Nedeľňajšia hovädzia polievka - domáci penicilín (fotorecept)

Postup

1. … nie každý má možnosť učiť variť dobrú „koscelkovú“ polievku dávneho priateľa. Nuž a Ing. Balihar, t.č. v Prahe - Pavko_kamarát je naviac môj „spolutrpiteľ“ z brnenskej techniky. Teraz, už na dôchodku, sa rozhodol dokázať svojej pani, že aj on vie variť. Tak som sa stal učiteľom na pokračovanie a prostredníctvom Skype sme to dúfam zvládli. Rcp som zostavil už dávnejšie, keď si švagor Lacko u mňa objednal svoju obľúbenú polievku a vďaka Pavkovi som prišiel na to, že som sa Vám s ním ešte nepochválil. Tak nech sa Vám páči! Začal som, ako vždy, prípravou mäsa! Dôkladne som ho umyl pod tečúcou studenou vodou, poukladal do vysokého „polievkového“ hrnca, zalial studenou vodou. Teplotu šporáka som nastavil na maximum a nechal všetko doslova zovrieť, než sa vytvorila pena!
2. „Špec_nas komando“ zeleniny som postavil do „bojovej pohotovosti“! Do očistenej veľkej cibule som pozapichoval 6 klinčekov; kaleráb som tentoraz nedostal, tak som pripravil rhutabágu a kvaku_turnip; dve halopiño (môžete použiť aj habanero, alebo feferónky) mi sčervenali pri sušení v kuchyni.
3. očistenú a pokrájanú zeleninu som ešte raz umyl a medzitým sa na vriacej vode vytvorila takáto,
4. doslova škaredá pena, ktorú som opatrne, starostlivo a dôkladne, pomocou jemného sitka, pozbieral z povrchu budúcej polievky a vyhodil do odtoku; za „nechutnosť“ tohoto záberu sa Vám, hlavne citlivejším povahám, ospravedlňujem; naozaj som si myslel, že ho do zostavy nezaradím, ale keď to má byť názorná pomôcka aj pre „gazdiniakov“ začiatočníkov, tak nech vedia, čo a ako …
5. teplotu som znížil na ½ výkon a na povrch variacej sa polievky som rozložil čistú zeleninu a
6. do veľkého „čajového vajíčka“ vložil dužinu a semienka z jednej tekvice (mimo sezónu mám rezervy v mrazničke; ak mám po ruke, používam aj z veľkej cukety ) – kto má vo zvyku používať, môže do „vajíčka“ pridať aj celé čierne korenie, drobky, … a inšô – potom ich nemusí „naháňať“ po polievke
7. halúzku ligurčeka som vložil medzi hrsť čerstvej petržlenovej vňate, obložil stonkami zeleru a zviazal do „valca“ – dĺžka podľa Ø hrnca
8. do polievky som pridal po 2 PL soli a vegety – toto množstvo mám desaťročiami odskúšané;
9. vložil naplnené a dôkladne uzatvorené „čajové vajíčko“,
10. a zviazaný „valec zeleného trojboja“ - hovädzie mäso vždy "zjemňujem" s variantnou kombináciou, tentoraz to boli časti morky, ale úspešne využívam aj kurací skelet, alebo kosti zajačieho hrudníka - teda to, čo je po ruke!
11. o 12,31 nastavil „teplotný režim“ na stav „buľkotanie“ => doslova na „super minimum“.
12. hrniec som uzatvoril pokrievkou a aby „koscelková poľivečka mohla dichac“, pokrievku som podložil vareškou; tak a teraz sa pomaly formuje domáci, ale aj "židovský" penicilín!!! Je to pravda, vekmi odskúšaná pri nachladeniach, v šestonedelí, pri pooperačných, ale aj po "poopičných" stavoch! Spomínam si na "tažké" prebudenia sa mojeho dobrého otca, keď "slabulinkýmL hláskom a v očiach s výrazom bernardína, prosil našu Aňuci: "mamičko, uvariš mi hovedzu poľivečku"? A mamka na to: "kto ňezna pic, ta naj pije kozie mľeko"! Ale túto "poľivečku" navarila, alebo nám nadirigovala navariť!
13. čas 05,31 PM – švagor Laco „prijachal“ po 11 hodinovej ceste z juhu Chicago, zaparkoval svojeho „motorového tátoša“
14. a osobne vypol zdroj tepla spod svojej „favorite soup“ polievky – varila sa presne 5 hodín; rád sa pozerám, ako „šmačne“ mizne z jeho taniera. Má svoj presne dodržiavaný rituál na jedenie a rozhodne, uprostred hodovania, si so slasťou pochutnáva na varenej cibuli zo svojej polievky. Okrem neho to robieval aj môj krstný otec Ján Zbur, B.P. – ale na mňa sa to akosi „nenalepilo“!