Trendy:
Vianoce spoza hraníc - Austrália, Holandsko, Chorvátsko, Nemecko

Spracovala: Andrea Červenková, 26. decembra 2014     13 minút čítania

Aj do tretice sa s nami naši zahraniční Varecháči podelia o svoje zážitky so slávením Vianoc.

Keď som oslovovala našich zahraničných Varecháčov s prosbou o napísanie zopár postrehov o ich slávení vianočných sviatkov, moja otázka znela:

Ak by ste sa rozhodli stráviť Vianoce na Slovensku, čo by ste si z krajiny, v ktorej žijete, priniesli? Aký zvyk, jedlo, či atmosféra, ktoré sú typické pre krajinu, v ktorej žijete, by vám na Slovensku chýbali?

Niektorí sa tak rozpísali o svojich vianočných zvykoch, že na odpoveď na túto otázku vo svojom príspevku tak trochu pozabudli. Vôbec to však nevadí, lebo každý písal od srdca a zaujímavo. Všetkým patrí moja VEĽKÁ vďaka, lebo v čase predvianočných naháňačiek si našli čas a podelili sa s nami všetkými o tie svoje Vianoce.


Palokuchki z Austrálie


V Austrálii žijem už skoro 35 rokov. Zvykla som si už na teplé letné Vianoce. Ak by som mala stráviť zase Vianoce na Slovensku, tak by mi asi najviacej chýbalo to teplo a potom ešte čerstvé ovocie hlavne mango a papája. Tie sú tu teraz v sezóne. Vianoce, hlavne Štedrý deň a večer slávime doma stále tak isto, ako sme zvykli na Slovensku. Darčeky si otvárame po večeri a keď je možnosť, vždy ideme na polnočnú sv. omšu.

Austrálčania tento zvyk nemajú. Vianoce slávia 25.12. slávnostným obedom. Obyčajne mávajú pečenú morku, bravčové pečené mäso, ryby a morské plody (krevety, mušle sv. Jakuba, kraby), rôzne druhy zeleninových a ovocných šalátov. Ako dezert sa vždy podáva fruit cake (ovocný koláč) s brandy omáčkou, cheesecake, Pavlova a trifle.

Keď sme bývali v Sydney, tak sme vianočné sviatky strávili väčšinou pri mori. Podobne tak robí väčšina Austrálčanov, čo býva na pobreží. Teraz, keď bývame na farme, je to úplne inak. V decembri a v januári máme najviac roboty. Vianočné pečenie začínam začiatkom decembra. Snažím sa využiť každú voľnú chvíľu čo mám a postupne si koláčiky a zákusky odkladám do mrazničky. My z toho ani nejako veľa nezjeme, ale austrálski priatelia sa týmto koláčikom vždy veľmi potešia.


Foto: Shutterstock

Torta Pavlova.

















Jarbra z Holandska


Je to zvláštne: keď som mala začať písať o Vianociach, zrazu som sa ocitla doma pod stromčekom ako malé dievčatko s mašľou vo vlasoch. A k tomu sa mi vrátili všetky vône našich Vianoc: kapustnica s klobáskou a sušenými hubami, vanilkové a orechové rožky, vyprážaná ryba i zemiakový šalát a všetky ostatné vône typické pre slovenské Vianoce. A tieto voňavé spomienky ma sprevádzajú každé Vianoce kdekoľvek som, či doma na Slovensku alebo doma v Holandsku. Aj moje Vianoce v Holandsku sú očarujúce a majú svoju atmosféru, ktorá má exotickú príchuť, nakoľko môj manžel je Holanďan, ale má indonézske korene. A tak si skúste predstaviť tú vianočnú zmes chutí a vôní: aby si každý z nás doma našiel tie svoje Vianoce, tvorím ich tak, aby v nich bolo z každého rožka troška.

Tak čo vlastne na slávnostnom stole máme: Obľúbený konijn metaardappeltjes (zajac s malými varenými zemiačikmi v šupke), pečený zajac s brusnicami, trochu mäsa srnčieho a morčacieho, oliebollen (olejové guľky – šišky ), koláč s marcipánom a hrozienkami posypaný práškovým cukrom, jablkový koláč s hrozienkami, speculaas (zázvorové keksíky), zázvorový čaj, advocaat (vaječný likér) a indische huzarensalade (zemiakový šalát podobný tomu slovenskému, v ktorom sú však rôzne zmesi korenín).

Na Slovensku by mi na vianočnom stole z môjho zahraničného domova chýbali tieto jedlá a zase naopak v Holandsku by mi veľmi chýbali opekance (bobáľky) s makom, kapustnica s domácou údenou klobáskou a sušenými hubami, výborný zemiakový šalát s rybou, vianočné oblátky, atď. No nakoniec to ako vždy dopadne tak, že či na Slovensku alebo v Holandsku – máme vianočné menu "mixované“. Na stole sa vedľa seba ocitnú jedlá slovenské, holandské a indonézske a všetci sme spokojní, lebo najviac si ceníme, že sme spolu, že sme v pohode a že nám chutí.


Foto: Shutterstock

Zázvorové keksíky speculaas

















Andrea2005 z Chorvátska


Vianoce v Dalmácii sú pre mňa každý rok nezvyčajné. Napriek skutočnosti, že ich tu slávim po desiaty krát, som si na teplé a slnečné počasie na Štedrý deň ešte nezvykla. My Slováci máme asi geneticky zakódovanú potrebu mať na Vianoce zimu a sneh. Kaštelanské Vianoce sú krásnym rodinným sviatkom, schádza sa celá rodina pri ozdobenom stromčeku, na Štedrý deň sa pripravuje hlavné jedlo ryba „bakalar“ (sušená treska), na čo sa nesmie zabudnúť už pár dní pred sviatkami, pretože sušenú rybu treba niekoľko dní namáčať. Takže namiesto slovenského kapra nám v kúpeľni „pláva“ treska. Štedrý večer v Kaštele by nebol štedrým večerom bez fritúl, ktoré rozvoniavajú po celom meste. Neobyčajnou tradíciou je pálenie „badnjaka“ pred kostolom (starostlivo vyberaný drevený peň tak, aby vydržal horieť až do vianočného rána). „Badnjak“ sa zapaľuje ešte pred polnočnou omšou a tunajší mládenci ho strážia po celú noc. Prvý vianočný sviatok je slávnostným dňom s typickým sviatočným obedom, darčekmi a vinšovníkmi. V Dalmácii je zvykom na Vianoce navštevovať susedov, širokú rodinu a priateľov.

A čo by som si z Dalmácie priniesla na Slovensko? Na Štedrý večer určite fritule a Dalmatíncom by som poslala poriadnu slovenskú zimu, pretože o bielych Vianociach snívame aj tu.


Foto: Shutterstock

Fritule - malé okrúhle na oleji smažené šištičky.















Archaa z Nemecka


Klasická Štedrá večera v Nemecku pozostáva takmer vo všetkých rodinách hlavne z klobások a zemiakového šalátu. Toto jedlo je bezpodmienečne číslom jedna pre sviatočnú štedrú večeru. Je to tiež starý zvyk. Pretože v tomto pomerne jednoduchom jedle si všetci pripomínaju chudobu Márie a Jozefa v noci Kristovho narodenia. Okrem toho je Štedrý deň vlastne pôstnym dňom a preto sa tu jedáva veľmi skromne. Napriek tomu, že klobásky nie sú práve najvhodnejším príkladom na pôst, predsa majú v tento deň svoj význam. Predstavujú jedlo bez veľkej prípravy, kedy sa naozaj môžu prijímať početné návštevy a rodina sa venuje len sebe.

Sláviť sa začína až v prvý sviatok vianočný. Vtedy sa v mnohých domácnostiach tradične pečie hus. A to nie hocijako. Jej príprava je ozaj náročná a pred pečením sa plní všakovakými plnkami ako napr. gaštanovou, jablkovou či cibuľovou a okorení sa majoránom. Ako príloha sa podáva červená kapusta a žemľové či zemiakové knedle. Niektoré rodiny však uprednostňujú vegetariánske menu alebo vyprážajú kapra, ku ktorému neodmysliteľne patrí zemiakový šalát, ale aj zemiaky, uhorky či uhorkový šalát. Kosti z kapra sa na druhý sviatok vianočný vysypú k stromom a zahrabú ku koreňom, aby celý rok rodili krásne ovocie.

Každá rodina ma pochopiteľne svoje vlastné vianočné menu, no čo určite nesmie chýbať v žiadnej z nich sú Plätzchen (suché vianočné pečivo), Lebkuchen (perníky) a Christstolle (vianočná štóla), ktorá symbolizuje Jezuliatko zabalené v plienkach. Drážďanská štóla patrí medzi najvychýrenejšie. Jej chuť sa nevyrovná žiadnej inej a má svoju tajnú receptúru. Naozaj nikto dodnes netuší čo všetko sa do nej pridáva a akým spôsobom sa pečie...

Takže, ak by som si mala niečo odtiaľ na Slovensko doniesť, bola by to práve Dresdner (Drážďanská) Christstolle. Inak pripravujem sama naše klasické Vianočné menu: oblátky s medom, bobáľky s makom, krúpkovú kapustnicu mojej mamy, údenú klobásu, vyprážanú rybu a zemiakový šalát.


Foto: Shutterstock

Christstolle - vianočná štóla.










Pozrite si aj:


Vianoce spoza hraníc - India, USA, Fínsko, Švédsko

Vianoce spoza hraníc - Česká republika, Bulharsko, Slovinsko



Diskusia k článku

tinca
súhlasím s @marijanna ak sa vrátim do detstva vtedy sa nevypekalo toľko suchých koláčikov a zákuskov. Vždy museli byť kysnuté koláče makovník a orechovník, štrúdľa višňovo-maková a jablkovo-maková, bratislavské rožky s makom a orechami prípadne tvarohom, vanilkové rožky, no a na nový rok musela byť orechová torta a niečo slané, napr. pagáčiky,syrové tyčinky. Stačilo to a práve na tieto Vianoce mám najkrajšie spomienky, lebo sme boli všetci živí a spolu:)
alena45
na budúci rok všetky kosti z kapra odložím a odnesiem na chalupu zakopať pod stromy. To urobím !
sovka62
@tinca , ani sme čo by sme tie Vianoce v detstve trávili spolu. Makovník a orechovník býval iný ako bežne v roku, z maslového cesta, takže vydržal mäkký niekoľko dní (teda ak ho mama dobre odložila, aby mala čím ponúknuť vinšovníkov, lebo nech by napiekla koľkoľvek zblajzli by sme ho na posedenie). Zo suchých robievala vanilkové rožky a medvedie labky, okrem nich orechové šuhajdy. A štrúdle, ťahané, to bola jej pýcha, piekla ich na každé výročité sviatky.
Vianoce v zahraničí musia byť kompromisom, ako inak, platí: aký kroj, tak sa stroj. Nakoniec aj rodinné Vianoce na Slovensku sa prispôsobia, keď sa dvaja mladí zoberú, každý z domu prinesie niečo, bez čoho by sa mu sviatky nerátali.






 



TOPlist