Údená polievka

Polievka z údeného mäsa so zemiakmi (fotorecept)

Autor receptu: sracz

Tak na tento variant obľúbenej slovenskej polievky ma inšpiroval švagor Luxi. Podobne, ako môj otec Tati, B. P., aj on totiž miluje krúpy, alias „geršle“, od jaterníc, cez polievky, až po teplé šaláty a prílohy. Druhý podnet súvisí s informáciou, že Japonci, hlavne na Okinawe, vraj za svoju dlhovekosť vďačia konzumácii sladkých zemiakov. On, doživší sa už 76 rokov, si z nich berie vzor i príklad a jedáva túto okopaninu 3-4 razy v týždni. Tak som to vyriešil v jednom, verte či nie, chutnom jedle!

6-8
porcií
33 minút
príprava
120-150 minút
tepelná úprava

Suroviny

Postup

  1. Začal som dôkladným premytím krúp, ako aj údeného bravčového kolienka, ktoré
  2. som následne dal variť a priebežne z povrchu budúcej polievky zberal penu.
  3. Medzitým som očistil, umyl a pokrájal všetku koreňovú zeleninu (zemiaky majú ešte čas), otrhal lístočky zelerovej a petržlenovej vňate („broky” z halúzok vidíte na zábere) a asi po pol hodinke varenia sa kúskov mäsa
  4. som všetko, spolu s namočenými krúpami, cibuľami a „srdiečkami” stonkového zeleru, vložil do hrnca,
  5. pridal po PL soli a „Nahrin” korenia na kuracie mäso, čerstvo mleté korenie štyroch farieb a nové korenie tak „trochen, alias baj očko” (dosoliť a dokoreniť sa dá aj priebežne, alebo až na záver varenia).
  6. Teraz som očistil, umyl a pokrájal zemiaky; žlté som vložil do polievky a sladký „purpurový” som dal variť v jemne osolenej vode zvlášť, už poučený a skúsený, lebo tento (na rozdiel od bielych, ružových, žltých a červených) „púšťa” farbu a zafarbil by polievku, či zemiakovú kašu.
  7. V pomocnom sitku som do variacej sa polievky pridal aj tukový orez z kuracích pŕs a horných stehien bez kostí, ktoré som pripravoval k teplému zemiakovému šalátu (rcp na šalát i na kuracinu Vám postupne predstavím).
  8. Varenie aj s prípravou trvalo vyše dvoch hodín, ale trpezlivosť ruže priniesla vo forme výbornej polievky. Servíroval som ju v takýchto praktických porcelánových „kotlíkoch”, s pooberaným a pokrájaným mäsom, po 2-3 PL kociek sladkého zemiaku a strakatej fazule, ktorú som obetoval zo súkromnej zásoby, lebo ak varím fazuľovú polievku s lečkami, vždy do varenia pridám o hrnček navyše, mne určený „na zobky“ (dávna, nostalgická spomienka na tetu Veronku Uličnú, mamku spolužiaka Imriška, ktorá ma často, vyklonená z okna železničiarského bloku na Cambelovej, srdečne pozývala vetou „Feričku, podz do nas, uvarila som ci na zobky”, lebo s jej synom sme sa medzi 6. až 9. triedou „mešťankou” ZDŠ na ul. Zdenka Nejedlého spoločne učili).
  9. Zrelá figa (bola iba jedna, ostatné vyzobali vtáci, alebo vyschli na stopkách) podľa návrhu švagra, som ju rozkrojil, jemne posypal škoricovým cukrom a dal na 10-12 sekúnd do mikrovlnky = nová pochúťka, ako „jednohubka” pred jedlom, s fantastickou chuťou, čo sme konštatovali všetci štyria!