Ženil sa môj tretí syn Michal, bral si Etelku a na obrade boli aj ich krásni synovia. Štvorročný Adamko – Ladislav a Oliverko – Fedor. Počasie bolo nádherné a svadobná hostina bola voňavá a chutná. Jedlo, pilo a tancovalo sa až do rána...
Nedeľné doobedňajšie vstávanie bolo však „olovené“. Pancreolan som odmietol, zhlboka som sa nadýchal a prešiel po záhrade. Pozerajúc na dozrievajúce paradajky som sa rýchlo rozhodol. Na nohy ma postaví tradičná medecína. Paradajkovo – cibuľový šalát. Taký sa u nás pripravuje už roky – rokúce.
Pozbieral som tie najkrajšie plody, umyl ich a nakrájal na plátky. Mladú cibuľku som ošúpal a narezal ju ešte na tenšie plátky i so zelenou chrumkavou vňaťou. A potom už len trochu morskej soli, štipku čierneho korenia, záhradnú bazalku, limetkovú šťavu a pár kvapiek olivového oleja. „Virdžinového“, akože inak... Všetko som to zľahka dvomi vidličkami premiešal a dal do chladničky na pol hodinku schladiť.
Šalát som pojedal s teplými bielymi hriankami. Bolo mi dobre, predsa mi len čosi chýbalo. Klin sa vraj klinom vyráža. Do pohára som si nalial akurátne vychladené silvánske. Z vinice našich Starých hôr... To sa s paradajkami náramne dobre „sobáši“.
Zažiť svadbu v dnešných časoch je uz ojedinelá záležitosť, no o to vzácnejšia. Nech sa im darí.