Väčšinou žlté, v posledných rokoch však aj zelené a čiernofialové. I v našej záhrade má fazuľa svoje miesto. Sadíme ju postupne, postupne i dozrieva. Na tanieri ju potom máme v desiatkach podôb. Strukové polievky, omáčky, prívarky, strukové koláče, struky „len tak“, na slano i na sladko.
Najpopulárnejšia je však luskovica. Zahustená struková polievka – „bíla luskovica“. Luskovica bola v minulosti najpopulárnejším a najvďačnejším jedlom modranského vinohradníka. Ten ráno vstával pred piatou, v pravej ruke už držal nakovaný škrabák a v ľavej niesol dvojlitrovú kanvičku luskovice. Musela vydržať až do večera. To bola vinica už poškrabaná a luskovica vylízaná.
Niektorí Modrania spomínajú na Tarzanovu luskovicu. Bol to ten najrobotnejší vinohradník v meste. Pokiaľ nebolo hotovo, luskovice sa vraj ani nedotkol...
Modranskú luskovicu si pripravíme i my. Nakrájané struky a dva – tri pokrájané zemiaky dáme variť s jednou cibuľou a strúčikom cesnaku do osolenej vody. Tú potom zapražíme múkou a zahustíme kyslou smotanou. Polievku na záver vylepšíme posekaným kôprom.
Jeme ju horúcu, teplú alebo na druhý deň, práve vybratú z chladničky, ako studenú. Studenú luskovicu zajedáme teplými rožkami. U nás to nie je problém, čerstvé rožky sú v našej pekárni ráno, na obed i večer.
Diskusia k článku