Ako sa u nás sadia zemiaky

martina0812 - fotkamartina0812, 13. apríla 2015
A je tu jar a ďalšia krumpľová sezóna. Pásavky našťastie ešte nie sú, ale kto má záhradu, vie, že prvý raz sa nad krumpľami rozčúli v momente, keď ich ide sadiť. Narobíte sa ako cvok a celý čas nadávate - na rukách pľuzgiere od motyky, pretože ručičky počas zimy sfajnoveli, bolí chrbát, svalovica to istí... Myslíte si, že to máte ťažké? Tak čítajte, ako sme túto sobotu sadili zemiaky my...možno vás to pobaví.

Môj otec má ťažkú fixáciu na sadenie zemiakov. Deň pred sadením pobehuje po záhrade s metrom, kolíkmi a klbkom špagátu, aby PRESNE vymeral ABSOLÚTNE DOKONALÚ dráhu výkopu jarku na krumple. Musí to byť také presné, že keby ste predĺžili naše rady zemiakov, na druhej strane zemegule by sa spojili.

Po tom, čo rozmeria a vykolíkuje krumpľovú plantáž akoby tam chcel postaviť podzemné garáže pre 1000 áut, čaká, kým vykopeme jarok ( ocino má dochrámanú a viackrát operovanú chrbticu, na toto už proste nestačí :-( ... ). Pri tom nás povzbudzuje frfľaním typu:

- Babýýýý, môžem tam namiesto špagátu postaviť betónový múr, aj tak pôjdete nakrivo!...

A keď je to nedajbože naozaj nakrivo, nieto pomoci a jarok treba zakopať a začať odznova...

Okrem toho nám odreže každému z jabloňového prúta presne 20, 25, alebo 15 cm kus dreva, podľa toho, akú odrodu sadíme a ako je napísané na obale sadby a vyžaduje, aby sme tým drievkom merali vzdialenosť medzi jednotlivými zasadenými zemiakmi. On sám náhmatkovo s rovnakým prútom kontroluje...

Tento krumpľový teror je síce mierne švihnutý, priznávam, ale čo, každý má nejakú úchylku a jeden deň v roku to vydržíme. Zvyštných 364 dní sa na tom bavíme. Ale čo urobil tento rok, to jeho posadnutosť posunulo na úplne nový level.

Prosím pekne, ešte predtým, než sme po prvý krát zaťali motykou do zeme, nám pyšne oznámil, že táto sadba vyjde presne na sedem radov a dva metre a na ploche to bude presne po tamten zapichnutý kolík. Všetci členovia rodiny poučení skúsenosťou držali zobáky a len prikyvovali. Ja som však nepoučiteľná a tak som museli podrypnúť.

- Ako to môžeš vedieť? Nikdy nevieme, na koľko radov nám sadba vyjde. A už vôbec nie, kde skončí.

A tak som neplánovane dostala lekciu matematiky a geometrie, na ktorú by aj moji učitelia zo školy len čumeli, podobne ako ja.

Ocino sa vytasil s pokrčenou stránkou z vrecka montériek, zavolal si ma a horlivo mi začal vysvetľovať svoje výpočty. Nepýtajte sa. Pochopila som z toho toľkoto:

On manuálne zrátal, koľko máme sadbových zemiakov ( kusy, nie kilá!!! ), potom premeral šírku záhrady, odpočítal od nej 40 cm na chodník a s týmito číslami ďalej pracoval pre mňa záhadným spôsobom, v ktorom zohľadnil počet zemiakov, ich vlastnú dĺžku, vzdialenosť medzi dvoma zasadenými zemiakmi, výslednú dĺžku radu ( šírka záhrady mínus chodník ), vydelil, vynásobil a ktovie či aj neodmocnil a dopracoval sa k výsledku.

A viete, čo ma dorazilo najviac?!
Večer, keď sme skončili so sadením, som ( nepoučiteľná!!!! ) vzala meter a šla som zmerať výsledok: sedem radov a dva metre... presne podľa otcovho výpočtu.

Ešte si myslíte, že sadiť krumple je o nervy? Skúste si to so mnou vymeniť! :-D

@zareaguj


Diskusia k článku

abdul
O nervy ? To je slabé slovo. Pred rokmi, keď si ma moja omnohodrahšia polovička vybrala za skoropartnera, sme mali ísť sadiť krumple ku budúcim svokrovcom. Asik chcela ohodnotiť výkonnosť organizmu aj v inej oblasti. Čakalo nás 7 vriec . Keď som to videl, šli na mňa závrate ako po pitnej kúre. Skorosvokra rozhodla, že ideme sadiť za motykou. V maštali asi len kôli IMAGE 2 kone, ostatné potrebné náradie ako na poriadnom dvore býva, roztrúsené kade-tade, len nie na jednom mieste. Na vedľa stojaci susedov traktor srali sliepky, výfuk prikrytý plechovkou od paštiky aby doň nenapršalo, a my za motykou ? Vtedy som sa patrične vzbúril a trval na využití nektorej mechanizácie. Napokon ťažšiu robotu oddreli kone a my sme ako-tak tie krumple dostali do zeme. Až neskôr som si za svoj prejav volal na slávu, lebo odvtedy som krumple u svokrovcov nesadil . Asi prišli na to, že jednoduché veci príliš komplikujem.
sovka62
Tak to sú teda zážitky! Ale priznám sa, Martinka, že tvojho otca chápem. Fyzicky to už z objektívnych príčin nezvláda, ale potrebuje sa aktívne zúčastniť, aby bol užitočný, tak robí čo vládze. A že až tak perfektne? To prináša vek, z vlastnej skúsenosti viem, že postupne sa z človeka stáva pedant, ktorý trvá na tom, že všetko musí byť podľa jeho predstáv, hoci na niektoré veci v mladosti s prehľadom kašľal.
@abdul , svokrovcom by sa asi zemiaky nerátali, keby sa pri nich riadne nenarobili. Nejaká mechanizácia im môže byť ukradnutá, oni sadia tak ako sa sadilo "vždy". S tým nič nenarobíš, buď rád, že si pre nich na tento účel nepoužiteľný.
anina6
nuž veru zemiaky sadiť nie je žiadne lážo plážo. tiež o tom niečo viem, aj my sme sadili túto sobotu a tiež som bola patrične upozorňovaná na pravidelné vzdialenosti sadenia zemiakov mojou polovičkou. o tom, že ma bolí chrbát a svalovica riadna, ani nehovorím. ale hlavne, že sú zemiačky posadené, už len vlahy treba, nech nám rastú.
martina0812
@sovka62 , to by som chápala. Ale ocino je užitočný tak, ako hádam ešte nikdy nijaký dôchodca nebol! Vie opraviť úplne všetko, zo žuvačky urobí atómovú bombu, úžasný majster, taký McGyver, všetko vymyslí, všetko opraví, všetko porobí, kde nemusí veľmi namáhať chrbát, strihá stromy, opravuje auto, pestuje plantu, varí, a to všetko u nás doma aj u sestry na dome ( manžel nie je príliš technický typ... ), proste, bez tej krumpľovej buzerácie by sa v pohode zaobišiel. Ale to je proste jeho mánia. :-D
martina0812
@sovka62 , to by som chápala. Ale ocino je užitočný tak, ako hádam ešte nikdy nijaký dôchodca nebol! Vie opraviť úplne všetko, zo žuvačky urobí atómovú bombu, úžasný majster, taký McGyver, všetko vymyslí, všetko opraví, všetko porobí, kde nemusí veľmi namáhať chrbát, strihá stromy, opravuje auto, pestuje plantu, varí, a to všetko u nás doma aj u sestry na dome ( manžel nie je príliš technický typ... ), proste, bez tej krumpľovej buzerácie by sa v pohode zaobišiel. Ale to je proste jeho mánia. :-D
rea1
@martinka , práve som sa zaľúbila. ale nikomu to nehovor. ja milujem ľudí, ktorí sa takýmto spôsobom dokážu k niečomu postaviť, utešuje ma totiž vedomie, že nielen mne šibe presne takto. prepočítať na kus a vymerať na centimeter. až potom som spokojná. len ja sa musím aj pracovne zapojiť, žiaľbohu. :-)))
janealli
No žienky, závidím vám, že už máte sadenie zemiakov za sebou, lebo u nás na záhrade je ešte sneh. My budeme sadiť tak okolo 1. mája (to v prípade, že bude dobrý čas). Ale Martinka, nie takým systémom ako ste sadili vy, ja by som môjho muža, keby čosi také navrhol, poslala na psychiatrické vyšetrenie.
frezia68
@martina0812 :máte doma múdreho organizátora :-)...koľko brigádnikov riadil?Mne toho roku ponúkli časť záhradky a asi po 20.-ich rokov som bola sadiť.Urobila som 2 dosť dlhé hriadky,môj obľúbený hrášok a druhú hriadku cibuľu.Po tej,pre mňa boľavej brigáde na druhý deň svalovica a ja sa vyhováram,že zem je suchá a nedá sa sadiť.Čakám na dážď,snáď sa bude ľahšie kopať?Ešte že ma nik neriadi,lebo by nebol spokojný,napriek tomu ockovi držím palce a pokiaľ má koho riadiť,nech sa realizuje.A @janealli ,nie je to manžel,ale otec a to sa dá jeden deň rešpektovať :-))) ,ešte že sa sadí len raz v roku.
denyany
No, to ti teda nezávidím. Ja nie som kamarátka s poľnými prácami, ale zvládla som v živote kadečo. Už dlho ale nik nechcel našu pomoc, rozumej moju a manželovu. Lebo tiež sme si dovolili robiť hriadky a zahrabávať zemiaky ináč, ako sa to robilo odnepamäti a predstáv mojich rodičov. Ale ten tvoj otec, to je SILA. Čo už? Všetci máme nejakú úchylku.
katka78
@Martina0812 milý zážitok, pobavila si ma svojim vtipným opisom, veľmi príjemne sa mi to čítalo, písanie ti ide od ruky. A tvoj ocko? Každý máme svoje muchy, jeden má to a druhý zase niečo iné a keď sa jedná o rodiča, človek s láskou plní aj trochu šiši požiadavky :-)
Prajem ešte veľa spoločných zemiakových sezón!
martina0812
@frezia , ocino toho roku riadil troch - mamu, mňa a môjho manžela. :-D Asi mu to zostalo ešte z čias, keď na železnici riadil 180 rušňovodičov, takže je kúštik panovačný, ale ako si povedala, je to otec a jedeň deň sa dá vydržať asi čokoľvek. :-D A zvyšné dni sa na tom smejeme. :-D
@katka78 , ďakujem! A správne si to povedala, keď sa jedná o rodiča, z lásky človek splní hocičo. :-D
@denyany , to sa máš! My sme len raz v živote mali kľudné sadenie zemiakov, ale o tom asi napíšem ďalší zážitok! :-D
@janealli , sneh? Kde bývaš?
@rea , poviem to ocinovi, poteší sa, že nie je jediným exemplárom svojho druhu na svete!
@abdul , poznáme... ale u rodičov to praktizovať veľmi nemôžem, keď s nimi musím žiť... :-D
janazjarku
Pobavila som sa ako keby som videla môjho už nebohého otca. V niektorom mojom príbehu tu na vareche som opisovala zdobenie vianočného stromčeka v počte salóniek na vetvičku :-D a o sadení to je skoro na román len tak na ilustráciu ..máme chatu v rekreačnej oblasti kde voľakedy bolo zakázané sadiť čokoľvek okrem kvetov a okrasných kríkov..no iste otec orýľoval okolo chaty tri záhony a ta sa sadiť. Moceme sa s mamou okolo chaty a tá sa pýta "A kdeže máme otca?" no či ja viem ? "Ani auta niet !" šomre si mama. Nuž netrvalo dlho prifičí auto a mama sa pýta "Ty, kde si bol há?" "No, kde by som bol ?" pýta sa otec "Čak pre hnoj!" Hej bol pre hnoj a keďže ho nič iné nenapadlo zobraz zo skrine bielu damaškatovú obliečku na vankúš a ta sa na družstvo načo igelit ? Takto pobalené to šmaril do kufra na kovralovú podlahu !! :-) Mama celkom zozelenela (inak pochádzala zo Zeleného tak niet divu) a otcova reakcia ? No a čo však sa to vyperie !! :-)
ajtakneviemvarit
...no mile damy,musim povedat,ze takých ocinov,co sikanuju pri sadbe zemiakov si naozaj treba vazit.robim so zemiakmi dokonca so sadbou uz vyse 20 rokov,takze akoze by som mozno vedel aj poradit..ale takémuto cloveku niet co radit,on to proste vie..zemiak je svojim spôsobom aj tak skoro burina,co vyrastie vsade..len s akym výsledkom..otcovi zelam vela,vela zdravia,bodaj by sme tu na Slovensku mali viac takýchto zodpovedných pestovatelov,nemuseli by sme krumple vozit zo zahranicia...
rela
Naše dcéry jeden rok sadili zemiaky tak, že každý druhý vhodili do susedovej neobrábanej záhrady. Ocino si samozrejme nič nevšimol a já som sa divila, že máme takú slabú úrodu. Dcéry sa priznali, až keď boli dospelé :-)
zolik
@martina0812 Super clanok. som sa narehnila. krumplovy teror mi pripomenul tiez jeden z pribehov ked sa moja mama pred 8 rokmi prestahovala z BA na Zahorie, z mestskeho bytu do RD s velkou zahradou. Bola tak uchvatena, ze nas vsetkych nahnala zalozit zemiakovu "plantaz". Ja som sa zhodou nahod u nej nachadzala na zasluzenej dovolenke. najprv sme museli vyklcovat burinu, potom sused za uplatu preoral zahradu, 3 dni sme 4 vykmasavali pyr a inu burinnu zlobu, potom sme vyrovnavali, merali, jarkovali, sadili, kopcekovali atd. Ked som nasledne mojej mame vypocitala vsetky naklady spojene s touto jej vysnivanou krumplovou plantazou tak jej nastastie dokapcalo, ze take drahe zemiaky nikde nekupi. Od vtedy mame pokoj a v zahrade su zasadene ovocne stromy a kriky ;-)
marianne
No veru ťažko máte s tatom, baby poslúchať treba:-))
Ja som sa zariekla tohoto roku, že mám ja celé krumple v krumploviciach, slušne povedané. Minulý rok som sa na nich narobila ako kôn a výsledok veru, nie valný. A taká doradovaná som bola,že jakú výbornú liptovsku odrodu som dostala. Niežeby sa neurodili, dosť ich bolo, ale po 10. minútach sa mi v hrnci na kašu rozvárali, to som ešte nezažila bisťu im a divnú konzistenciu mali, také rapavé boli.. Roboty s nimi jak na kostele: zasadiť, orušať, potom sa ohrňajú, a kopajú a ešte ich musím načistiť do hrnca..no moje milé, zlaté bežte ... Bude ryža:-))...a ešte mi ich aj krt podryl...
ajuschka
hahahaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa odpadnem!!!!

skveleeeee!!! co este sadite? :D :D :D



 



TOPlist