Kurací paprikáš

Kurací paprikáš s cuketkou a zelerovými stonkami (fotorecept)

Autor receptu: sracz

Som náležite hrdý na pestrosť slovenskej kuchyne, ale i šikovnosť rúk jej nežnejšej, s prepáčedním, polovičky. Ak by som mal charakterizovať typickú vôňu mojich rodných Košíc tak by to bola, samozrejme, okrem vône ich obyvateliek a vône kvetov, vôňa paprikášov, perkeltov a gulášov. Aj pod majestátnym Bankovom platí: „co chižka, to inakša vareška“. Všetky chutia úžasne. Odráža sa v nich fantázia výberu ingrediencií gazdiniek i „gazdiniakov“. Ten svoj dnešný som obohatil cuketou a stonkami zeleru.

4-6
porcie

Suroviny

Postup

  1. Kuracie stehná som rozkrojil, z horných častí vybral aj kosti, prstami osolil a posypal čerstvo mletým korením štyroch farieb (čMK4F); následne ich opiekol na 3÷4 PL oleja (tak zo 3÷4´ na každej strane, pekne na červeno_hnedo) a vybral na pomocný tanier.
  2. Klasiku, v podobe čerstvých paradajok a paprík, som vymenil za už spomínanú cuketku a stonky zeleru, nuž a „hranu“ som vyriešil pokrájanou čerstvou jalapeño papričkou. Pozn.: prišiel som na chuť mladých cuketiek s ich nezameniteľnou „hodvábnou“ konzistenciou. Cez týždeň, 2÷3 razy, si ju „naplátkujem“ a rozložím na „burkovčiak“ alias krajec chleba s maslom, pridám „mesiačiky“ avokáda, jemne posypem soľou, čerstvo mletým čiernym korením a turmeric-om; s hrnčekom mlieka sú to výborné ľahkostráviteľné raňajky,
  3. Do výpeku som prilial ešte trošku oleja a postrúhal doň stredne veľkú žltú cibuľu; po 3÷4´ orestovania na strednom ohreve, som do nej pridal
  4. postrúhanú cuketku („bajočko” 240 mm), pokrájané stonky zeleru a čerstvú papričku jalapeño.
  5. Počas restovania som si spomenul, že v chladničke mi zavadzia zväzok halúzok petržlenovej vňate bez lístočkov, tak som ho „blexovo” pokrájal na „broky”, pridal do základu a pomiešal.
  6. Po 2÷3´ restovania, som ho „korunoval” korením (soľ, čMK4F, rasca drvená, paprika mletá sladká a korenie „Nahrin” na kuracie mäso), vzápätí opäť mäkko premiešal,
  7. zalial „škatuľkou” kuracieho vývaru a pod pokrievkou nechal asi 44´ dusiť; keď sa už mäso ľahko oddeľovalo od kosti (skontroloval som si to vidličkou).
  8. Zvýšil som ohrev a do bublajúcej šťavy, s priebežným miešaním, pomaly vlial mixtúru kyslej a sladkej smotany; paprikášik som už nezahusťoval!
  9. Toto svoje „dielo” som podával s parenou knedľou „kúpenskou”; (keby som ju bol pripravoval ja, tak to by vyzerala inak a nezabudol by som sa ňou pochváliť) a chutilo všetkým!
  10. Pokiaľ som svoj predchádzajúci recept ukončil ružou pre moju Mamku Aňuci, tak tú dnešnú, opäť z našej záhrady, venujem s láskou a s milou tichou spomienkou na moju fantastickú „švekričku“ Nuštu Anicu!