Kombinovaná mandľová plnka v pečených kuracích stehnách, s efektívnym využitím času (fotorecept)

Postup

1. nedeľňajšia hovädzia polievka - „koscelkova poľivečka“ - potrebuje dobré 4 hodiny, aby bola taká, ako sa na „bistovnu vihodňarsku famiľiju“ patrí. Mám teda času „haďabej“ tak sa s chuťou „fajnšmekra“ a s „fortieľom“ kuchára amatéra pustím do pečenej kuracinky (prsia a stehienka mám najsamradšej, aj keď veľmi rád „pocuckám“ i krk, pochutím si na kožke a pookusujem kostičky). Dokonalá príprava všetkého čo budem potrebovať je už pre nás, „zaslúžilých“ členov veľaváženej obce Varecha.sk, samozrejmosťou.
2. na širokú panvicu nalejeme ~ 2 PL ololeja, na ktorom krátko orestujeme cibuľu, alebo šalotku (ja som mal mladú červenú cibuľku ~ 50 g),
3. pridáme celý lalok na pásiky nakrájanej kuracej pečene, ktorú veľmi krátko necháme „zatiahnuť“ na bielo,
4. plátky pečiarky ovčej – Portobello – (asi tak za chlapskú hrsť),
5. po krátkom restovaní ochutíme soľou, oMČKujeme, pridáme na hrubo pokrájané mandle, prúžky z 3 plátkov bravčovej šunky a hrsť čerstvej petržlenovej a zelerovej vňate,
6. premiešame, chvíľku - krátku len - porestujeme, pridáme jedno vajíčko, premiešame, vložíme 1 PL masla, premiešame a necháme vychladnúť.
7. túto mňamplnku „naštopcháme“ pod uvoľnenú kožu umytých, dočistených a osušených kuracích stehienok (ak Vám akousi zhodou náhod a okolností ostane časť plnky, môžete z nej, pomocou PL, vytvarovať veľké „mandle“, jemne ich poprášiť strúhankou a upiecť spolu so stehnami; mne neostalo nič, ja som zvyšok jednoducho „zblajzol“ teda, spisovne, zjedol); kožu naplnených stehienok upevníme pomocou špáradiel (to su tote drefka, co panove po jedzeňu jedza) a
8. obojstranne ich 3÷4´ opečieme v panvici na červenohnedo na 2 PL ololeja.
9. podlejeme ich tak 2 naberačkami horúcej vody (ja som použil variacu sa „koscelkovu“ polievočku, prikryjeme patričnou pokrievkou a na 45´ s dôverou "šturime" (spisovne vložíme) do elektrickej rúry predohriatej na 180 ºC (350 ºF); po tomto čase panvicu odkryjeme, na stehienka uložíme po plátku šunky a údeného syra a vrátime, už odokryté, na 2÷3´ do vypnutej rúry, než sa syr jemne roztečie.
10. servírujeme so zemiakovou kašou (pyré) poliatou výpekom; ja som urobil americké zemiaky, ktoré američania vôbec nepoznajú a na tanieri ich rozložil spolu s listami čerstvého lettuce šalátu, prúžkami papriky, plátkami paradajky a celú porciu dozdobil vetvičkou šalvie.
11. môj otec, Tati, nech mu dá Pán Boh večnú slávu, miloval hovädzie polievky vo všetkých jej variantoch, jedol ju s obrovskou chuťou horúcu, až sa mu na čele a pod fúzami objavili kvapôčky potu, spravidla si potom odfukol, pozrel sa na mňa a prehlásil: Feričku, ONI poľivečka. Ja som sa roztápal od pýchy, lebo to bolo z jeho strany to najvyššie ocenenie kuchárskeho umenia mojej 106 kg maličkosti. Podobne aj môj vzácny priateľ, Ďurko Maliňák z košického Jazera, ktorý v našom žargóne žobronil: Ferku, daj mi z totej Tvojej hovedzej, aľe vriacu a kuščičko ešči zohrac. Tak aj táto „koscelkova“ by zodpovedala ich chutiam, nárokom a požiadavkám.
12. stehienka sa veselo piekli a ja som čas využil na „Marhuľové oči“ @rennatte, ktoré som, bez jej súhlasu, jemne upravil po svojom; pretože sme iba dvaja, piekol som z ½ dávky s maslom; do cesta som pridal 1 ML prdopu, vrecúško vanilkového cukru a jedno celé vajíčko; pod marhule – po košicky „baracky“ – som pripravil jemnú perinku: jedno balenie (425 g) Ricotta chesse (náš tvaroh sa tu kúpiť nedá) som zmiešal s vajíčkovým žĺtkom (bielok som použil na potretie okrajov koláčikov), 3 PL trstinového kryštálového cukru, hrsťou hrozienok, s vrecúškom vanilkového cukru a nastrúhanou kôrou z jedného citróna,
13. pod každú ½ „baracku“ po 1 PL tejto jednoduchej plnky a po
14. 20´ okrúhle dobrotky takto veselo a voňavo vykúkali z rúry na náš šíri Boží svet!