Fedor Malík:
Pardubický desaťboj

Fedor Malík, 9. septembra 2014     2 minúty čítania

Do Pardubíc som nedávno za vínom cestoval hádam už po tridsiaty raz. Dajako vám to neladí. Do Pardubíc a za vínom? Áno, nepomýlil som sa.


Foto: Pravda - Ivan Majerský
V meste perníkov a koní som pred rokmi zakladal vínny festival. Ten funguje podnes. Už aj tu ľudia vínu rozumejú... Ukončili sme tohtoročnú degustáciu a už sme mašírovali do reštaurácie Levante. Večerný raut nás nesklamal. Dokonca Juraj, vyznávač mäsového trojboja, bol nadmieru spokojný. Pozrel si dobroty teplej i studenej kuchyne a vyhlásil: „Dnes to bude iné, zúčastníme sa gastronomického desaťboja.“ Skutočne to bolo tak.

Ak ste to zrátali zľava i sprava, špecialít šéfk uchára Láďu bolo omnoho viac. Začali sme „na studeno“. Voňavučký, korektne krvavý rostbíf, originálna parmská šunka, bravčová panenka špikovaná údenou slaninkou, kuracie prsia plnené sušenými paradajkami, pstruh na limetkách, vyprážané hydinové medailóniky a drobné bravčové šniclíky. Tanier bol veľký a zostalo na ňom miesto i pre šaláty. Cézar šalát s majonézovým dresingom, rímsky šalát s čiernymi olivami... Vydýchli sme si a podišli k teplému bufetu. V desaťboji sa pokračovalo. Morčacie prsia s kačacou pečienkou, kačacia hruď s mandľovou plnkou, grilovaný nórsky losos, restované hrachové struky so smotanou, halušky so slaninou, chrumkavé cibuľové „ringle“... Jedol som s mierou, mnohým dobrotám som však neodolal.

Končili sme pred polnocou. Noc bola krátka a ťažká. Do rána som sa prehadzoval na posteli...



Diskusia k článku

martyka14
Juj, z toho by som ochutnala aj ja. Slinky len tak tečú. Pán Malík v tichosti Vám " závidím ".






 



TOPlist