Kôprová omáčka

Kôprovka s hovädzími plátkami pre švagra Luxiho (fotorecept)

Autor receptu: sracz

Klasika aj slovenskej kuchyne. Tento variant som pripravil na objednávku mojeho švagra, ktorý za „morom“, prežíva už 50. rok a doslova „baží“ po každej domácej, pre nás, „samozrejmosti“! Vianoce 2005 oslávil bryndzovými haluškami, každú návštevu v Des Moines Iowa hovädzou polievkou; ryžový nákyp to musel! Guľáše, paprikáše, perkelty, …, koložvárska, segedín, … . Nuž a v arizonskej Peorii sa mu zachcelo kôprovej omáčky. Uvaril som mu ju na bešamelovom základe a so špeciálnou hovädzinkou navrch.

4-6
porcie
12-15 minút
príprava
150-180 minút
tepelná úprava

Suroviny

Postup

  1. začať som musel plátkami hovädzieho roštenca, lebo jeho tepelná úpravy potrebuje viac ako dve hodiny, zato je jednoduchá, ale chuť - no prudko veľmi „jedlá“. Jemne som ich naklepal, prstami osolil, posypal čerstvo mletým čiernym korením, po 3÷4´ obojstranne opiekol na horúcom oleji a odložil na pomocný tanier
  2. medzitým som postrúhal šalotku,
  3. presypal ju do panvice s výpekom
  4. a po krátkom orestovaní, len čo sa v priebehu jemného premiešania „napila“ tuku, pridal aj pretlačené strúčiky cesnaku (ich počet si láskavo zvoľte podľa Vašeho „srdcového“ vzťahu k cesnaku samotnému); opäť nežne premiešať a po minútke-dvoch
  5. do panvice vrátiť odložené plátky roštenca, podliať hovädzím vývarom, ale ani horúca voda im dvarazy neublíži, priviezť do varu, znížiť ohrev a nechať pomaly restovať; po slabej polhodinke plátky otočiť, podľa potreby podliať ďalším vývarom a po opätovnom privedení do varu, prisypať ¼ KL „sódybiky“, ktorá, zvlášť staršiemu mäsu, napomôže plátkom zmäknúť; priebežne som plátky obracal a podlieval vývarom, až nadobudli vláčnu konzistenciu. Trvalo do skoro dve aj pol hodiny. Na záver som omáčku nechal zredukovať, až šalotka s cesnakom skaramelizovali a celé dielo naladili na príjemne vzrušujúcu lepkavú textúru! … a hotovo!
  6. priebežne som uvaril „kôprovku“. Nič svetaborného! Pripravil som „dvojkový“ základ (po 2 PL oleja, masla a hladkej múky) na bešamelovú omáčku, ktorý som po nadobudnutí béžovej farby s chutnou vôňou, miešajúc podlieval studeným mliekom, až získala potrebnú krémovú hustotu. Tento základ som nadstavil, priebežným miešaním, kyslou smotanou, strúhaným „parmiggianom“, soľou, čerstvo mletým bielym korením, čerstvo strúhaným muškátovým orieškom a korunoval ho šľahačkovou smotanou (v starokošickom „argote“ šlahetkom). Teraz už stačilo iba vmiešať pokrájanú viazaničku čerstvého mladého kôpru (kto má chuť na „chrenovku“ nahradí ho čerstvo strúhaným chrenom) a dielo je „uděláno“! Tunajší kôpor, aj keď mladý, je akýsi „zdegenerovaný“, lebo v ňom absentuje ten pravý kôprový „šmak“, čiže vôňa a chuť. Švagrovi som do omáčky pokrájal aj tú druhú viazaničku, ktorú vidíte na obrázku, ale finálnej omáčke to bolo „plat prdné“. No napriek tomu som získal ďalšie čestné cenné uznanie „majstra košickej domácej kuchyne“
  7. že Vám chýba pohľad na kompletnú porciu. Dnes sa ho ani nedočkáte. Finále varenia totiž prerušil príchod švagra Lacka alias Luxiho s manželkou a to sa hneď prestieralo. Skúste fotografovať psa pri jedle, nedajbože ešte jedlo spred neho pripravovať do záberu. Musel som zabudnúť a spoľahnúť sa, že na druhý pokus budem úspešnejší! Servíroval som s parenou knedľou. Ryžu s kúskami zelenej fazuľky som pripravil pre švagrinku CJ, ktorá našu „roštéjoš“, doslova zbožňuje, ale mliečne omáčky nemôže; Thajwčania, tak ako aj väčšina Číňanov je totiž veľmi alergická na mlieko a mliečne produkty, lebo ich organizmus nevytvára enzým odbúravajúci mliečnu bielkovinu.