Nakoľko je moja dcéra preberačný a nevďačný jedák, stále skúšam, čo by jej asi tak mohlo chutiť. Tak som si včera zasa zaexperimentovala.
Postavila som sa pred špajzu, ruky v bok a nahodila svoj druhý najlepší hlboko zamyslený výraz. Kukám, kukám...kolienka. Fajn, tie ľúbi. Dala som teda milé kolienka vyvariť a už len popremýšľať, čo k nim.
Špajza si asi povedala, že na jeden deň spolupracovala až dosť a odmietla mi poskynúť novú inšpiráciu. Tak reku, hádam mraznička bude v lepšej nálade...
Bola. Vydolovala som z nej dve kuracie stehná, iba paličky, tie mi zostali pri porcovaní kurčaťa a vždy čakám, kedy ich bude aspoň 8, aby sa mi to oplatilo piecť.
Ale teraz sme zhodou okolností doma samé, ja váru veľmi nemusím, ja sa živím sladkosťami a slanosťami, takže pre princeznú budú stačiť aj dve paličky.
Hodila som milé paličky na olej, že nech sa trochu osmažia a posypala ich čiernym korením a vegetou. Ale zasa, špekulujem, nebude to príliš suché? Možno by sa mohla spraviť nejaká omáčka, hoci pečené kura s omáčkou som v živote nerobila.
Tentoraz štrajkovala mraznička, tak som sa vrátila k špajze, či sa neprestala zdúvať a nezačne spolupracovať. Kupodivu, začala. Objavila som tam načaté korenie na fašírky, načaté korenie na ryby, načaté korenie na divinu, načaté gulášové, grilovacie a ktovie aké ešte koreniny. Hm.
Všetky tie pootvárané sáčky som proste vyklopila do kuraťa na oleji a zaliala vodou. Chladnička poskytla mrkvu, mraznička hrášok... zahustila som to celé múkou a omáčka bola na svete.
Malej som s malou dušičkou naložila na tanier, pretože ten malý terorista síce pochváli, pomasíruje ego, ale málokedy zje. Väčšinou " nie je hladná" a o päť minút ju počujem cupotať dolu schodmi k babke na langoš, buchty, alebo čo prípadne varila ona.
Tentoraz ma prekvapila. Zjedla všetko do poslednej omrvinky a zahlásila: mami, toto bolo výborné! Také mi uvaríš aj zajtra, dobre?
A ja som s hrôzou pochopila, že varenie typu "čo dom dal" má jednu obrovskú nevýhodu - ak použijete zvyšky kadečoho, tak nemáte šancu váš výtvor presne zopakovať. Ja už totiž vôbec netuším, aké koreniny tam išli a koľko toho bolo... proste, už to neochutím tak, ako to bolo ochutené teraz.
Takže moje experimenty zrejme budú pokračovať, napriek tomu, že včera som očividne dosiahla svoj životný úspech - decko skutočne zjedlo, čo som navarila....
alebo ze - co mam uvarit ?
urob to a to, ale tak ako vtedy a vtedy, nie ze zase budes skusat...
a teraz vysvetluj, ze ani panbozko netusi, co som tam vtedy dala a nedala :-)))))