Vône vianočnej kuchyne

Na najväčšom knižnom veľtrhu Bibliotéka sme vyspovedali šéfkuchára Marcela Inhačáka a cukrárku Jozefínu Zaukolcovú.

Asi to na prvý pohľad vyzerá netradične, ale je to tak – na knižnom podujatí sa varilo a pieklo a obaja majstri svojho remesla naživo predstavili svoje umenie v kuchyni. Bolo utešené sledovať, ako sa Marcel Inhačák „mazná“ so svojím strojčekom na cestoviny, a cukrárka Jozefína Zaukolcová takmer rutinérsky pripravuje sladké dobroty bez toho, aby jej tiekli slinky.

V nasledujúcich riadkoch vám ponúkame rozhovory s oboma gastronomickými mágmi. Dozviete sa napríklad aj to, či budú aj napriek tomu, že celý rok varia alebo pečú v práci, túto činnosť vykonávať aj doma, počas nadchádzajúcich sviatkov.

---

Jozefína Zaukolcová, cukrárka

Ste známa cukrárka, sladkosťami sa to okolo vás priam hemží. Dá sa povedať, že máte sladký život?

Ale áno, mám sladký život, ja síce toho sladkého zjem naozaj veľmi málo, ale sladký život naozaj mám, nemám sa na čo sťažovať.

Ako je to s ochutnávaním, nie je toho sladkého pre vás občas až príliš?

Viacerí ľudia z môjho okolia by vám potvrdili, že sladké občas ochutnám, keď príde na mňa chuť, ale tým že s tým pracujem, som nasýtená vôňami, a potom už naozaj nič sladké nepotrebujem.

Blížia sa Vianoce – časť roka kedy sa v domácnostiach asi pečie najviac. Ako je to u vás doma, pečiete, alebo vám popri práci už ani nevyjde čas?

Pečiem aj v škole, kde máme výrobu, ale pečiem aj doma. Mám strašne rada Vianoce a vôňu Vianoc. A keď mi dom vonia perníkovým korením, vanilkou, škoricou, to mám veľmi rada. Takže na Vianoce sa určite veľmi teším na pečenie.

U nás na Vareche sa okolo Vianoc gazdinky pýšia, koľko všakovakých druhov koláčov a zákuskov na tieto sviatky napečú. Koľko druhov pečiete vy?

Vždy si hovorím, že už nebudem piecť tak veľa, ale je to vždy minimálne tých 10-15 druhov. Je to najmä suché pečivo, krémového veľa nerobím, len niečo svieže, jeden - dva druhy.

Ktoré suché pečivo u vás vyhráva?

Kakaové košíčky s vlašskými orechmi máčané v čokoláde, alebo šuhajdy s brusnicami, zalievané horkou čokoládou, veľmi rada mám vykrajované linecké koláčiky, a potom úplne obyčajné vanilkové rožky, to je taká klasika.

---

Marcel Ihnačák, šéfkuchár

Ste známy tým, že obľubujete taliansku kuchyňu, prečo vám učarovali práve tieto chute?

Mal som možnosť vyskúšať pripravovať jedlá z viacerých kútov zeme, napríklad francúzsku kuchyňu na veľmi vysokej úrovni. Bavilo ma to, ale bolo to príliš prácne a stresujúce pre kuchárov. Talianska kuchyňa je predsa len voľnejšia, aj čo sa týka servírovania jedál. Nie je to až také „vyčačkané“.

Je to aj o čase strávenom pri varení?

Pri talianskej kuchyni mi vyhovuje jej nenáročnosť na čas. Má veľa jednoduchých a pritom nápaditých jedál.

Čo sa týka cestovín, dá sa nájsť medzi talianskou a slovenskou kuchyňou mnoho paralel. Veď aj na Slovensku máme tradíciu prípravy určitých druhov cestovín a sú u nás mimoriadne obľúbené aj tie, ktoré sú doma ručne pripravované. Takže je asi pochopiteľné, že Slováci radi inklinujú k talianskej kuchyni...

Určite, je tam veľa podobností. Napríklad gnocchi a šúľance majú podobnú prípravu. A najmä
v regióne Toskánska je regionálna kuchyňa dosť podobná našej kuchyni, nie sú tam nejaké druhy zeleniny, ktorá by sa nedala dopestovať aj u nás na záhradke, to sa týka aj byliniek.

Bolo by ťažké porovnávať našu kuchyňu napríklad s ázijskou, ktorá je diametrálne odlišná, ale tá talianska, kde vo veľkom používajú baklažán, cuketu, papriky, paradajky, je naozaj podobná. Veď všetko toto máme aj u nás na trhu a v záhradkách bežne.

Je čas Vianoc, ako je to u vás doma? Okrem varenia zvládnete aj napríklad niečo upiecť?

Vianočnú večeru uvarím, aj napečiem, a to nie kvôli tomu že som kuchár! (smiech) Moja žena mi dala na starosti celú kuchyňu, odkedy sme sa spoznali. Určite budem robiť šošovicovú polievku, kapustnicu si dám u mamy... Potom je to vždy nejaká ryba, druh sa však mení podľa toho, čo sa mi podarí zohnať. Jeden rok je to losos, ďalší to bol morský vlk, uvidíme čo to bude tento rok...