Škaredé, ale lá(s)kavé medovníčky

Postup

1. Tieto medovníky nie sú zrovna prototypom krásy a zdravého stravovania. Ale sú vôňou môjho detstva, radosťou a spomienkou. Ako som už písala, koncom roka sa starká rozhodla vypekať už len božstvám a pozemský život zabalila, nech si tam hore pomlsá aj starký. Ostal mi po nej zošit plný krásnych receptov a vždy keď ma prepadne smútok, tak sa k nim vrátim a vypekám a vyváram a vyprážam a dusím... Tu je ten dnešný:
2. Zo všetkých surovín vypracujeme cesto. Starká stále nadávala že: "mám prsty už nedobré, slabé, mľandravé, krivé, škaredé a neohrabané...". Ale veru musím povedať, nie je to prstami. To cesto vďaka tomu, že tam nejde tuk, je ťažšie spracovateľné. Takže túto prácu dámy prenechajte polovičkám. Ja som tvrdohlavá, a tak som to robila sama a pri tom nadávala, že mám voľáke prsty už nedobré, mľandravé, slabé, neohrabané.... Cesto necháme do druhého dňa odpočinúť v chladničke.
3. Na druhý deň cesto vyvaľkáme na hrúbku cca 8mm - 1cm (v recepte bolo 1cm, ale to mi pripadalo celkom dosť), povykrajujeme z neho požadované tvary a ukladáme na plech vystlatý papierom na pečenie. Dajte ich koťuhy ďalej od seba, lebo v snahe tváriť sa nejedlo sa na seba nalepia a budete ich musieť oddelovať nožom.
4. Pečieme v rúre predhriatej na 180 stupňov, kým nechytia zlatohnedú farbu. Hoci budú stále mäkké, nedajte sa oklamať a vyberte ich, nenechávajte ich tam dlhšie, pretože potom ich okrem večerného testovania zubných náhrad môžete použiť aj na sebaobranu ako pevnú zbraň.
5. Necháme vychladnúť a odložíme do 5 litrovej fľaše, do ktorej vložíme aj jablko (aby ostali mäkké). Po večeroch mlsáme a ak sme zabudli na to jablko, tak chrumkáme ;)