Chlieb doma pečený s odloženým kúskom cesta – čepetom (fotorecept)

Postup

1. asi 120´ pred miesením som do väčšej „kysky“ preosial obidve múky a pridal PL soli; v pomocnom tanieri so si pripravil semienka a nechal ich na stole „nabrať“ teplotu kuchyne; 105´ na to som do menšej plastovej misky nalial 600 ml vlažnej vody, pridal PL cukru a prstom rozmiešal; hladinu som posypal ½ vrecúškom suchých kvasníc (droždia), č.j. ~ 3,5 g a medzi prstami troškou HLM_u (hladkej múky), č.j. ~ 1 ML (mokka lyžička); vložil do rúry vyhriatej ma 100 °F, č.j. ~ 40 °C a nechal vykynúť; všetko (aj s „čepet_om“ odloženým kúskom cesta z predchádzajúceho miesena cesta na chlieb a s kváskom) vidíte na obrázku
2. múky a soľ som zmiešal suchou rukou, pridal všetky semienká, na_rozdrobil „čepet“, zalial kváskom a za ~ 15´ rukou vymiesil
3. takúto „guľu“ cesta na budúci domáci chlebík; dno a steny „kysky“ som poprášil „HLM_om“, vložil do nej cesto, prikryl dôkladne zatlačeným vekom, vložil do rúry vyhriatej po kvásku a po necelej hodinke
4. cesto takto narástlo; trúbu som nechal predohriať na 225 °C / 440 °F
5. na „table“, pomúčenej „HLN_om“ som z neho vytvaroval takýto bochník (samozrejme, že som nezabudol „uždibnúť čepet“, ktorý je v tej malej dóze nad bochníkom, pre budúci chlieb);
6. bochník som óóópatrne vložil do predohriatej „tupperware“ nádoby a s dôverou zveril útrobám už vyhriatej elektrickej rúry; na dolnú mriežku som uložil „kastrólik“ s vriacou vodou z čajníka; po 25´ som nádobu vybral, teplotu znížil na 190 °C / 375 °F, chlebík pretrel vlažnou vodou, vrátil do rúry a
7. po 55´ som privítal takýto krásny domáci chlebík; uložil som ho na mriežku a dôkladne pretrel studenou vodou
8. natretý maslom, vlastnoručne pripraveným avokádovým guacamole a posypaný čerstvo MČK chutil úžasne „prenáramne“!!! … už dlhšiu dobu „naberám“ odvahu na upečenie chleba len s „čepetom“ (bez kvasníc), zatiaľ si akosi nedôverujem!!!
9. Boli ste už niekedy v pekárni svedkami pečenia chleba či rohlíkov alebo žemlí i pletienok „barchesov“a vianočiek a …! Myslím v tej starej klasickej, v ktorej sa jednotlivé „bruchá“ jednej nad druhou zostavených pecí, vyhrievali ešte tvrdým bukovým či dubovým drevom. Vykysnutý bochník, aj s dreveným korýtkom zabaleným v „dreľichovej plachce“, som pyšne, s pocitom zodpovednosti a dôležitosti môjho rozvíjajúceho sa ega, ťahal po Barčianskej do pekárne pred malým kostolíkom. Naproti bývalým „samopalníckym“ kasárniam gen. M. R. Štefánika. Dnes na tomto mieste jestvuje nákupné centrum „Astória“! Dopravným prostriedkom bol môj detský kočík, teda jeho „podvozok“, na ktorý náš Tati zmajstroval plošinu. V tom istom „hintove“ bol odkočíkovaný aj môj brat Imrich *1950. … a keď nasnežilo, tak som náš „rodinný poklad“ ťahal, okolo krčmy „U Smarkatého“, na saniach. V starej košickej pekárni pracoval, ako majster, jeden z bratov mojeho otca, ujo Berto, teda po našom Bercibáči. Už aj on dávno pečie vo firme „sv. Peter & Family“, ale nikdy nezabudnem na jeho šikovné ruky! Privítal ma, do rúk strčil zo dva_tri čerstvo upečené, ešte horúce, rožky. ... a ja som jedol a s do široka roztvorenými očami pozeral, ako babičkou pripravené cesto znovu premiesil! Už nikdy som nevidel pekára, ktorý by dokázal miesiť dva bochníky chleba naraz. Ľavou i pravou rukou! V každej jeden! … a jeho sádzanie do pece na drevenej lopate s dĺhou násadou! … a zručné vyťahovanie upečeného voňavého pecňa či bochníka! … a jeho šikovné rýchle pomazanie vechťom z priadze namočenom v studenej vode! … a nalepenie menovky, aby každý dostal chlebík, ten svoj! … a cesta domov s upečeným chlebom „starej matere“, jednej z dobrých víl mojeho detstva, mojej vzácnej, múdrej a pracovitej Lady Ann! … a zlomené odolávanie pokušenia, odlomiť si a zjesť ten prasknutý kúsok teplého chleba! … a previnilé počúvanie výčitiek mojeho dobrého otca, že som „doteperil“ načatý chlieb; až tesne pred svojim nedobrovoľným odchodom do „večných lovísk“ sa mi priznal, že práve na ten prasknutý kúsok sa najviac tešil práve on! … a … ale to až na budúce!