Baklažánová nátierka s pečenou paprikou (fotorecept)

Autor receptu: sracz

Lahodná chuťovka vhodná k varenému vínku, či v ľahšej obmene k horúcemu lipovému čajíku. Na priateľských posedeniach je ju možné podávať ako „jednohubky“, alebo na ocesnakovaných hriankach. Je to už naozaj dávno, keď sme si svoje „tajné“ rcp vymieňali s Jurajom Kerekesom, B.P. réžisérom TV KE, ale nikdy som nátierky nesterilizoval podľa jeho odporúčaní, lebo sa rýchlo „stihli“ zjesť! Jej výhodou je, že sa dá pripraviť v rôznych variantoch; ja som ju obohatil o pečenú sladkú a štípľavú papriku.

10-12
porcií
12-15 minút
príprava
60 minút
na 215 °C

Suroviny

Postup

  1. tentoraz toho nie je až tak veľa - „všimli ste si, aký som ku Vám dobrý?“
  2. umytý baklažán, ja som kúpil s hmotnosťou skoro kilogramovou a papriky, uložené na pekáčiku, som opiekol (baklažány 60´, papriky 30´)v rúre vyhriatej na 215 °C (420 °F); počas pečenia som ich pootáčal tak, aby boli chutné zo všetkých strán
  3. než sa opiekli, pokrájal som slaninu, ktorú som opiekol na červeno_hnedo; pretože „pustila“ málo masti, pridal som za PL bravčovej z osobných NZ (Nedotknuteľné Zásoby) a zasypal ju dvomi zväzkami (~ 14 ks) zelenej cibuľky, pokrájanej aj s „pierkami“
  4. v druhej rajnici som, podľa odporúčania @frona (veľmi pekne ďakujem a jej radu využívam aj pri varení leča), nechal zredukovať štyri väčšie pokrájané paradajky asi na 2÷3 PL rastlinného oleja
  5. cibuľku, udusenú na slanine, som posypal na drobno pokrájanými stonkami petržlenovej vňate (lístočky pridám do kompletizovania nátierky), premiešal a odstavil
  6. pečúci sa baklažán po štvrtom pootočení „pukol“ a v medzere je vidieť jeho upečenú dužinu; papriky som po pol hodine vybral a vložil do plastového vrecúška, aby sa zaparili (potom som z nich „predkožku“ ľahko odstránil)
  7. dužinu opečeného baklažánu aj so šťavou som pomocou PL vložil do pracovnej misy
  8. všetky papriky, už bez „predkožky“ som pokrájal na asi 10 x 5 mm kúsky a priložil ich k baklažánu v kompletizačnej miske
  9. až teraz som do nej pridal ~ 12 pretlačených strúčikov cesnaku, na husto zredukovanú „kašu“ z paradajok, podľa chuti osolil (~ 2 KL), 1 KL „oeMČeKoval“ a zmiešal
  10. hotovú zmes ľahko_nežne vareškou „zosnúbil“ s vlažnou cibuľkou na slanine,
  11. pridal PL čerstvého masla (kto chce mať nátierku „bohatšiu“, tak si v tejto chvíli môže do tohoto „polotovaru vbuchnúť“ zo 2÷3 rozbité čerstvé vajíčka)
  12. do zmesi, už odstavenej zo zdroja tepla, som vsypal pokrájané lístočky petržlenovej vňate a posledný raz premiešal s PL citrónovej šťavy a 2 PL extra panenského olivového oleja.
  13. vkusne táto chutná voňavá nátierka vyzerá podávaná na talianskej vekli, opečenej na olejovo maslovej „emulzii“, potretej cesnakom a ozdobenej drobným hroznom, mätou vodnou či kučeravou, alebo bazalkou
  14. ďalšia z možností je na servírovacom tanieriku so syrovo_tymiánovými „čipsami“ a černicovou ozdobou
  15. aktualizoval som odporúčania niektorých našich všetečných „varešiek“ a ďalšiu „várku“ varených fazuľkových luskov som servíroval síce poliatu prepraženým maslom, už so strúhankou opečenou nie na „sucho“, ale taktiež na masle; pre moju krajšiu ½ s klobásou à la „ježko“; chutilo nám aj tak! Ďakujeme za tip!