@Mesiar50 toť pridal recept na báječný vynález, na perky a ja som v diskusii spomenula, ako sa toto jedlo dostalo do našej rodiny. Tak aby som to trochu rozviedla, veď ma poznáte:
Moji rodičia sa zosobášili 4. 4. 1950. Celé roky sme žartovali na tému 4-tého apríla v Bratislave, že ešte aj štát usporadúva oslavy výročia sobáša tých dvoch báječných ľudí a len aby to ostatným nebolo ľúto, tak sa oslavy kamuflujú názvom Oslobodenie Bratislavy. Aj ohňostroje našim robili, no kto sa ešte takým môže pochváliť? A po svadbe sa obvykle chodí kam? No po svadbe sa obvykle chodí na svadobnú cestu. Moji rodičia, ako nevyliečiteľní športovci, do Vysokých Tatier. Len čo som sa vyliahla ja a bola som schopná samostatného bezpečného presunu z miesta na miesto, chodili sme do Tatier dvakrát ročne. Naše milované Vysoké Tatry. Ale k tým perkám. Nie som si istá na 100 % ale marí sa mi, že mama spomínala, že bývali na Térinke. A každý deň na túru, naraňajkovať sa, zbaliť ruksak, vetrovky, termosku a nejakú poživeň a vypadnúť a loziť kade – tade až do večera. Obedy vznešene ignorovali. Mám z tých čias odložené a starostlivo opatrované zažltnuté čiernobiele fotografie s ozdobnými zúbkovanými okrajmi a na nich jeden či druhý môj budúci rodič, sediaci či stojaci niekde na skalách, usmievajúci sa a mladý. Dosť sentimentu. Mama mi rozprávala: išli niekam na túru, zamotali sa, lebo ešte tam zájsť, tadeto prejdeme, ešte to si pozrieť a tadiaľ okolo sa vrátiť a na chatu sa vrátili až dosť neskoro večer, hladní ako kone, veď tie balíčky, čo sa fasovali miesto obeda ..., no, veď viete, čo vám budem hovoriť. Tak ešte takí, vo vibramách a vetrovkách vtrhli do „jedálne“ a prevádzkar im celý vydesený zvestoval, že „ale my sme na vás zabudli, už nič nie je, všetko sa pojedlo!“ Nuž, čo teraz. Ale bol to asi slušný a pohostinný človek s dobrými nápadmi, uľútostilo sa mu vyhladovanej dvojice a ponúkol im, že v kuchyni ostalo ešte to, čo mal na večeru personál, tak ak by sa neurazili a nevadilo by im to a ... a. Ale keď si hladný, vezmeš zavděk aj suchým chlebom a naši 1) neboli vyberační a 2) od hladu šilhali, tak 3) sa ochotne nechali pozvať na zvyšok toho, čo mal personál. A čo mal personál? Kto uhádne? Jasné, perky mali. Tak im kuchár zohrial a naložil plné taniere maslom poliatych makových periek. Pre rodičov to bolo neznáme jedlo, mamička je od ňju kástlov a otec bol rodený bratislavčan, nič také vraj dovtedy ešte nejedli, ale veľmi im chutilo. Tak mama nelenivá, hneď na druhý deň prepadla kuchára a nedala mu pokoja, kým jej neprezradil, čo vlastne jedli, ako sa to volá a hlavne, ako sa to robí. A tak sa milé perky dostali na jedálny lístok v našej rodine, robili sa (a aj sa robia, občas) len zo zemiakového cesta a lekvárové, posypané makom alebo opraženými prézlami alebo bryndzové, plnené aj posypané bryndzou. Ako sa prišlo na tú bryndzovú variantu neviem, spýtam sa mamy. Ak nezabudnem. Určite ich v dohľadnom čase spravím a pozvem na ne aj mamu, hoci riziko kritiky je vysoké, lebo áno, dobré sú, výborné ale takto si to mala, a toto takto, vieš a lekvár ... a ... a ... veď to určite všetci poznáme. Ale bude rada a bude spomínať a ja budem rada, že ona je rada a že sa jej chce spomínať. Lebo spomienky sú úžasná vec. Len ma strašne serká, že nemám zúbkované radielko, len také hladké, na krájanie pizzy. Lebo tie jediné správne a najsprávnejšie perky majú tvar trojuholníka a sú vykrajované zúbkovaným radielkom. :-))) jana
ako vždy super čítanie.
@sovka moja, v Trnave som za posledných 10 rokov bola raz. na jarmoku v +/- r. 2007-2009. takže tadiaľ cesta za rádielkom nevedie. popozerám, či náhodou nenájdem v BA staré DP a ak nie, tak ak by si bola tak špičkovo benevolentná, dovolila by som si ozvať sa ti. igen? :-)) ďakujem vopred.
ináč - ubytovanie na chate určite nebol žiadny luxus, ubytko pre zopár nadšených tvrdohlavých turistov, veď sa písal rok 1950. pochybujem, že pasantom vyvárali sviečkovú a rízky. :-)
No a k tomu túlaniu sa po Tatrách.. tiež je to naša srdcovka:):):):):)... naučili sme turistike aj naše potomstvo.. a teraz sa muž len čuduje,že ich vídame veľmi málo, lebo každú voľnú chvíľu kamsi idú :):):):) a v lete sa nevídame skoro vôbec -lebo buď sme my kdesi alebo oni.. alebo sa vidíme len keď ideme spolu na nejaký výlet....
obchodík s domácimi potrebami. Perky mi niečo hovvorí, hneď sa na to mrknem.