Zemiaková polievka

Zemiaková polievka aj na víkend (fotorecept)

Autor receptu: sracz

V rokoch povojnových a ešte dlho po nich, u nás doma pod Šibenou horou, táto polievka vyplňovala jeden deň v týždni. Som presvedčený, že na Slovenskou je „bandurkova, gruľova, aj krumpľova” populárnejšia, ako bársktorá iná. Tentoraz som povolil uzdu svojej fantázie a čaroval som, sťa by mi šlo o dušu. Ostal mi domáci hovädzí vývar, sušený ligurček i papričky jalapeño z vlastného „chovu“ a aj o ostatné potrebné som „netrel biedu ani núdzu”. Vône sa „pretekali” a chuťovky „ochkali” po kuchyni!

6-8
porcií
30 minút
príprava
70-80 minút
tepelná úprava

Suroviny

Postup

  1. Starý dobrý zvyk, zavčasu (najlepšie cez noc) zaliať zmes sušených húb vlažnou vodou. Ostal mi dobrý poldruha liter hovädzieho vývaru (t. j. ten All Clade hrniec v pozadí), vo veľkej porcelánovej mise sú už zemiaky (keď už boli olúpané, zistil som ich deficit v spoločnom zábere), v malej miske sú namočené dobré 2 hrste zmesi sušených húb z okolia Košíc.
  2. Na menšie kúsky som pokrájal zelerové stonky, papriku a paradajku. Ku malej žltej cibuli som pridal a na veľkých „slzičkách” postrúhal do hrnca s olejom aj
  3. šalotku a krátko ich orestoval. Po „nasosaní” zasypal 2,5 PL hrubej múky a na strednom ohreve, pomalým premiešavaním, zredukoval ich chute až do voňavého zlatožltého základu,
  4. kedy som do procesu zapojil pokrájanú, zelenú hrubostennú papriku, paradajku a stonky zeleru. Druhý petržlen a mrkvu (postrúhané na malých „slzičkách”), budem na masle restovať až tesne pred podávaním hotovej polievky. Po premiešaní základu som do hrnca pridal po troške korenín (rasca drvená, mleté korenie, jalovec (borievka), paprika mletá sladká, gulášovo-klobásová zmes „Urblík-KN”), dochutiť sa dá priebežne, alebo až vo „finále”,
  5. ešte huby aj s tekutinou a svoje miesto našiel aj „klátik” zo stonkového zeleru.
  6. Zaliať mäsovým vývarom, podľa potreby doplniť horúcou vodou a než sa polievka dostane do varu, tak 5-7´,
  7. pokrájal som poľskú klobásu a pretože je výrazne neochutená, pridal som k nej pretlačené strúčiky cesnaku. Osobná poznámka: ja tento výtvor nazývam „údenársky paškvil”, lebo je bez chute a bez vône, no napriek tomu je na tunajšom trhu veľmi žiadaná. Nuž proti gustu žiaden dišputát! Črevo si nevyberá a obsahu finálnej časti vnútorností je to jedno! Dochutiť podľa svojho, akoby riekol Paľko Mikulík, B. P., „aj tak šed dá i tak še dá”!
  8. Potom už iba presypať do hrnca a dovariť (než zemiaky zmäknú) a pridať polovicu lístočkov petržlenovej i zelerovej vňate.
  9. Medzičas som využil na postrúhanie jedného petržlenu a jednej mrkvy, ktoré som podľa návodu našej milej švagrinky Naďky Filoménky z Pavlůvek na Slovácku
  10. podusil samostatne na masle v panvici. Pôvodné, už v polievke uvarené, som vybral a vyniesol vtáčencom pod krík na záhradu.
  11. No a po záverečnom dochutení som mohol, spokojný s výsledkom svojej práce, podávať na stôl! … a z pomätníka som vybral pekný citát: „Keď Stvoriteľ prikázal človeku jesť, aby mohol žiť, na povzbudenie mu pridal apetít a za odmenu – pôžitok!” ANTHELME BRILLANT SAVARIN.
  12. V polievke som musel použiť sušený ligurček, pretože čerstvý spod hradu pri Turni nad Bovou sa mi už pred tromi mesiacami síce pekne zazelenal, ale podobne ako bobkový list z Košíc, ruže a figa, zaplatili krutú daň za tohotoročné vraždiace horúčavy.