Piparkakut alebo medovníky na fínsky spôsob

Autor receptu: mielikki

S trochou znalostí cudzích jazykov nie je vôbec ťažké nájsť recept na niečo ako piparkakut. O niečo ťažšie už je zistiť, ako sa dá niečo zo zahraničných receptov pripraviť z domácich surovín a preto som sa rozhodla podeliť s vami o spôsob, ako som sa s menej vláčnou a "keksíkovitejšou" verziou klasických medovníkov vysporiadala ja. Opäť raz podané spôsobom, aby to pochopil aj taký kuchtík, ako som napríklad ja. Množstvá v údajoch, s ktorými si poradí aj človek, čo nemá doma váhu.

Postup

  1. V hrnci alebo hlbšej panvici, ako nám vyhovuje, zmiešame cukor, melasu maslo a koreniny a pomaly za stáleho miešania privedieme do varu. V niektorých receptoch som videla aj trocha sušeného zázvoru/ďumbiera či kardamón, pokojne teda pridajte aj tie, škorica a klinčeky sú však základ.
  2. V úvode som sľúbila údaje ako pre ľudí, čo nemajú doma váhu, ale maslo som nechala v gramoch z toho dôvodu, že hoci ho nenaberáme lyžicami alebo nesypeme do odmerky, dá sa z celého masla odrezať pomerná časť, niektoré maslá sú dokonca tak super, že majú na sebe rysky, podľa ktorých sa to dá odhadnúť ešte lepšie (toto asi väčšina z vás vie, ale sľúbila som postup aj pre menej skúsených kuchtíkov.)

    Odstavíme a necháme chvíľu vychladnúť.
  3. Do vychladnutej zmesi vmiešame vajce (zmes nemusí byť ukážkovo studená, ide o to, aby sa vám to vajce nezrazilo, keď ho tam vklepnete) a pridáte múku s práškom do perníka. Ak sa vám zdá, že i po vychladnutí je zmes príliš riedka na to, aby sa vám z nej dalo vykrajovať, opatrne prisypte trocha múky. Opakujte dovtedy, pokiaľ zmes svojou konzistencou nepripomína plastelínu.
  4. Nechajte na noc odležať do chladničky, aby sa chute poriadne premiešali. Jeden z receptov, z ktorých som čerpala, navrhuje ako alternatívu vyložiť cesto na asi dve hodiny von na mráz, takže ak u vás pekne seversky mrzne a neviete sa dočkať, skúste aj to.
  5. Na druhý deň vás čaká kolotoč vaľkania, vykrajovania a pečenia. Dôležité je vždy všetko poriadne pomúčiť, inak sa cesto veľmi lepí. Ak dokážete nadvihnúť aj 20 cm cesta bez toho, aby sa vám niekde prilepilo alebo roztrhlo, vtedy je pripravené na vykrajovanie. Inak ho zospodu poriadne pomúčte, a ak sa trhá z iného dôvodu, ako toho, že sa niekde prilepilo, treba ho vyvaľkať na trocha hrubšie. S touto prevenciou prenesiete i pomerne veľkého soba na plech bez toho, aby sa vám nedotrhal. Možno mu bude treba trocha vyrovnať končatiny, ale to je vždy lepšie, ako vaľkať cesto nanovo.
  6. (Poznámka pre kulinársky menej zdatných, plech má byť buď vymastený a vysypaný múkou alebo použite papier na pečenie či silikónovú podložku.)
  7. Pečte na 200°C 4-5 minút. Prvý plech bude zrejme pokusný, aby ste zistili, koľko je pre vás asi najlepšie, takže sa netrápte, ak prvé vykrajovacie pokusy nevyjdú trocha zdeformovane, aj tak dopadnú ako degustačná vzorka (v horšom prípade zhoria, ak sa vám bude zdať 5 minút málo bez toho, aby ste to medzitým skontrolovali).
  8. Keď ich vytiahnete, budú sa vám zdať príliš mäkké, nenechajte sa tým zmiasť, obsahujú veľa cukru a masla a práve ste ich vytiahli z niečoho nesmierne horúceho. Nechajte ich poriadne vychladnúť pred tým, ako sa ich budete dotýkať a premiestňovať ich. Ak ma počúvnete, pochutnáte si na pekne vyzerajúcich piparkakut (v jednotnom čísle piparkakku, ak by to niekoho zaujímalo). Ak ma nepočúvnete, buď ich potrháte, alebo ich strčíte späť do rúry, aspoň na 2 ďalšie minúty a zhoria vám.
  9. Napriek všetkým varovaniam je to pomerne jednoduché na prípravu a zvládne to aj neveľmi zručný človek. Ak chcete, môžete ich potom dozdobiť ako klasické medovníčky.
  10. Základ receptu som čerpala odtiaľto.