Pečená koreňová zelenina a zemiaky (fotorecept)

Postup

1. nie je treba veľa rečí na prípravu pečenej zeleniny, ktorú som po dôkladnom očistení a umytí (doslova „vydrhnutí“ na zeleninu vyčlenenou tvrdou kefkou), pokrájal aj s „kožou“ na 60÷70 mm kúsky a po dĺžke rozrezal na 4÷6 častí, červené zemiaky (veľké asi ako menšie slepačie vajíčko) na ¼ alebo 1/6 a ružičky kelu na ½; potom som ich, okrem ružičkového kelu, ktorý pridám do zostavy až v druhej polovici pečenia, uložil do pekáča posypal soľou a čerstvo mletým čiernym korením (čMČK), pokropil slnečnicovým olejom a rukami premiešal; medzitým som elektrickú rúru rozohrial na 200÷210 °C (400÷420 °F) a teraz som jej naplnený pekáč (tepšu) s dôverou zveril na 15÷17 minút, po ktorých som ho opatrne z rúry vytiahol, k zelenine až teraz pridal ½_čky ružičkového kelu (ak máte po ruke, môžete teraz pridať aj na väčšie kusy pokrájanú listovú zeleninu), kuchyňskou „lopatkou“ premiešal, pokryl „hoblinkami“ masla a vrátil do vyhriatej rúry na dopečenie v druhom ½_čase;
2. s chvostami homára, podobne ako aj s ostatnými morskými „potvorami“ tiež nie je časovo dlhá, ani fyzicky náročná práca; naviac, na rozdiel od kuchárov profesionálov som si ich pečenie uľahčil tým, že som blanu na ich „bruchu a nôžky“ odstrihol pomocou nožníc na porcovanie hydiny; v rozohriatej panvici som si pripravil „emulziu“ z 2 PL olivového oleja a z 2 PL masla, pod tečúcou studenou vodou dôkladne umyté chvosty som z vnútornej, blany zbavenej, strany posypal soľou a čMČK a po obidvoch stranách opiekol; začal som odkrytou stranou dole a
3. keď asi po 3÷4´ po okrajoch dostali peknú „mandarínkovú“ farbu, otočil som ich na „chrbát“ a dopiekol, teraz už ale občasným polievaním horúcou „emulziou“ pomocou PL,
4. kedy už bol „pancier“ celý „mandarínkový“ a po servírovaní na tanieri s pečenou zeleninou vytvoril pekný „dekoratívny“ efekt; mäso z neho, držiac ho v poskladanom obrúsku, som vytiahol pomocou kuchyňských klieští; rutinu som časom nadobudol naozaj perfektnú
5. pre tých, ktorí neveria tepelne pripripraveným (opečeným) krevetám, ešte ukážka ako ich je možné podávať napr. aj v slovenskej zemiakovej polievke so sušenou zmesou húb z lesov a lúk mojich rodných Košíc a ich okolia; Príprava kreviet, v porovnaní s chvostom homára (lobster tail) je ešte rýchlejšia, samozrejme ak ich kúpite už očistené: opäť horúca maslo_olejová „emulzia“, na ktorej krevety, jemne osolené a posypané čerstvo mletým čiernym korením, priebežným polievaním pomocou PL po obidvoch stranách opečiete; trvá to len asi 60÷90 sekúnd; keď začínajú ružovieť, už sú pripravené na konzumáciu. Dve praktické rady z vlastnej skúsenosti a pretože Vás mám naozaj rád, tak „grátis“, bezplatne alias „satarmico“. Ad 1.) ak ich kúpite priamo z výlovu, musíte ich pod tečúcou studenou vodou vylúpnuť z tvrdšieho „priesvitného panciera“, následne ostrým nožom po prostriedku povrchu vonkajšieho oblúka nadrezať, odstániť tmavé „črievko“ a ešte raz vymyť „dočista načisto“. Ad 2.) za krevety platíte svojimi ťažko zarobenými peniazmi, tak sa nehanbite predavača požiadať, aby Vám dal jednu krevetu do ruky. Vo vlastnom záujme ju ovoňajte a ak zacítite bársakú odpudzujúcu vôňu, tieto krevety nekupujte!!!
6. … a pre tých ktorí boli trpezliví ešte pohľad na naše februárové ruže!