohužiaľ je moja sestra turistický nadšenec a rozhodne mi musela ukázať Prachovské skály, kde sa natáčala rozprávka Tretí princ, nejaké obrovité akvárium, a vyhliadku z toho najvyššieho kopca široko ďaleko. Keď som sa neochotne dopracovala až na vrch, sestra, ktorá si užívala výhľad, zbadala, že uprene hľadím na zem meter pred svoje nohy. A hneď na mňa:
- Čo to tam okukuješ, pozri hore, taký nádherný výhľad!
- Čo tam po výhľade, ale dušu som ešte nevidela. - odvrkla som a ďalej uprene pozorovala zem.
Zmätená si to rovnala v hlave, takže som upresnila
- Asi sem totiž dopadne, keď ju vypľujem.
No rehotala sa, ako cvok.
Po troch dňoch náročnej turistiky som sa rozhodla, že dušu vypľuť odmietam a vybrala som sa pekne krásne vlakom domov.
Tentoraz som sa v kupé však nestretla so Slovákmi. Sedela tam babička s vnučkou, ktoré sa rozprávali po maďarsky a slečna s mladým mužom, ktorí hovorili po anglicky. Po anglicky sme pár slovíčok vedeli všetci okrem maďarskej babičky, tak sme sa dali do veľmi opatrnej, anglickej komunikácie. Vysvitlo, že slečna a pán boli američania, ktorí tu vystupovali s folklórnym súborom, sústreďovali sa na tance zo strednej Európy, napríklad polku. Slečna pestovala učebnicu slovanských jazykov a poprosila ma, aby som jej pomohla s výslovnosťou slovenských dní, hlavne štvrtok jej robil problémy. Nakukla som do učebnice, informovala ju, že v skutočnosti sa neučí slovenčinu, ale slovinčinu a bolo okolo toho veľa smiechu.
Na ďalšej stanici pristúpila akási pani a tiež sa pridala do našej lámanej anglickej komunikácie. Amíci po chvíli vystúpili ( po tom, čo nás obdarovali odznakmi svojho súboru ) a o dve zastávky ďalej vystúpila aj vnučka s babičkou. S paňou sme zostali samy a pokračovali v lámaní angličtiny. Odrazu sa milá pani zasekla, lúskala prstami a očividne si nemohla spomenúť na zodpovedajúce anglické slovo. Počas tejto cesty sa to stalo nám všetkým ( okrem amíkov )už veľakrát, bola som zvyknutá, tak som trpezlivo čakala, čo z nej vypadne. A viete, čo z nej vypadlo?
- Do prdele, jak se to řekne?????
Na to som sa rozrehotala a pekne po slovensky odpovedala:
- Ježiši, vy ste Češka?! A už dvadsať minút ma tu nútite lámať po anglicky????
Nakoľko moja angličtina, rovnako ako angličtina pani Janky bola fakt biedna, hneď sme prešli do česko - slovenskej komunikácie. A obidve sme sa zhodli na tom, že angličtina síce môže byť svetový jazyk, ale medzi slovákov a čechov rozhodne stavia jazykovú bariéru. :-D
Cestovanie vlakom má občas svoje čaro, najmä keď sa náhodou dajú do debaty zaujímaví ľudia.. tiež som veľakrát zažila takých milých príhod.. len nemám ten dar písania podať to tak vtipne :):):):):)
Príjemný deň.
a to s tým krtincom ma tiež očarilo, musím to do niečoho zamontovať.
Je to ako u nas doma !:-) Nase dve vnucata su tri -lingvalne a teda rozpravaju troma jazymi . Dcera s nimi rozprava po slovensky, otec anglicky a chodia do cinskej skoly kde sa ucia mandarinsku cinstinu . No a kedze ziju v Honkongu kde sa rozprava kantonskou cinstinou , tak su nutene pouzivat aj tuto .Ked mal vnuk asi 5 rokov a ja som bola akurat u nich na navsteve , prisli remeselnici aby natreli plot okolo pozemku . Chlapec sa vozil po dvore na bicykli a so zaujmom ich sledoval .Potom sa zacal jedneho z nich nieco pytat po anglicky . Ten neodpovedal . Tak to skusil po mandarinsky .Nic. Potom po kantonsky.Nic . Nakoniec sa pozrel na mna a zacal po slovensky . Nic . Ja som vnucika lutovala - tokko reci ovlada 5 rocne chlapca a - nedohovori sa :-) Cely nestastny prisiel za mnou a spytal sa : Babi , on je stupid ?/hlupy/ alebo deaf?/hluchy/ . Videla som vsak , ze ten muz normalne rozprava s druhym natieracom, takze hluchy nebol :-) Nasa zahada sa vyriesila , ked prisiel jeho sef . Ten "hlupy"muz prisiel z pevninskej Ciny a rozpraval iba nejakym dialektom , ktore ovlada iba niekolko milionov ludi ....a preto sa nepovazuje za spisovny jazyk:-) Poucenie : mozes ovladat hocikolko reci, nebude ti to nic platne - ked stretnes cloveka , ktory neovlada ani jednu z nich :-)))
A minule ma v robote prisla vystriedat krasna cernoska. Trepali sme hore-dole anglicky a pyta sa ma odkial ma dofuklo. Reku zo Slovenska, to bolo Ceskoslovensko, len sme sa rozviedli a ona hned ahoj, ja som studovala v Nitre.
Raz už nebolo miesto na zaparkovanie nášho trabanta tam kde sme zvyčajne parkovali a tak sme zablúdili. Muž pochádzal z Rimavskej Soboty, takže niečo maďarsky vedel a oslovil okoloidúceho chlapa či nevie ako sa dostaneme na ........ ulicu. Chlap vysvetľoval rukami-nohami, snažil sa ako vedel, až z neho rozčúlene vyletelo:
- kurník, jak to že sa s maďarom nedorozumiem keď som sám maďar?
Môj muž hneď pookrial:
- kristepane veď ja som z Rimavskej Soboty, ale bývam v bratislavskej Petržalke!
- no a ja som z Lučenca, ale tiež bývam v Petržalke! - potešil sa druhý chlap že nemusí hovoriť už po maďarsky, ale dohodnú sa dvaja maďari aj po slovensky.......